Krása

Blíži sa víkend. Tentoraz žiadna chata ani „vykecávačky“ v zadymených podnikoch. Jaro ide (kamsi do tramtárie) s chalanmi na túru. Alica sa bude musieť zmieriť s tým, že do úlohy bútľavej vŕby vás v sobotu večer neobsadí. Napokon s Petrom sa nerozchádza po prvý raz a vaše zúčastnené argumenty už aj tak ovláda ako „otčenáš“. Rovnako odmietnete rolu pestúnky. Mirka musí pochopiť, že ak chce ísť v sobotu do kina, Tomáškovi treba hľadať „bejbysiterku“ v agentúre. A to, že je vaša sestra, na veci nič nemení. Synovca zbožňujete, ale odtiaľ – potiaľ. Cieľ je teda jasný. Ničím nerušený víkend v oáze domácej pohody. Knižka, telka, časáky, sem-tam telefonát od Jara (hádam si nezlomí zas nohu), bezradnej sestry a Alice levitujúcej medzi rozchodom a dátumom svadby. Povysávate a budete sa „šľachtiť“. Vaňa, peeling, maska, vlasový zábal. S plánom ste spokojná a vaše kroky vedú do supermarketu. Zásoby treba doplniť, aby ste zbytočne nevychádzali von kvôli nejakej hlúposti. Pôvodný nápad bol: ovocie a zelenina. Tri mrkvy, šalát, štyri paradajky, jedna paprika, zo päť uhoriek, kilo jabĺk, dva banány, nízkotučné jogurty, tofu a rázne smerovanie k pokladni. Bože, zas popremiestňovali tovar (asi to fakt bude zámer). A tu je výsledok. Váš zrak nebezpečne spočinie na čokoládkach. Táto vyzerá fakt bohovská! Sem s ňou! Nie, radšej dve! Ani neviete ako, nasadli ste na rýchlik „sladkých vášní“. Vo vašom košíku pribúdajú šuštiace balíčky (sú zas o trošku menšie alebo sa to len zdá?) a keď ich predavačka blokuje, cítite sa trápne a tajne dúfate, že sa vám štíhla fešanda nepozrie do očí. Práve ste zistili, že okrem osudných dvoch čokolád sa v košíku ocitli banány v čokoláde, „kitkaty“, kávové zrná, rumby, kokosky a pralinky. Okrem gumených medvedíkov ste schmatli aj mandle, ako ináč – v čokoláde. Vzápätí ste si dali nové, tentoraz krátkodobé predsavzatie. Kompletný obsah košíka počas nastávajúceho víkendu – slušne povedané – „zhltnúť“ nesmiete!

Viac sa dočítate v májovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Nezamieňajte si sebavedomie s dokonalosťou ani s aroganciou. Nie sú to rovnaké pojmy a nevyjadrujú to isté. Sebavedomie je úžasná vnútorná sila a schopnosť brať samu seba presne takú, aká som. Veriť si, snívať, mať sa rada, byť úprimná k iným a k sebe samej. Je to schopnosť vedieť sa smiať, uvoľniť sa a užívať si život. Zdravo sebavedomá žena sa nikdy nelimituje v tom, kým sa môže stať. Verí si a povzbudzuje sa. Má svoje sny a ciele. Nenechá sa odradiť súčasným stavom ani názormi niekoho iného. Dokonalosť je ilúzia. Je to iba subjektívny názor, pretože objektívne sa nikdy na niečom na 100 percent nezhodneme. Každý má iné preferencie. Dokonalosť je iba mýtus, ktorý zavádza a limituje. Ak si zvolíte dokonalosť, je možné, že ju nikdy nenájdete. Vždy vám môže prísť niekto do cesty, kto bude mať iný názor a predstavu o tom, čo je ,,dokonalé”. Ale sebavedomie je niečo, čo si môžete vytvoriť a bude vám najlepšou priateľom a sprievodcom životom.

Všimla som si, že sebavedomých ľudí zvyčajne pokladáme za arogantných.

A potom, ak stretneme nejakého arogantného človeka, zvyčajne si urobíme záver, že je príliš sebavedomý. Nevytvorili sme si mylnú predstavu o tom, čo je sebavedomie? Arogancia je len spôsob obrany ľudí, ktorí sú ustráchaní alebo majú málo sebavedomia. Keby ho mali, nikdy by im nenapadlo správať sa k druhým arogantne, lebo by si nepotrebovali nič dokazovať. Zdravé sebavedomie je úžasná vec. Namiesto jeho kritizovania (hlavne tými, ktorí ho nemajú dostatok) by sme mali podporiť v ľuďoch sebavedomú vieru v seba, v ich schopnosti, ich priebojnosť a túžbu niečo krásne vytvoriť a dokázať.

Viac sa dočítate v májovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Naberá podoby našich predstáv

Každá z nás má inú predstavu o tom, aká by láska mala byť alebo aká v skutočnosti je. Každá z nás čítala iné zaľúbené rozprávky, počula a videla iné romantické príbehy. Niektorá mala šťastie a vyrastala v prostredí naplnenom rodičovskou láskou, ale mnohé sme nemali to šťastie a videli sme viac hádok, nedorozumení a výčitiek ako harmonického spolužitia. Mali sme vôbec možnosť samy si vytvoriť predstavu, čo pre nás láska znamená?

Zdá sa, že nemáme rovnakú predstavu

o láske. Nebude pre nás trochu zavádzajúce riadiť sa potom podľa toho, čo sa deje okolo nás? Na základe toho, čo sme videli a odpozorovali, si veľakrát vytvoríme nejakú ilúziu o láske a tú potom hľadáme. A keď ju nájdeme, buď sme šťastné, lebo to vyšlo, alebo sklamané, lebo išlo o mylnú predstavu. Ako to teda je? Odpoveď je v každej z nás. Každá z nás túži po láske a musí ju sama nájsť a zistiť, ktorá jej podoba ju najviac teší a napĺňa. A to nielen v romantickom, ale aj v akomkoľvek inom vzťahu. Existuje niekoľko výrokov, ktoré nám aspoň trošku priblížia kvalitu lásky prežitú niekým iným, a týchto slovách nájdeme pravdu aj my. Jedným z takých autorov bol aj Paulo Coelho. Brilantný autor, ktorý sa dotkol svojimi príbehmi sŕdc a duší miliónov ľudí na celom svete a aj viacerých z nás. Nedávno som dostala ako darček zbierku jeho najkrajších výrokov o láske zo všetkých jeho diel, kniha sa volá Láska. A niektoré z nich sú pre mňa a môj pohľad na lásku neuveriteľne pravdivé a prostredníctvom nich sa aspoň pokúsim priblížiť vám skutočnú lásku v podobe, v akej ju vidím a cítim ja.

Viac sa dočítate v májovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Láska bez definície

Čo je to vlastne láska? Túto otázku si ľudstvo kladie už nespočetne veľa rokov a hľadá jasnú odpoveď. Rieši ju umenie, literatúra, filozofia, psychológia, náboženstvo, biológia, antropológia, ba aj neuroveda. Každá sféra však na lásku pozerá odlišne. Kým napríklad psychológia definuje lásku ako kognitívny a spoločenský fenomén a pozornosť venuje predovšetkým zisťovaniu foriem lásky a ich vplyvu na kvalitu a trvanlivosť vzťahu, tak biologické modely lásky majú tendenciu vidieť lásku ako akúsi potrebu, niečo ako hlad alebo smäd. V ponímaní lásky sa rozchádzajú aj náboženské pohľady a v neposlednom rade ustanovenie univerzálnej definície lásky nepochybne skomplikovali aj kultúrne rôznorodosti. Definícia lásky je teda dodnes predmetom mnohých diskusií, trvalých špekulácií a hĺbavých introspekcií. Láska sa stala vďačnou a nevyčerpateľnou témou nielen literárnych, ale aj vedeckých diel. My, obyčajní ľudia by, sme povedali, že láska je niečo, čo postihlo (asi) každého človeka. Počnúc nežným pohladením maminých rúk, prvým škôlkarským držaním sa za ruky, cez prvý pubertiacky bozk a pevné priateľstvo až za hrob, po krásne (za)milovanie, ktoré porodilo nový život – a ten znovu niekto nežne pohladil... A tak to funguje stále dookola. Láska je, jednoducho, krásny a hlboký, priam neopísateľný kladný cit, ktorý, ako sa hovorí, dokáže hory prenášať. V tom najširšom ponímaní by sme teda mohli o láske napísať, že je to dar – od niekoho mne a zároveň odo mňa niekomu. Lásku dostávame aj dávame. Každý inou mierou a spôsobom, ale predsa. Jej význam či zmysel sa mení s každým vzťahom a závisí od jeho sily, hĺbky, premenlivosti a zložitosti. Milovať môžeme rodičov, dieťa, priateľov, Boha, ale aj zvieratá, materiálne veci, dokonca aj činnosti či princípy, alebo ciele, s ktorými sa stotožňujeme a vážime si ich. Oddať sa službe iným alebo odbornej práci v prospech spoločnosti je takisto jednou z foriem lásky.

Viac sa dočítate v májovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

1. mýtus: Opálenú pokožku, napríklad po dovolenke, nemusím nijako chrániť.

Odpoveď: Maximálny ochranný slnečný faktor, ktorý si pokožka prirodzeným opaľovaním po dlhšej dovolenke vytvorí, je 4 – 6. Taká ochrana nie je pre pobyt na slnku dostatočná, preto je nevyhnutné používať opaľovaciu kozmetiku neustále. Počas leta po dovolenkevšak môžete výšku ochranného slnečného faktora svojich opaľovacích prípravkov trochu znížiť.

2. mýtus: Spálená pokožka do druhého dňa zhnedne.

Odpoveď: Záleží na fototype pokožky. Ak sa spáli človek s kožným fototypom I, tak samozrejme, nezhnedne. Ale pri neopatrnom slnení sa môže spáliť i človek s fototypom III. a ten väčšinou postupne zhnedne. Aj keď často trochu škvrnito, práve z dôvodov predchádzajúceho spálenia. V žiadnom prípade však zbytočne neriskujte a používajte kozmetiku s UV filtrami. Sčervenanie (spálenie) je prejavom poškodenia pokožky slnkom, ktoré následne vedie k jej predčasnému starnutiu a dramaticky zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože.

3. mýtus: Prípravky na opaľovanie tlmia tvorbu vitamínu D, preto by som ich nemala používať alebo len v obmedzenej miere.

Odpoveď: Ľudské telo na tvorbu vitamínu D, ktorý je nevyhnutný pre niektoré životne dôležité telesné funkcie, určité množstvo slnečného svetla potrebuje. Pre tento proces sa však netreba opaľovať, stačí len veľmi krátky pobyt na slnku – asi 10-minútové osvietenie tváre a rúk 3-krát týždenne. Väčšie množstvo slnečného žiarenia nie je na syntézu vitamínu D potrebné.V lete sa preto rozhodne nemusíte trápiť nedostatkom vitamínu D, pretože aj pri použití prípravkov s vysokým ochranným faktorom dostatočné množstvo slnečného žiarenia na jeho tvorbu určite vstrebáte. Ani v zimných mesiacoch, keď je intenzita slnečného žiarenia v strednej Európe nízka, vám nedostatok vitamínu D väčšinou nehrozí. Prednosť by ste v priebehu celého roka mali dať dôslednej ochrane pred slnečným žiarením a vitamín D dodávať telu najmä vhodným zložením stravy.

Viac sa dočítate v májovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

V apríli sa odohráva veľký boj. Neľútostná pani zima sa bráni koncu svojho kraľovania a očakávaná jar musí svoje nástupníctvo poriadne presadzovať. Slovné spojenie „aprílové počasie“ hovorí za všetko. Slnečné lúče cez deň a nočné mrazy, teplý jasný deň strieda dážď so snehom, mrholenie, duje silný vietor a sivé oblaky dokážu v okamihu zatieniť slnko. „Keď v apríli vietor duje, stodola sa naplňuje,“ hovorí známa pranostika a slúži ako dôkaz, že aj prudké striedanie počasia roľníci vnímali sľubne a vzorne uskutočňovali prípravy na sejbu. V apríli štartuje poľnohospodárska sezóna a tento mesiac patrí k tým najnáročnejším. Napriek náladovému počasiu sa zem pekne prehrieva a spod nej vykújajú krehké kvietky. Snežienky, fialky, bledule, a iné vedia v zelenkavej tráve vyčarovať farebný koberček. Prebúdzanie prírody po krutej zime človeka odjakživa fascinovalo. Aj vďaka tomu v apríli neraz oslavujeme veľkonočné sviatky, ktoré skĺbili kresťanskú symboliku s pohanskou do čarovného slávenia zrodu nového začiatku.

Viac sa dočítate v aprílovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Konflikt je však súčasť života. Mnohí si hneď predstavia hádky na život a na smrť, vojnu, ktorá dokáže veľa zničiť. Nemusí to však byť až také negatívne. Konflikt, ak sa rieši s triezvou hlavou a primeraným spôsobom, môže mať dokonca pozitívny vplyv na celkovú situáciu. Vo vzťahoch, či už manželských alebo nemanželských, je konflikt, ktorý sa nesie v duchu empatických a asertívnych prístupov a ktorý sa považuje dokonca za ich normálnu a zdravú súčasť. Nemožno predsa očakávať, že dvaja ľudia (aj keď zamilovaní) budú vždy a so všetkým navzájom súhlasiť. Keďže konfliktom sa nedá úplne vyhnúť, lepšie je naučiť sa, ako s nimi zaobchádzať. Nesprávne zvládnutý konflikt môže vzťah poškodiť alebo ho dokonca úplne zničiť, kým konflikt zvládaný s rešpektom a pozitívnou cestou má zas, naopak, tendenciu vzťah medzi partnermi posilniť. Základom je zamerať sa na podstatu veci, na vzťah samotný a nie na víťazstvo, ktoré poníži toho druhého. Nájsť zlatú strednú cestu – kompromis, je občas síce neľahké, ale o to efektívnejšie.

Čo je konflikt

Ak sa konflikt dostane naším neprimeraným pričinením do negatívnych sfér, môže byť frustrujúci, smutný a bolestivý. Definícií o tom, čo je konflikt, je hneď viacero: „Konflikt je priamy nesúhlas s myšlienkami alebo záujmami, boj alebo zápas, nepriateľstvo alebo opozícia.“ – „Konflikt je zrážka či stret dvoch alebo viacerých nezlučiteľných stanovísk, kvôli ktorým sa ľudia buď nevedia, alebo nechcú dohodnúť.“ Alebo: „Konflikt je stretnutie dvoch alebo viacerých, do určitej miery sa vylučujúcich alebo protichodných snáh, síl, potrieb, záujmov, citov, hodnôt či tendencií.“ Jednoduchšie povedané, je to spor minimálne dvoch strán, v ktorom každá niečo chce, pričom je však vylúčené, aby obe dostali všetko. Čiže: Ja chcem to, ty chceš ono, pričom každý dostane len čosi z toho svojho požadovaného.

Viac sa dočítate v aprílovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

V areáli výstaviska sa nachádza jedna z najvyšších stavieb v Európe, Veľtržná veža vysoká 257 metrov, prezývaná aj „ceruzka“, postavená v postmodernom štýle v roku 1990. Centrálna poloha Frankfurtu nad Mohanom v Európe podstatne pomáha rozvoju frankfurtského letiska, ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy v osobnej aj v nákladnej preprave, a naopak, letisko je aj motorom rozvoja celého regiónu. Ročne prejde letiskom vyše 50 miliónov pasažierov, ktorí odtiaľto odchádzajú do vyše 300 destinácií prostredníctvom najmenej 140 leteckých spoločností. Frankfurt je dnes so 670 000 obyvateľmi najväčším mestom v Hesensku.

Maintower

Známy Skyline, centrum, kde vyrastajú výškové budovy ako huby po daždi, sa rozrástol o nové objekty – prvú časť paláca Quartiers, My Zeil, ako aj o rozmanité centrum práce, nákupov, zábavy a pôžitku. Na najdrahšom stavenisku Európy, na niekdajšom pozemku nemeckých telekomunikácií vzniká postupne projekt FrankfurtHochVier riadený holandskou firmou MAB. Popri tom sa má znovu vybudovať palác Thurn und Taxis (postavený v rokoch 1727 –1741 a zničený v roku 1944) do stavu podobného pôvodnému.

Viac sa dočítate v aprílovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Vďaka finančne výhodným letenkám sa Bergamo do slovníka cestovateľa zapísalo ako tranzitné letisko na ceste Niekam. Je ako vysunutá ruka božského Milána, kam sa prepravíte v ktorejkoľvek dennej i nočnej hodine. Bergamo si vybojovalo svoje miesto pod slnkom aj vďaka zemepisnej polohe. V predhorí Álp získalo povesť čarovného mestečka opradeného históriou. V dávnoveku bolo dôležitou zastávkou na obchodnej ceste spájajúcej sever s juhom. Blízkosť dôležitých talianskych miest mu dopomohla k rozvoju obchodu i vzdelanosti. Mesto menilo podobu spolu s národmi, ktoré prichádzali aj odchádzali. Už Etruskovia tu vybudovali vojenskú pevnosť, ktorú neskôr ocenili a zdokonalili starí Rimania. Od 9. storočia Bergamo fungovalo ako samostatný mestský štát, neskôr ho postihla občianska vojna a v 15. storočí bolo súčasťou Benátskej republiky, čo mu zaručilo politickú stabilitu a kultúrny rozvoj. Definitívnu podobu mesto získalo po druhej svetovej vojne. Dnes Bergamo láka osobitou architektúrou striktne oddeľujúcou dejiny od novoveku. Mesto sa totiž skladá z dvoch samostatných častí.

Viac sa dočítate v aprílovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.