Krása

Ľudia už dlhé roky hľadajú a vymýšľajú rôzne spôsoby, ako bojovať so stresom. Niekto si v strese zapáli cigaretu, iný zas celkom spontánne siahne napríklad aj po takej maličkosti, ako je žuvačka. Na trhu dnes existuje nespočetné množstvo druhov žuvačiek. Objavujú sa v najrozličnejších baleniach, farbách, tvaroch, veľkostiach, a samozrejme, chutiach. Žuvačku má dnes už hádam každý niekde po ruke – v taške, peňaženke či dokonca v aute. Siahame po nej raz z toho, raz z iného dôvodu: jednému osvieži dych pred rande, druhému prečistí chrup po chutnom stejku, tretiemu aspoň na chvíľku zaženie chuť na sladké, ďalšiemu upokojí nervy niekde v kolóne áut alebo pomôže zabaviť dieťa obrovskou bublinou. Tú úplne náhodou vynašiel a prvý raz nafúkol v roku 1928 dvadsaťtriročný účtovník, Walter Diemer. Či už pôjde o zelený plátok alebo červenú guľôčku, žuvačka vždy splní svoj účel perfektne. Možno teda povedať, že je vlastne vreckovým multifunkčným pomocníkom, ktorý nás navyše ani finančne nezruinuje.

Čo je to žuvačka?

Žuvačka je v podstate istý druh gumy, ktorá sa vyrába z čikle, elastickej hmoty obsiahnutej v latexe tropického ovocného stromu Achras sapota alebo len jednoducho sapota, ktorá sa viac kvôli ovociu ako žuvačke pestuje v Indii, a naopak, viac kvôli žuvačke vo východnom Mexiku a Guatemale. Pravdou však je, že pri výrobe žuvačiek sa do celého procesu zamiešala aj chémia, a tak nemusí ísť nevyhnutne len o prírodný latex zo sapoty, ktorý sa získava jednoduchým narezávaním kôry stromu, ale vypomôcť si dnes vieme už aj polymerizovaným 1,3 – butadiénom, syntetickým latexom.

Viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Ešte včera bolo všetko v poriadku. Ráno ste vstali, váha ukázala, že vianočné štyri kilá konečne zliezli, vpratali ste sa do obľúbenej sukne, stihli ste stoosmičku, s úsmevom kývli vrátnikovi, vkĺzli do kancelárie, poliali košatý fikus, zaliali kávu nielen sebe, ale aj tej falošnej Zdene (aha, zasa pribrala), zapli ste počítač a s prestávkou na obed doň vytrvalo búšili, až pokým vrátnik necinkol, že o pol hodiny zamkýna. A dnes? Všetci sú akísi tichší. Tá istá Zdena na oplátku zalieva kávu vám (v živote to neurobila), Julka (jediná normálna) chodí vo svojich vysokých opätkoch po špičkách, nemá čas prehodiť ani tri vety a tvári sa, že maká na plné obrátky. Na obede vedie čudné reči o nových príležitostiach a o tom, že život je zmena. Pri káve to z nej konečne vypadne. „Vieš, asi nás trochu preriedia“. Keď vás šéf zavolá na „pokec“, pomaly sa zdvihnete, zaregistrujete čudné pohľady (žeby súcitné?) a túžobne si želáte, aby vás len za niečo (za hocičo) zjazdil. Namiesto toho bľabotá niečo o ťažkej situácii, svetovej kríze (bože, ako vám je to jedno) a nakoniec len tak mimochodom „priateľsky“ navrhne, aby ste odišli AKOŽE dobrovoľne. Vaša „doba neurčitá“ leží v prachu, bez slova vychádzate z miestnosti a neskôr by ste samu seba najradšej prefackali pri spomienke, ako vám pri odchode tvárou zasa preletel ten otrasný ospravedlňujúci úsmev. Napočudovanie, vám taký istý odrazu venovala Zdena. Julkine trepanie o tom, že nemáte byť „blbá“ a písať výpoveď, keď treba vytrieskať odstupné (z potápajúcej sa lode?), ste pociťovali ako tupé trieskanie na dvere vášho vedomia. Ani tá jediná duša, ktorú ste považovali za „spriaznenú“, nepochopila, že ste v šoku.

Viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Počas cvičenia FitDance sa oboznámite so základnými tanečnými prvkami štýlu hip hop, latino, jazz a moderného voľného tanečného štýlu. Tréning sa skladá z klasickej tanečnej rozcvičky, aerobikových krokov, z precvičenia jednotlivých izolácií tela, ktoré sú pri tanci dôležité. Pokračuje posilňovacími a výdržovými cvičeniami zameranými na rôzne časti tela. Tréning sa zakončuje strečingom. Na každej hodine sa učí choreografia, ktorá sa vždy orientuje na iný štýl a nenadväzuje na choreografiu z predchádzajúcej hodiny.

Zakladateľkou cvičenia FitDance je Vierka Ayisi, speváčka, tanečníčka, choreografka a učiteľka tanca.

„Často cestujem do Ameriky, kde navštevujem hodiny tanca. Veľmi som si obľúbila tréningy podobné hodinám FitDance,“ rozpráva Vierka. ,,Inšpirovali ma natoľko, že som vytvorila túto fitnes novinku aj na Slovensku. Na newyorských tanečných hodinách ľudia prekypujú energiou a nadšením. Nezáleží na veku, na hodinách tanca sa každý ocitne vo víre hudby a úžasnej atmosféry. Ženy a muži, ktorí prichádzajú na moje tréningy, sú zo začiatku hanbliví, väčšinou nie sú dosť sebaistí v pohyboch. Na konci tréningu však odchádzajú s úsmevom na tvári, vytancovaní. Vidno, že tancovanie im dodalo sebavedomie“.

Viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Moderná dizajnová kuchyňa

Súčasný trend modernej kuchyne je charakteristický rovnými líniami a použitím ušľachtilých materiálov, ako sú hliník, oceľ, antikoro a sklo. Pastelové odtiene alebo drevo vnášajú do hi-tech interiéru modernej kuchyne pocit tepla, vzdušnosti a ľahkosti. Moderná kuchyňa – má prísne horizontálne členenie, výkonné kuchynské spotrebiče, efektívny úložný priestor a jednoduchú údržbu. Typické sú široké zásuvkové skrine v spodnej časti s dlhými úchytkami, ktoré umocňujú horizontálnu líniu kuchyne. Tu platí priama úmera: čím nižšie a širšie sú zásuvky, tým je kuchyňa modernejšia. Úchytky majú často podobu tenkých tyčí po celej dĺžke zásuvky. V hornej časti dominujú hrubé police a široké výklopné skrinky s prednou plochou tvorenou úzkym hliníkovým rámom. Medzi najviditeľnejšie znaky súčasného trendu patrí aj to, že komory či špajzy sú definitívne minulosťou. Dnes sa ponúkajú potravinové skrine s výsuvnými regálmi, ktoré logickým členením pojmú také množstvo potravín, že bývalé komory plnohodnotne nahradia a ešte vám aj umožnia rýchlu orientáciu a manipuláciu s potravinami. Navyše, teraz už predsa nepotrebujeme zásoby potravín na mesiac dopredu. Jedným z dominantných prvkov modernej kuchyne je pracovná doska. Mala by byť jednoliata, bez zbytočných výškových skokov. Z materiálov pristanú modernej kuchyni najmä antikoro a kamenina. Ich výhodou je vysoká odolnosť a luxusný vzhľad.

Viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Názory na tento sviatok sa rôznia. Pre niektorých je symbolom minulého režimu, počas ktorého šlo o povinný akt uctenia si pracujúcej ženy. Prekvapuje, že napriek miestami až nepochopiteľnému znevažovaniu s tým väčšina problém nemá. Mnohí vnímajú celú záležitosť optimisticky a 8. marca nezabúdajú potešiť predstaviteľky nežného pohlavia v blízkom okolí kvietkom alebo celou kyticou.

Hlas ženy – hlas revolúcie

Zo „svojho“ sviatku sa ženy tešili už v starom Ríme. Slávnostne oblečené navštevovali chrámy, dostávali dary, a dokonca otrokyne boli v tento deň oslobodené od niektorých každodenných povinností. Ostatne, nebolo to nič výnimočné. Oslavy ženstva a plodnosti možno nájsť v každej starej civilizácii. Kľúčovú úlohu pri zrode MDŽ zohrala zanietená Nemka Klára Zetkinová. Zdá sa, že práve rok narodenia ju predurčil na dráhu aktivistky za ženské práva. Narodila v prelomovom roku 1857, keď 8. marca povstali robotníčky v New Yorku. Po prvýkrát v dejinách ženy verejne dali najavo svoj nesúhlas a štrajkovali proti nízkym platom i neľudským pracovným podmienkam. Klára odmalička vášnivo čítala. Diela Schillera a Goetheho prebrázdila ako deväťročná a hneď nato sa pustila do anglických klasikov. Na učiteľskom inštitúte v Lipsku sa v študentskom krúžku zoznámila s tridsaťročným Osipom Zetkinom. Láska študentky a ruského emigranta rozkvitla v hlučnom prostredí rozohnených debát a potlesku. Párik „randil“ na zasadnutiach sociálnodemokratickej strany a v spolku robotníckeho hnutia, kde sa odušu agitovalo a presviedčalo o budúcnosti proletariátu. Vyznanie lásky si Klára ledva stihla vypočuť. Vzápätí nasledoval prenikavý zvuk policajtských píšťaliek a podozrivého emigranta vyobcovali za hranice Nemecka z dôvodu nedovolenej politickej činnosti. Trvalo dva roky, kým mladá revolucionárka pricestovala za svojou láskou do Francúzska. Pracovala ako guvernantka a popritom pašovala knihy zakázané cenzúrou. Paríž sa s revolucionármi nemaznal. S dvomi deťmi živorili, až nakoniec Osip po dlhej chorobe skonal.

Viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Ak sa obávate samoty, cítite strach, asi to pre vás nebude najšťastnejšie obdobie, možno ten čas pretrpíte alebo veľmi rýchlo zakotvíte v ďalšom vzťahu. Ale ak sa pozriete na „bytie single“ ako na proces vášho osobného vývoja či ako na niečo, čo ste podvedome potrebovali, uvidíte v tom obrovskú príležitosť. Byť sama je skvelé. Máte možnosť venovať veľa času sebe samej, zistiť, kto ste, kým sa chcete stať a po čom túžite. Je to čas na vyjasnenie si, kam sa ďalej chcete vo svojom živote uberať, ako si urobiť poriadok v pocitoch a získať rovnováhu. Byť single vám poskytuje maximálnu slobodu a príležitosť nájsť šťastie a lásku v sebe a všade naokolo. Ani náhodou neporovnávam, čo je lepšie a čo horšie – byť sama alebo žiť vo vzťahu. Je to jednoducho spôsob života, akým žijete a aký ste si vybrali. A netrvá večne, ale iba toľko, koľko sama chcete. Má však svoj význam. Rozhodnúť sa nebyť single, ale byť vo vzťahu, je posun v osobnom vývoji. Alebo – skončenie vzťahu a byť single je vaše rozhodnutie a túžba ďalej rásť. Vzťah nie je konečná stanica, je to spôsob, akým sa rozhodnete žiť svoj život a osobne rásť.

Zo statusu single do vzťahu

Spomínam si na čas, keď som bola sama, a trvalo to dlhé roky. Na začiatku toho obdobia som bola spokojná, stále zaneprázdnená, slobodná, užívala som si. Vtedy som vzťah považovala za určité obmedzenie a nebola to moja najväčšia potreba. Ale ako čas plynul, potreba byť vo vzťahu sa predierala na vrchol môjho rebríčka potrieb, až prevýšila prácu, kariéru a iné. A vedela som, že mi skúsenosť byť v pevnom vzťahu a prežívať všetko, čo k tomu patrí, chýba.

Viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Ste vo vedúcej funkcii v hoteli, ktorý sa tento rok dožíva úctyhodného výročia. Tušili ste, že budete pracovať v takomto významnom zariadení, túžili ste pracovať v hotelierstve?

Priznám sa, keď som ako malé dievča prechádzala okolo „môjho“ hotela, ani vo sne mi nenapadlo, že tu raz budem pracovať. Keď som však po skončení prvého stupňa vysokoškolského štúdia dostala ponuku pracovať ako riaditeľka marketingu v hoteli Tatra, nezaváhala som ani minútu. Dnes som hrdá, že pracujem v takom obľúbenom zariadení s dlhoročnou tradíciou. Tatra tento rok oslavuje 80. výročie založenia a nepochybujem, že sa táto „stará dáma“ bez problémov dožije stovky.

Čo podľa vás stojí za úspechom hotela?

Hotel Tatra nie je iba miesto na prenocovanie. Snúbi sa tu biznis s kultúrou, tradícia s moderným, veľkolepé rozmery s osobným prístupom. Hotel sa dostal do povedomia verejnosti nielen ako ubytovacie zariadenie, ale aj ako kultúrne centrum. Odohrávali sa tu boxerské zápasy Tatra Ring, od roku 1958 bola domovom povestného kabaretu Tatra Revue, donedávna tu sídlilo obľúbené kino Tatra, dodnes je hotel Tatra domovom legendárneho Štúdia L+S. Opakovane sa k nám vracajú stáli hostia z umeleckej oblasti a legendy ako Miro Žbirka, David Koller, Jan Kraus, Bolek Polívka, Anna Geislerová, Helena i Lucia Vondráčkové a mnohí iní.

Hotel Tatra prešiel v poslednom čase výraznými zmenami...

Vývoj ide neuveriteľne dopredu a vedenie hotela sa rozhodlo zmodernizovať a rozšíriť priestory hotela, čo prirodzene viedlo ku skvalitneniu a zefektívneniu služieb. Presne pred rokom, vo februári 2009, sme za prítomnosti 400 pozvaných hostí slávnostne otvárali dva nové bloky a v lete sme zrekonštruovali pôvodnú budovu hotela. Dnes hotel v 203 izbách, piatich variabilných kongresových miestnostiach a priestrannej reštaurácii bez problémov pojme viac ako 400 hostí.

Sú vaše služby orientované skôr na ,,biznisklientelu“? Čo ponúkajú vaše kongresové kapacity?

Náš hotel je pripravený prispôsobiť sa aj tým najnáročnejším požiadavkám biznisklientely. Kongresové centrum Lux je variabilné – možno tu organizovať akékoľvek spoločenské či firemné podujatia. Jeho rozsiahle technické vybavenie rešpektuje najaktuálnejšie trendy v prezentačných a konferenčných technológiách a okrem iného obsahuje aj veľké premietacie plátno a tlmočnícke kabínky. Ponúkame aj dva salóniky, ideálne na organizovanie menších školení či tlačových konferencií. Biznis charakter Tatry dotvára aj bezplatné pripojenie na internet v celej budove, hotelový transfer a pohodlné parkovanie v hotelovej garáži.

Aká je vaša ponuka pre klientov – turistov, ktorí v Bratislave trávia svoj voľný čas? Je váš hotel prispôsobený aj tomuto druhu hostí?

Určite áno, v ponuke hotela Tatra sa nachádzajú oddychové aktivity a programy na voľný čas rôznych zameraní. Na najvyššom poschodí hotela sa nachádza Relax centrum, kde odporúčam vyskúšať rozličné druhy masáží, ktorých ponuku stále rozširujeme a zdokonaľujeme. Pre cudzincov je ideálne využitie pobytových balíčkov obsahujúcich prehliadku mesta či návštevu malokarpatskej oblasti, pre našincov je zážitkom spojenie kongresovej turistiky s následnou návštevou divadelného predstavenia v Štúdiu L+S.

Práca na manažérskom poste v hoteli je iste vyčerpávajúca. Ako odolávate stresu, aké sú vaše záľuby?

Môj pracovný čas nie je „od – do“ a priznávam sa, niekedy je to skutočne vyčerpávajúce. Mojím osvedčeným antistresovým prostriedkom je čokoláda... Veľa čokolády. Relaxujem pri dobrej hudbe a knihe, rada tancujem. V poslednom čase mi učarovali kone, ak mám čas, idem si zajazdiť do pezinského areálu Rozálka.

Študentskému životu je Salamanca prispôsobená dokonale. Netýka sa to len šestnástich fakúlt, knižníc, archívov, múzeí, ale aj barov a kaviarní. Tie si zaslúžia osobitnú pozornosť, a to nielen vďaka prijateľným cenám. Hovorí sa, že v Salamance niet jedinej uličky, v ktorej by sa nenašla aspoň jedna krčmička. Ten, kto toto mesto navštívi, nemá o tom ani najmenšiu pochybnosť. Podvečer sa podniky zapĺňajú veselými hlúčikmi všetkých vekových kategórií. Veď španielsky bar neznamená len posedávanie pri poháriku alebo šálke kávy. Salamanca si získala povesť hlavného mesta svetoznámej španielskej šunky. Kým sa dostane na stôl tá najhodnotnejšia, zreje nasolená a zavesená približne dva roky. Táto námaha určite nevyjde nazmar. Po nakrájaní na priesvitné plátky zmizne z tanierov takmer okamžite.

Sladký študentský život

Študenti cítia, že mesto im je plne k dispozícii. Historické centrum tvorí okrem katedrál niekoľko univerzitných komplexov. Prechádzať uličkami cestou na prednášky pridá na sebavedomí každému. Salamanca je totiž ako vystrihnutá z encyklopédie architektúry. Okrem kolosálnych chrámov a mestských budov vyráža dych pedantná výzdoba. Umenie detailu zvládli doboví odborníci majstrovsky. Fasády len tak hýria všakovakými motívmi – od biblických, cez historické až po „úlety“ v podobe rozvetvených ornamentov. Medzi honosne prezdobenými budovami pôsobia múry nejednej fakulty nezvyčajne stroho. Vysoké steny sú hladké, ako keby chceli naznačiť, že zábava sa končí tam, kde sa začína veda. „Vedeckú“ prísnosť zjemňujú parky, záhrady, pričom atmosféru oázy zelene a kvetov dotvárajú opäť – študenti. Debatujú rozvalení na lavičkách, čítajú polihujúc na trávniku, driemu v tieni košatých stromov. Nadja rovnako ako jej rovesníci zbožňuje tráviť čas v blízkosti univerzity aj vtedy, keď nemá žiadne prednášky. Do parku chodí vyzbrojená notebookom a „empéštvorkou“.

viac sa dočítate vo februárovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Káva z krígľov

S radosťou opúšťame mrazivú Európu a letíme za teplom. Po jedenástich hodinách pristávame v Kuala Lumpure. Impozantné letisko KLIA je jedným z najväčších na svete. Všade čisto, lesklé mramorové podlahy, usmievajúci sa personál. Po trojminútovej jazde vláčikom, ktorý spája medzinárodný terminál s hlavnou budovou letiska, prichádzame k pasovej kontrole. Ohromí nás obrovská sála s nie menej ako dvadsiatimi okienkami. Ide to tu ako na bežiacom páse: úsmev, salamat dating (v miestnej reči slovo vitajte), kontrola fotografie, pečiatka na formulár, do pasu, 3-mesačné turistické víza... A už ide ďalší pasažier. V príletovej hale nás s prívetivým úsmevom čaká Das, náš šofér a sprievodca počas nasledujúcich dní. Po ultramodernom letisku nás už trojprúdová diaľnica neprekvapí. Nevyzerá to veru na krajinu tretieho sveta. Všade naokolo vidíme palmy. Das nás pohotovo informuje, že palmové plantáže pokrývajú 60 percent územia Malajzie. Zo semien sa lisuje palmový olej, po Indonézii je táto krajina jeho druhý najväčší vývozca na svete. Po polhodine sa pred nami črtajú obrysy hlavého mesta a najmä Petronas Twin Towers. Trojdňová návšteva nás čaká až na konci pobytu. Do mesta nejdeme kvôli raňajším zápcham. Prechádzame popri metropole a smerujeme na sever. Naším cieľom sú Kameronské výšiny v nadmorskej výške 1500 metrov na upätí pohoria Titiwangsa, 3 hodiny severne od Kuala Lumpuru. Diaľnica spája celú Malajziu, začína sa na severe pri thajských hraniciach a končí sa na juhu v Singapure. Spolu je to 890 km. My po nej pôjdeme len 60 km, v mestečku Tapah odbočíme a serpentínami uprostred dažďového pralesa sa dostaneme na Cameron Highlands. Všade okolo sú palmové plantáže. Monotónna cesta nás pomaly uspáva.

viac sa dočítate vo februárovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.