Desať krokov ku šťastiu

Aj keď nejedna filozofická, sociologická či iná štúdia sa opiera o fakty, ktoré už všetci dávno dobre poznáme, nedá nám, aby sme sa občas nad kategóriou „šťastie“ znovu a znovu nezamýšľali. Čo o šťastí vieme? Že sa nedá kúpiť, že sa nedá vynútiť, vyprosiť, ba ani poistiť. Že o jeho podobách a tvárach neraz vedia viac tí, čo nie sú ani takí vzdelaní, ani takí majetní, ani takí sčítaní či scestovaní. Že je to stav mysle, ktorý si buď dokážeme navodiť a uvedomiť, alebo nie. A tomu, čo si šťastie nevie privodiť a uvedomiť, je každá vzácnosť márnosťou. Ten nemá nikdy dosť, aby bol spokojný, nieto ešte šťastný. Naša rubrika však nemá byť súčtom mravoučných právd, ale inšpiráciou, ako v tomto konkrétnom prípade byť šťastná. A bez výčitiek.

1.Ako dať zbohom dlhoročnej kamarátke

Kamarátky sú výborný vynález. Dokážeme s nimi hovoriť aj o takých detailoch, ktoré by opačné pohlavie bez rozpakov označilo za hlúposti. Vieme, že sa s nimi môžeme baviť o chlapoch, nákupoch, šéfovi, deťoch, rivalkách, praní, kozmetike. O večierkoch, filmoch, škandáloch v šoubiznise, dovolenkách, výpredajoch. So žiadnym mužom by sme nemohli mať takú širokú škálu tém na diskusiu. A predsa, napriek nesporným kvalitám kamarátok a priateliek nám občas pohne žlčou aj tá najlepšia spomedzi nich. Lebo od určitého okamihu nás kritizuje až príliš, poukazuje priveľmi na prvé prejavy celulitídy, nový kostým ohovorí slovníkom, ktorý by nám ani vo sne nenapadol. Postupom času si dokonca uvedomíme, že sa na stretnutia s ňou už netešíme, že nám prekáža, ako veľmi vidí do našej domácnosti, do našich myšlienok. A potom príde deň, keď si vaša kamarátka na vás hojí všetky svoje jedy, vylieva zlosť, zneužíva vašu dobroprajnosť a chuť pomáhať jej v ťažkých chvíľach. Vtedy je čas, hoc sú to už roky, čo sa poznáte, dať jej zbohom. Nemôže vás predsa tešiť priateľstvo, ktoré vás oberá o pozitívnu energiu a ktoré si so sebou vláčite ako guľu na nohe. Prerušte kontakty, nereagujte na telefonáty, vyhýbajte sa miestam, kde by ste ju mohli stretnúť. Ak totiž nepochopila, koľko žlče a osobných mindrákov vyliala za posledné roky do vášho vnútra a aj napriek mnohým vašim varovaniam s tým nič nespravila, nemáte čo ľutovať. Dajte za týmto vzťahom definitívnu bodku a urobte to bez výčitiek. Určite máte vo svojom okolí inú priateľku, s ktorou spoločne trávené chvíle budú pre vás – konečne po dlhom čase – obohacujúce.

2.Ako zatočiť s vlastnou potrebou byť dokonalá

Aké zničujúce. Byť vždy perfektne ustrojená – predovšetkým pri stretnutiach s ním. Dávať pozor, kam s ním ideme, aby tam príliš nefúkalo a aby z dvojhodinového státia pred zrkadlom a fénovania, tupírovania, lakovania a tvarovania vlasov nezostala len zúfalá kopa strapatých vlasov. Ako pred spoločne strávenou nocou radšej nič nevečerať, nepiť, aby žalúdočné nevoľnosti neprišli v tej najchúlostivejšej chvíli. A pred cestou na spoločný víkend? Tie stresy, starosti, čo si zabaliť. Veď s ním pôjdem do prírody, to aby som mala niečo ležérne, ale v čom dokonale vyzerá môj zadok aj vtedy, keď by som sa prípadne musela štverať do svahu. Večer posedenie v kolibe. Fúha, tak zase pozor na to, aby som si stihla urobiť mejkap, ale tak, aby on nevidel, ako to vyzerá, keď sa dávam do stavu imidžovej dokonalosti. No a v noci – v noci budem potrebovať niečo, čo je pohodlné a sexi a v čom budem dobre vyzerať aj ráno. Panebože, ale veď ráno ma uvidí bez mejkapu. No tak musím vstať určite a bezpodmienečne skôr ako on… Pri takomto plánovaní predsa nemôže byť žiadna z nás šťastná. Kašľať na chlapa, ktorý stojí len o našu Barbie verziu. No a čo, že občas máme vyrážky a keď nestihneme termín na kozmetike, nie je naše obočie dokonalé. Prepukne vari svetová katastrofa, keď nás večer uvidí s natáčkami a ráno bez špirály a krycieho krému? Aj tie najväčšie hviezdy, najnádhernejšie ženy, najpríťažlivejšie sexbomby sú ráno po tom, ako vyliezli z postele, otlačené od vankúša, rozstrapatené, majú vačky pod očami a plné ruky práce, kým zo seba vykúzlia svoju akceptovateľnejšiu verziu. Preto kašlime na to, ako v určitých chvíľach vyzeráme. Neberme sa tak vážne a nemajme z toho, že nám občas na brade vyraší chĺpok, čo tam nemá čo robiť, výčitky. Niektoré chvíle sú príliš krátke a príliš vzácne na to, aby sme ich strácali nekonečným hľadaním v skriniach a postávaním pred toaletným stolíkom.

3.Ako si užiť flirtovanie

Presne tak, flirtovanie. Nič menej, nič viac. Koľké z nás si pri firemných večierkoch, narodeninových párty, dovolenkových výjazdoch hovoria, že určité veci slušné dievčatá a počestné ženy nerobia. Ale robia. Prečo by nemohli? Čo je nesprávne na tom, ak sa do očí muža, ktorý je vám sympatický, zahľadíte o nejakú tú sekundu intenzívnejšie? Čo je zlé na tom, že s neznámym prehodíte pár slov a do niektorých primiešate dvojzmyselnú intonáciu? To, že sa s niekým uvoľnene zasmejete, pobavíte na rôznych, ním čarovne interpretovaných príhodách, či to, že v prítomnosti niekoho cítite ono povestné, ťažko vyčísliteľné chvenie, vás skutočne k ničomu nezaväzuje. Bavte sa a tešte sa z toho, že je niekomu inému pohľad na vás rovnako milý ako vám pohľad na neho. A občas si spomeňte na iné ženy, možno menej prírodou obdarené, možno väčšmi zakomplexované a menej uvedomelé, ktoré by dali neviem čo za to, keby im svoje sympatie prejavil taký fešáčisko ako vám. Z povedaného plynie ponaučenie – flirtovanie žiadnu nepripravilo o počestnosť, nepriviedlo do druhého stavu, nestálo majetok či zamestnanie, takže hor sa do toho. A bez výčitiek, tie by nám totiž pôžitok z flirtovania mohli pekne pokaziť.

4.Ako si dopriať zakázané ovocie

Valí sa to na nás odvšadiaľ – z novín, časopisov, televízie, reklamných pútačov, megabordov. Aby sme boli krásne, zdravé, štíhle, príťažlivé, výkonné a ja neviem ešte aké, tak by sme nemali jesť mliečnu čokoládu, vysmážané rezne, hranolky, tatarskú omáčku, sladké malinovky, slané čipsy. Nemali by sme piť veľa kofeínu, alkoholu, veľa fajčiť, ponocovať. Jesť by sme mali len miniporcie, najlepšie samú zeleninu. Už len pomyslenie na zmrzlinový pohár by nám malo pripadať ako velezrada na vlastnom tele a vlastnej šťastnej zdravej budúcnosti. Netreba veľa úprimnosti na to, aby sme pripustili, že tento postoj k nezdravým kaló­riám je vlastný nejednej z nás. Mnohé sa trápime ustavičnými diétami, sledovaniami indexov, cvičeniami, posilňovaniami, liposukciami, korekciami. A prečo? Aby sme boli šťastnejšie, milovanejšie, úspešnejšie? Nikto nespochybňuje, že šanca na plnohodnotný zdravý život je vyššia v prípade, že si dokážeme odpustiť veci škodlivé a keď dokážeme dať prednosť veciam telu a duši prospešným. No sú situácie, keď tej duši prospejú aj tie hranolky s tatarskou, aj ten kúsok mliečnej čokoládky sa na jazyku rozplývajúcej. Z času na čas sa možno dotknúť aj zakázaného ovocia. Naozaj! Na to sa neumiera. Ak vám po ťažkom dni plnom „prúserov“, nedorozumení, hádok, naháňania urobí dobre grilovaná klobáska a čapované pivo – nezdráhajte sa. Vychutnajte si to a bez výčitiek. Zdravý životný štýl môžete opäť uplatniť už nasledujúci deň, tak o čo ide?

5.Ako sa zbaviť otravnej práce

Nielen láska, ale aj otravná práca môže mať rôzne podoby. Umývanie riadu po štvorhodinovom varení. Pranie a žehlenie záclon a závesov, upratovanie po maľovaní. Ale aj vypisovanie nekonečných výkazov v práci, vláčenie propagačných predmetov na akciu, kde máte byť za krásnu, a pritom nikoho netrápi, že tri hodiny predtým ste v úlohe špeditéra. Spoločným znakom všetkých otravných prác je to, že už pri pomyslení na ne sa nás zmocňuje žalúdočná neuróza, že ich výkon odkladáme na najneskoršiu možnú chvíľu a že navzdory všetkým ľudovým múdrostiam o tom, aké zadosťučinenie nám prináša dobre vykonaná práca, po tejto práci sa žiadny pocit čo i len podobný pocitu zadosťučinenia, nedostaví. Smutné na nichje aj to, že otravné práce sa – napriek ich otravnosti – vykonať musia. A teraz sa blížime k dešifrovaniu spôsobu, ako sa ich zbaviť. Treba ich delegovať. Tie domáce môže, aspoň niektoré, vykonať naša polovička alebo naša pubertou zmietaná ratolesť. Len treba mať pevné nervy pri dožadovaní sa ich aktívnej spolupráce. Lebo rečí, spôsobov a dôvodov, prečo práve vtedy nemajú čas, bude viac ako samotnej roboty. Druhou možnosťou je najať si profesionálnu firmu alebo aspoň pomocnicu v domácnosti. Niekedy tie peniaze stoja za ušetrené nervy a čas. Podobne si možno pomôcť aj v práci. Máte predsa svoju kvalifikáciu, svoje pracovné zaradenie a v prípade, že vás šéf núti do neodborných, časovo náročných úkonov, požiadajte ho o spoluprácu s brigádnikmi. Stáť šesť hodín pri skartovačke či týždeň zabíjať upratovaním skladu, to je mrhanie firemnými financiami – veď za to vás predsa neplatia. A čo by ste si možnotakisto mali uvedomiť, netreba sa báť ozvať. Doma treba nahlas vysloviť svoje požiadavky na ostatných členov rodiny alebo požiadať o súhlas s najatím profesionálnej výpomoci a podobne treba postupovať aj v práci. Nebojte sa vyjadriť svoje pohoršenie nad zneužívaním, respektíve nedoceňovaním vášho pracovného potenciálu. A urobte to bez výčitiek. Dnešná doba nepraje nekritickému uznávaniu formálnej autority. Aj podriadený má právo sa ozvať, vyjadriť svoje námietky, žiadať o nápravu.

6.Ako uloviť sólo kapra

Ktorá z nás by netúžila aspoň raz za život uloviť sólo kapra? Nemáme teraz na mysli sólo kúsok do šatníka, sólo tému na spracovanie do časopisu, sólo destináciu na dovolenku. Ale sólo chlapa. A opäť nemáme na mysli sólo chlapa na spoločnú cestu životom – aj keď takéto vyústenie prípadnej známosti je prípustné tiež – ale sólo chlapa ako stelesnenie toho najlepšieho, čo sa v danom čase a na danom mieste nachádza. Napríklad na týždňovom seminári v zahraničí. Zíde sa niekoľko desiatok účastníkov a medzi nimi jeden, ktorý je reprezentantom najvyššej ligy. My máme dve možnosti – pripustiť, že okrem nás sa v areáli zámočka, kde sa seminár koná, nachádza dosť iných účastníčok, ktoré majú zrejme vyššiu šancu na skórovanie. A potom už môžeme len pasívne sledovať vývoj udalostí, kladenie pascí, spriadanie intríg a pavučín iných žien. Alebo si môžeme povedať, že nezdar nám vrásky nenarobí alebo čo nás nezabije, to nás posilní, a pokúsime sa o vlastnú stratégiu a do lovu na sólo kapra sa zapojíme tiež. A ak sme naznačili, že poradíme, ako na to, potom určite takto – inak ako tie ostatné. Skúsiť môžete takúto stratégiu – vyčkávajte a sledujte, ako pracuje konkurencia. Idú na neho ženskými zbraňami? Vy vytiahnite intelektuálny arzenál. Lichotia mu a rozprávajú mu ódy na jeho šarm a sviežu osobnosť? Vy utrúste niečo mierne sarkastické, ale poriadne vtipné na adresu jeho pobývania v centre záujmu účastníčok seminára. Núkajú mu dezerty, ktoré dostávajú na obede a ktoré ony nemôžu, aby si nepokazili postavu? Vy ho pozvite na panáka – ako formu kalórií prechádzajúcu lepšie hrdlom. Obtierajú sa nenápadne o jeho rameno, prechádzajúc okolo neho na svoje miesto v seminárnej miestnosti? Vy ho priateľsky tľapnite po pleci a žoviálne poznamenajte, že keby bol hokejovým brankárom, jeho schopnosť zaberať priestor by padla na úrodnejšiu pôdu. Skrátka, lovte, lovte prefíkane a bez výčitiek. Ak vo vašej sieti uviazne tento sólo kapor, stanete sa zase o niečo sebavedomejšou, a teda pre ďalších iných mužov príťažlivejšou.

7.Ako sa nepoddať vlastným potomkom

Potomkovia, najmä v určitých vekových etapách, dokážu urobiť z nášho života tŕnistú cestu. Obdobia, keď sú schopní za jednu hodinu vysloviť tisíc otázok a zvolanie „mami“ opakovať miliónkrát za deň, striedajú obdobia, keď testujú našu trpezlivosť neskorými príchodmi, poznámkami o fajčení, chodení poza školu, požiadavkami na „nekomerčné značky“ oblečenia, obuvi, doplnkov. Potomkovia presne vedia, kedy a ako zaútočiť na naše city, nervy, peňaženky. A čo my – sme odkázaní byť ich otrokmi? Alebo napriek láske, snahe dopriať im pekné detstvo a príjemný život máme ešte nejaké šance vzoprieť sa ich nátlakom? Máme. Detičky si skrátka musia uvedomiť, že niektoré veci nedostanú, niektoré požiadavky im nesplníme. Nie preto, že by sme ich neľúbili, ale preto, že sú pre ne zbytočné alebo zbytočne drahé, alebo proste majú na ne ešte čas. A ak vyvádzajú a prestupujú hranicu toho, čo je dovolené, slušné a rozumné, treba s nimi o tom znovu a znovu hovoriť. Neraz totiž ako rodičia zabúdame na to, že výchova je proces dlhodobý a kontinuitný. Deťom nestačí povedať niektoré veci raz. Treba im ich opakovať znovu a znovu dokola. S láskou a trpezlivosťou. Lebo ak rezignujeme, cesta späť už bude takmer nemožná. „Už na neho nemám silu,“ povedala jedna moja kamarátka na adresu svojho pätnásťročného dorastenca. „Do školy ma volajú každý týždeň, cigarety má poskrývané po celom byte, darmo mu dohováram, aby vreckové nemíňal na McDonald’s, že to nie je zdravé. Je tam každý deň po škole. Aspoň tie hranolky si musí kúpiť. Pred desiatou mi domov nepríde a keď mu niečo poviem, tresne dverami a nie je ho do polnoci.“ Kamarátka je príkladom matky, ktorú prevalcovalo jej vlastné dieťa. Je jasné, že v tomto prípade by asi mala plné ruky práce a pramalú vyhliadku na úspech aj profesionálna pestúnka. Kamarátka a všetky mamy v podobnej situácii by mali rázne zmeniť prístup k dieťaťu. Stanoviť pravidlá a pozor – trvať na ich dodržiavaní. A nepopustiť. Byť prísna, dôrazná, nenechať sa zatlačiť do kúta opiť rožkom – tak sa treba postaviť k potomkom zmietaným záchvatmi neposlušnosti. A to všetko, tak ako to počas celého tohto pojednania opakujeme – bez výčitiek.

8.Ako porozumieť chlapovi

Tak tu bude naša rada jasná, stručná a jednoznačná. Nepokúšajte sa o nemožné. Chlapom nemožno porozumieť. V okamihu, keď túto jednoduchú pravdu prijmete a nebudete si vyčítať, že vaša polovička často hovorí pre vás neznámou rečou, uľaví sa vám. Sú veci, ktoré zmeniť nie je v silách ženy. A toto je jedna z nich.

9.Ako sa zachovať pri dopravnom priestupku

Mohlo by sa zdať, že jednoduchšie to majú blondíny. Im stačí klokotavo sa pred príslušníkom polície zachichotať, prekvapene poklikpať mihalnicami, keď im ruka zákona oznámi, že na mieste, kde je dopravná značka „stop“, treba s vozidlom naozaj zastaviť, a majú vyhrané. Neraz to tak býva, ale túto výsadu máme všetky, nielen plavovlásky. Teda môžeme mať, ak zahráme príslušníkom na ich citlivú strunu a predvedieme malé divadielko. Veď my ženy veľmi dobre vieme, že chlapi, a osobitne chlapi v uniformách, majú utkvelú predstavu, že ženy sú od prírody menej disponované na vedenie motorového vozidla, nie sú vybavené pohotovými reflexmi, nedokážu robiť viac technických úkonov súčasne. Vychádzajúc z týchto predpokladov pri prejednávaní dopravného priestupku pripustíme, že naozaj sme typickou ženou za volantom, a policajný orgán zmäkne. Lebo to je druhý fakt, na ktorom možno stavať. A síce, že väčšina príslušníkov polície miluje situácie, keď sa hriešnik, vinník priznáva sám, vopred, kajúcne a nekonfliktne. A ak je vinníkom žena, tá slabá, krehká, na vedenie motorového vozidla menej disponovaná, s menej pohotovými reflexmi, je príslušník ochotný nie prižmúriť, ale úplne zatvoriť obe oči. Tento postup možno použiť v prípade drobných priestupkov, ako je telefonovanie za volantom, nedanie prednosti vjazde, nedodržanie maximálne povolenej alebo minimálne povolenej rýchlosti, pri parkovaní na mieste, kde je to zakázané, a podobne. V prípade, že ste spôsobili vážnu dopravnú nehodu a sanitky odviezli troch ťažko zranených, tento postup, prosím, neuplatňujte. Vyzerali by ste, no veď vy viete ako. Vo všetkých ostatných prípadoch odporúčame využívať svoju ženskosť a napríklad príslušníkovi sľúbiť, že ak vás tie dve tisícky nenechá zaplatiť, že si za ne kúpite peknú podprsenku a budete pri jej výbere na neho myslieť. Že je to trochu „jednoduché“? Je. Ale funguje to, a ak sa vám podobný vyjednávací kúsok podarí, nemusíte mať dokonca z neho ani žiadne výčitky svedomia.

10.Ako byť po víkende fit

Ako vyzerá väčšina našich víkendov? Väčšina víkendov väčšiny žien na väčšine územia našej malebnej krajiny? Pranie, žehlenie, nákupy, varenie, pečenie, doháňanie zameškaného. Ak do toho padne nejaká návšteva, o stres navyše, lebo treba navyše nakúpiť, navyše napiecť, čo to ďalšie pochystať. A k tomu venovať sa deťom, mužovi, rodičom, svokrovcom. Prosto, na jeden víkend je toho veľa. Nejedna si v nedeľu večer, unavená, vyčerpaná, s rukami zodratými po lakte povie: blahorečený pondelok. Konečne práca, kolegovia, trochu uvoľnenia. Či existuje riešenie? Samozrejme, a časť z nás ho už v hojnej miere využíva. Polotovary, reštaurácie ako alternatíva niekoľkohodinového vystávania za sporákom. Hotové koláče alebo cukrárne ako alternatíva niekoľkohodinového vypekania. Pranie a žehlenie možno prenechať aj na iné ako víkendové dni. Chlebíčky či obložené misy možno objednať, deťom možno dopriať pekný program aj tak, že ich zavezieme k starým rodičom, nech si ich oni užijú a my nech si odpočinieme. Toto všetko, skutočne všetko, si môžeme dovoliť bez výčitiek. Lebo nedeľa bude peknou nedeľou aj bez rezňov a zemiakového šalátu. Sobotné popoludnie bude dobre využité aj bez lietania medzi práčkou, sušiakom a doskou na žehlenie. Len si treba uvedomiť, že víkend je tu nielen pre vaše potomstvo, vášho muža a vašu rodinu. Víkend je tu aj pre vás!Časť z neho sa môžete pokojne venovať len a len sebe. Svet sa nezborí, rodina sa nerozpadne. A vy budete aj po víkende fit.

Autor
RENÉ T. RUMANOVÁ