Breviar dovolenkára

Nočná mora: batožina

Pri stále sa znižujúcich limitoch na batožinu pri leteckej doprave si nejeden dovolenkár kladie predovšetkým otázku, ako sa má do striktne predpísaných pätnástich kíl zahŕňajúcich i palubnú batožinu zmestiť. Ak máte potápačský výstroj, ak máte slnečníky či prenosné ležadlá alebo akékoľvek iné potreby, kilogramy naskakujú jedna radosť. Ale aj mnohé ženy sa môžu boriť s týmto problémom, veď treba mať oblečenie na pláž, na výlety, spoločenské na večere a večierky, k tomu topánky a kabelky. A to nehovorím o denných, nočných a očných krémoch, opaľovacích a poopaľovacích prípravkoch, odličovacom mlieku, čistiacej pleťovej vode, šampóne, kondcionéri, tužidle, laku na vlasy. Nehovorím o féne, natáčkach, doplnkoch, šminkách, parfumoch, telovom mlieku, klobúku, šiltovke, šatke, plavkách, plážových sandáloch a čo ja viem o čom ešte. Mnohé z nás si pokojnú a spokojnú dovolenku bez týchto potrieb nevedia predstaviť. Ale ako nebyť v strese, keď prvý problém nastáva už pri zatváraní kufra, ktorý nie a nie sa zacvaknúť, hoci už na ňom sedia aj susedine deti? A druhý prichádza v okamihu, keď ho s vypätím všetkých fyzických síl vyklopíte na letiskovú váhu a zistíte, že ste desať kíl nad limit, čo vás bude stáť pár tisíc navyše. Ako si poradiť? V prvom rade si asi treba uvedomiť, že pokiaľ necestujete do amazonského pralesa, všetky prípravky dennej kozmetiky, plážové a iné potreby si nemusíte vliecť z domu, ale že si ich môžete kúpiť nielen v letovisku, kam máte namierené, ale určite aj v hotelovom shope. Skúste si niekedy prevážiť, koľko kilogramov takto ušetríte. Podobne je to aj s oblečením. Naozaj nie je potrebné niesť si so sebou aj prášok na pranie a žehličku, aby ste si mohli po večeroch prať a pigľovať, lebo ste si zobrali, žiaľ, iba štvoro nohavíc dlhých, štvoro krátkych a iba štvoro šiat. V každom hoteli, dokonca aj nízkohviezdičkovom, sú k dispozícii tieto služby za relatívne nízke poplatky, tak prečo sa stresovať. Objednajte si pranie a žehlenie, veď ak ste mali na dovolenku, tak hádam máte aj tých pár korún na hotelovú práčovňu. Podobne obozretne by ste mali postupovať aj pri nakupovaní darčekov a suvenírov. Ak sa neviete medzi niektorými rozhodnúť, vyberajte ten, ktorý je ľahší. A darčeky, o ktorých predpokladáte, že ich môžete kúpiť aj na letisku, kupujte až tam. Hoci sa to nezdá, perzský koberec, pár fliaš vína či olivového oleja môžu pri odbavovaní pred letom takisto spôsobiť problém.

Cudzie prostredie: ostýchavosť

Neraz sa stretávame s ustráchaným správaním dovolenkárov prichádzajúcich z našich zemepisných šírok. Nové prostredie, neznáme tváre a ostýchavosť spôsobujú, že naši turisti poznajú cestu z recepcie na izbu, z izby na pláž a do reštaurácie. Tým sa ich cesta za poznaním končí. Hlavne nech sa nikde nestratia, hlavne nech sa nestrápnia, keď by sa mali niekoho na niečo spýtať, hlavne nech od nich nikto nič nechce. Vybrať sa na výlet či do mesta? Alebo sa ísť spýtať na doplnkové služby hotela? Neexistuje. A to je škoda. Takže prvá rada znie: na recepcii si hneď pri príchode vezmite informačný prospekt o hoteli. V takmer každom hoteli sú voľne vystavené a netreba si ich ani pýtať. Pozrite sa, aké služby sú k dispozícii. Podrobnejšie informácie určite nájdete aj v brožúrkach, ktorými sú vybavené spravidla všetky izby. Sú tam uvedené otváracie hodiny jednotlivých hotelových zariadení a stredísk, tiež tam nájdete inštrukcie, kedy a ako využívať bazény či wellnes alebo fitnes služby. Takisto sa môžete prostredníctvom tejto brožúrky zoznámiť s ponukou reštauračných a barových priestorov, animačných služieb a tiež so službami, ako je objednávanie taxi, prania a žehlenia, budenia a podobne. Väčšina cestovných kancelárií, ak teda cestujete prostredníctvom niektorej z nich, má v letoviskách aj svojich delegátov. Na informačných schôdzkach by vám mali povedať všetko podstatné o zvyklostiach danej krajiny a možnostiach rôznych výletov. Ak by pozabudli, spýtajte sa ich aj na možnosti nakupovania v blízkosti hotela, na najbližšiu lekáreň či možnosti ísť sa niekam zabaviť. Čím viac informácií budete mať a čím skôr ich získate, tým skôr sa uvoľníte a začnete si svoj pobyt užívať. A ešte jedna rada: ak nie ste so službami spokojní alebo máte pocit, že nezodpovedajú tomu, čo bolo predmetom ponuky, uplatňujte reklamáciu. Buď priamo na recepcii, alebo na vedení hotela, alebo prostredníctvom delegáta.

Jazyková bariéra: panika

Pomerne často sa vyskytujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje mieru nášho pohodlia na zahraničnej dovolenke, je úroveň a stupeň našich jazykových schopností. Väčšina slovenskej populácie ešte stále nehovorí ani jednou svetovou rečou a veľká časť tých, ktorí sa ju kedysi učili, má neprekonateľný problém začať v cudzej reči komunikovať. Niekto na nás vybafne pár slov v angličtine, nemčine, francúzštine či španielčine a nám sa do tváre nahrnie rumenec, v hrdle sa spraví hrča a nie sme schopní povedať ani len to, čo už tuším vedia po anglicky povedať aj škôlkari: prepáčte, nerozumiem. Preto sa vyhýbame kontaktu, preto sa stránime ostatných dovolenkárov, preto radšej neopustíme múry hotela, lebo sa bojíme, že by sme sa stratili a nedohovorili. Rýchlokurz cudzej reči by síce mohol byť istým riešením, ale môžeme vám dať aj iné praktické rady. Tak napríklad, že by ste si so sebou mohli vziať aspoň jeden malý slovníček. Jeho prostredníctvom si môžete preložiť aspoň spomínané informačné letáčiky či brožúrky a tiež vám pomôžu vo chvíli, keď budete potrebovať niečo súrne povedať. Inak ale platí pravidlo: zahoďte ostych. Každý rok sa letoviskami premelú tisíce turistov tých najrôznejších národností. Každý hovorí, ako vie, a v drvivej väčšine prípadov platí, že ak sa budete snažiť komunikovať, nečaká vás výsmech, ale naopak obdiv a radosť na druhej strane. Nebojte sa cudzincov a nebojte sa domácich. Hovorte. Rukami, nohami, ale hovorte. Kto chce, určite vám porozumie. Zvlášť v hoteloch je personál cvičený na to, aby už z vášho posunku či jedného-dvoch slov dokázal vytušiť vaše želanie a splnil vám ho. Predsa si neodopriete svoju obľúbenú kávičku len preto, lebo si ju neviete objednať?

Peniaze: len ich nemíňať

Nevedno, či ide o národnú mentalitu, alebo sme ešte stále príliš „chudobní“, no isté je, že na dovolenke nevieme míňať. Tým nemáme na mysli bezbrehé a nezmyselné vyhadzovanie peňazí za hlúposti. Tým máme na mysli naše ťažko pochopiteľné preratúvanie, či si kúpiť fľašu minerálky, alebo radšej vydržať do večere, kedy bude pitie zadarmo. Či si kúpiť výlet, alebo radšej zostať sedieť v hoteli, lebo by to príliš stálo. Či si zájsť do mesta na drink alebo niečo malé pod zub, hoci máme plnú penziu a jedno jedlo by sme tak asi vynechali. Takto totiž uvažujeme a tým sa na míle vzďaľujeme od nonšalantnosti ostatných, z iných krajín pochádzajúcich dovolenkárov. Pre nich nie je problém objednať si k večeri fľašku vína, oni si nemusia pod stolom tajne mastiť chleby, aby mali deti na pláži desiatu, lebo im bez problémov kúpia sendvič alebo niečo sladké. Oni sa idú voziť na štvorkolkách, idú sa plaviť po mori, oni si idú zahrať golf do susedného rezortu. Prečo oni áno a my nie? Neviem. Ale jedno viem, že my sme sa po celý rok nesnažili pracovať a zarábať o nič menej než oni. My si dovolenku a pár dní pohodového oddychu zaslúžime presne tak isto ako ktorýkoľvek iný dovolenkár. Možno máme k peniazom, ktoré sme zarobili, trochu iný vzťah, ale ako sme už v našom breviári naznačili, ak máme peniaze na to, aby sme si let do prímorského letoviska kúpili, potom si iste vieme nejakú korunku vyčleniť aj na to, aby sme pobyt tam nemuseli preležať na zemi, lebo je nám ľúto dať pár halierov za ležadlo. Dobrá dovolenka sa predsa nemeria tým, koľko sme na nej ušetrili. Dobrá dovolenka nám má priniesť radosť z cestovania, silu a energiu z oddychu a rôznych oddychových aktivít. A navyše, veď aj ľudia krajiny, ktorú sme navštívili, chcú z niečoho žiť. Tak prečo im nedať zarobiť?

Krásne leto, mnoho osviežujúcich zážitkov a obohacujúcich poznaní vám želá Terézia