Ján Kondáš - Iba to najlepšie má šancu na úspech

Otec dvoch detí, narodený v znamení Barana, rád trávi svoj voľný čas v prírode, na bicykli, pri tenise alebo pri dobrej detektívke. Nevie dovolenkovať pasívne, a tak si napríklad taký pobyt pri mori spestrí aspoň raftingom.

Jeho vysokoškolské štúdium dávalo tušiť, že sa v profesionálnom živote bude uberať matematicko-fyzikálnym smerom. No po skončení štúdia a počiatkoch v službách výskumu výpočtovej techniky sa vybral až radikálne inou cestou. V tom čase dokonca úplne novou, lebo hovoríme o začiatku deväťdesiatych rokov a o marketingu, ktorý bol vtedy u nás veľkou neznámou. Marketingu sa venoval na rôznych postoch a v rôznych spoločnostiach až do roku 2002, kedy prišla pracovná výzva na post so špecifickým poslaním. K marketingu síce nemala ďaleko, ale je to predsa len, ako sa hovorí, iná káva. RNDr. Ján Kondáš je už šiesty rok viceprezidentom pre korporátnu komunikáciu v spoločnosti, ktorú pozná asi každý z nás. Je ňou Slovak Telekom.

Od matematiky a fyziky k marketingu a komunikácii. Nie je to trochu kľukatá cesta? Či inak povedané, ako sa môže človek majúci vzťah k tak prísne logickým disciplínam dopracovať k profesii, ku ktorej majú predsa len bližšie tí, ktorým sú vlastné humanitné odbory?

Mal som to šťastie, že mi to v škole vždy myslelo. Nerobili mi problém ani prírodné vedy, ktorým som vždy rozumel. Istý čas, počas vysokej školy, som dokonca uvažoval, či by som ako aktívny volejbalista nemal radšej presedlať na FTVŠ. Zvíťazila fyzika, pretože som sa uisťoval, že je to krásna veda, ktorá dokáže veľa vecí vysvetliť a ktorá umožňuje veľa vecí pochopiť.

Potom je teda o to prekvapujúcejšie, že ste ju opustili a prijali ste do svojho pracovného života nový odbor – marketing. Čo spôsobilo tento zlom?

Ako sa vraví, život sám. Po povinnej vojenčine som nastúpil do výskumného ústavu výpočtovej techniky, ktorý dostal zaujímavú úlohu – vybudovať závod na výrobu integrovaných obvodov. Ako vyštudovaný fyzik, ktorý navyše vedel na tú dobu aj veľmi slušne anglicky, som sa dostal do tímu ľudí, ktorí mali na starosti realizáciu spomínaného projektu. Znamenalo to byť v kontakte s dodávateľmi, potenciálnymi obchodnými partnermi a znamenalo to i mať veľmi blízko k obchodu. Privoňal som k marketingu a uvedomil som si, že je to fascinujúci odbor a že by som sa mu rád venoval. U nás sa však jeho štúdium ešte nedalo absolvovať, a tak som si za ním zacestoval do Veľkej Británie.

Jestvuje aspoň akási spojitosť medzi matematikou, fyzikou a Vášmu srdcu blízkym marketingom?

Marketing si častokrát vyžaduje veľmi racionálne uvažovanie, logické postupy. V jeho rámci pracujete s veľkým množstvom informácií a vaše myslenie musí byť analytické a tiež schopné syntézy všetkých údajov. Keď som počas štúdia v zahraničí zistil, o čom marketing a komunikácia sú, otvárali sa mi oči. Tušil som, že toto budeme na Slovensku potrebovať.

Vaše tušenie sa po návrate domov naplnilo?

Ako sa to vezme. Slovensko skutočne potrebovalo ľudí so znalosťou a skúsenosťami s riadením firiem a procesov. No ponuka, ktorú som dostal ja, bola z trochu iného súdka. Mal som sa stať riaditeľom prvého bilingválneho, anglicko-slovenského gymnázia. To bolo treba založiť, rozbehnúť, vytvoriť osnovy, zorganizovať učiteľský tím a keďže išlo o školu internátneho typu, tak sme sa museli postarať aj o mnoho ďalších vecí.

Najprv fyzika s matematikou, potom marketing a komunikácia v zahraničí a po návrate gymnázium. Opäť, zdá sa, veľký skok.

Na tejto výzve bola príťažlivá príležitosť začať budovať niečo nové od úplného začiatku, ako sa vraví, od piky. Navyše niečo zmysluplné. Dovtedy žiadna škola u nás nevyučovala dvojjazyčne. Spolupracovali sme veľmi úzko aj s British Council, s vládami Veľkej Británie a Írska a čo bolo veľké šťastie, cítili sme aj výraznú podporu zo strany ministerstva školstva. Pravdou je, že som nebol pedagóg, čo na jednej strane bola nevýhoda, ale na druhej strane som z toho mohol aj ťažiť. Dokázal som totiž byť nad vecou a hodnotiť nejednu otázku komplexne, možno miestami aj nezaujato. Podarilo sa mi z rôznych zdrojov – nadácií, podporných fondov – získať dostatok finančných zdrojov, takže škola sa mohla aj po technickej a materiálnej stránke vyvíjať dynamicky a progresívne. Toto gymnázium malo zakrátko cveng ako žiadne iné. Veľký podiel na tom mali aj učitelia, ktorí sa s projektom stotožnili, aj vďaka nim sa podarilo presadiť ho. Naši absolventi boli najlepšou odpoveďou na otázku, ako sa nám to podarilo. Viacerí z nich boli schopní úspešne absolvovať aj tie najprestížnejšie univerzity v zahraničí.

Boli ste, myslím, najmladším riaditeľom strednej školy. Vytvorili ste, ak to tak možno povedať, strednú školu nového typu. Pracovali ste v atmosfére plnej entuziazmu, ktorú podporovali výborné výsledky a hodnotenia. Prečo ste sa potom znovu rozhodli pre zmenu?

Ak budem celkom úprimný, tak poviem, že určite aj kvôli ohodnoteniu. Mzdy v školstve ešte ani dnes, po toľkých rokoch, nie sú skutočnou odmenou za prácu, ktorú pedagógovia vykonávajú. A potom aj preto, že keď podnik, čiže škola, lebo tak som sa na svoju úlohu pozeral, začala fungovať, bolo treba siahnuť po novej výzve.

Mnoho rokov ste potom skutočne zastávali posty súvisiace s marketingom. Komunikácii ste dali zelenú pred šiestimi rokmi. S akými očakávaniami a s akými ambíciami ste prijímali tento nový post? Čím vám učarovala práve komunikácia?

Začal by som marketingom. Je to totiž nástroj, ktorý potrebuje každá firma túžiaca po úspechu. Ak ho vykonávate dobre, spoznáte potreby svojich klientov, zistíte, čo chcú, čo potrebujú, spoznáte vďaka nemu situáciu na trhu, viete svoje produkty či služby predať a dozviete sa veľa aj o konkurencii. Keď to všetko zmiešate dokopy, dostanete to, čomu sa hovorí konkurenčná výhoda – príležitosť a priestor presadiť sa na trhu. Komunikácia je svojím spôsobom súčasťou marketingu, no nesie v sebe o poznanie viac psychológie a takzvaných mäkkých schopností. Špecifické na tom je to, že častokrát sa týmto zručnostiam nemožno naučiť. Veľkú úlohu tu zohrávajú zvláštne danosti, ktoré by mal človek venujúci sa komunikácii mať.

Práve hovoríme o tom, čo sme v úvode načrtli. Komunikácia si určite žiada človeka so špecifickou schopnosťou vnímania a s rovnako špecifickou schopnosťou vyjadriť či pomenovať veci a javy. Ako ste túto danosť v sebe objavili Vy?

Ľudia úspešne sa venujúci komunikácii sú vybavení „inými“ receptormi. Inak vnímajú situácie, fakty, registrujú aj iné aspekty a vedia do súkolia pridať úplne nový článok, ktorý ho zrazu rozbehne. Zrazu zistíte, že viete, čo klient potrebuje, hoci on to nevyslovil. Zrazu je vám úplne jasné, čo ešte treba urobiť, aby ste boli väčšmi efektívnejší. To je tá chvíľa, keď siahnete po komunikácii. Pre mňa znamenala príležitosť posunúť sa ďalej, využívajúc pritom všetky vedomosti a skúsenosti nadobudnuté v minulosti.

Váš príchod do Telekomu sa spájal, podobne ako v prípade gymnázia, s úplne novým začiatkom alebo tu už korporátna komunikácia fungovala aj predtým?

Fungovala, no bola tak trošku v plienkach. Dokonca keď som ponuku na tento post dostal po prvýkrát, odmietol som ju. Poznal som totiž vtedajšie Slovenské telekomunikácie zvonku, ako človek, ktorý pre ne ako konzultant pracoval. Dával som rôzne odporúčania, z ktorých sa mnohé neakceptovali. Svoje rozhodnutie som prehodnotil, pretože som si povedal, že je jednoduché veci zvonku kritizovať. Teraz budem mať šancu to zmeniť a ukázať, že sa to dá. Skôr ale, než som ponuku prijal, stretol som sa so všetkými členmi topmanažmentu. Potreboval som počuť ich postoje a očakávania, ich názor na komunikáciu firmy. Od toho sa totiž odvíjalo potom moje pôsobenie, kompetencie. V čase môjho nástupu jestvovala naša firemná komunikácia v dvoch rovinách – v rovine externej a internej. Zatiaľ čo interná komunikácia bola na vynikajúcej úrovni, o tej externej možno povedať, že bola v žalostnom stave. Neviem, či mali vtedy médiá väčšieho nepriateľa než Telekomunikácie. Našou úlohou bolo zlepšiť to, čo bolo dobré, napraviť, čo bolo nevyhovujúce, a zaviesť tretiu rovinu – a tou bola oblasť budovania značky. Potrebovali sme efektívne odkomunikovať mnoho zmien, a to nielen produktové zmeny. Menili sme názov, značku firmy, a to dokonca dvakrát. V roku 2000 sme mali 13 800 pracovníkov. Dnes ich máme 3 500 – a to bola ďalšia obrovská zmena, ktorou sme prešli. Takáto radikálna zmena si vyžadovala veľa komunikačného úsilia najmä voči zamestnancom.

Zrejme ste svoje zameranie postupom času profilovali. Ako vyzerajú súčasné roviny korporátnej komunikácie Slovak Telekomu?

Do našej kompetencie spadá nielen interná a externá komunikácia, ale aj sponzoring, spoločenská zodpovednosť, vzťahy s verejnosťou aj so špecifickými skupinami verejnosti, ako sú napríklad vládne inštitúcie a politické zoskupenia.

V každej z oblastí máte zrejme určité zásady, ktorými sa riadite. Ako je to v prípade internej komunikácie a aké sú Vaše vzťahy vo vnútri spoločnosti?

Kľúčovou hodnotou vo vzťahu k zamestnancom je transparentnosť a aktuálnosť všetkých informácií. Prevádzkujeme intranetový portál, ktorý bol dokonca svojho času najväčší na Slovensku a za ktorý sme získali aj viacero ocenení. Napríklad minulý rok sa stal Korporátnym médiom roka. Vlani sme zrealizovali zamestnanecký prieskum, z ktorého vyplynulo, že až 97 percent zamestnancov je spokojných s intranetom, ktorému výsostne dôverujú. V takomto prípade je potom na mieste aj otázka prísne uplatňovanej etiky. Lebo ak máte v rukách taký silný mienkotvorný nástroj, akým je napríklad náš intranet, mohli by ste ho – a zrejme úspešne – zneužiť aj na propagandu v negatívnom význame, na krivenie názorov. Preto treba mať na týchto postoch ľudí s ujasnenými postojmi. A to platí aj o strednom a vyššom manažmente. Ten dostáva prostredníctvom firemného portálu spätnú väzbu od zamestnancov, ktorá nemusí byť vždy lichotivá. Je na nich, aby ju dokázali spracovať a postaviť sa k nej konštruktívne. Samozrejme, ako nič v živote ani komunikácia nie je len čierna a biela. Treba hľadať optimálnu rovnováhu, zdravý balans medzi tým, čo firma chce a čo si naozaj môže dovoliť, a to tiež nie je niekedy jednoduché.

Spomínali ste, že kedysi ste boli nepriateľom médií. Dnes by ste svoje vzťahy pomenovali pozitívnejšie? A ak túto rovinu komunikácie rozšírime, ako vychádzate so svojimi zákazníkmi?

Našťastie sa nám podarilo postupne napraviť nevraživé vzťahy s médiami. Netvrdím, že sme priatelia, to by bol samozrejme druhý extrém. Ale rešpektujeme sa a to považujem za správnu rovinu vzájomných vzťahov. Aj voči novinárom vystupujeme ako pravdovravný a otvorený subjekt. Lož či nepravda sú len krátkodobá cesta. A skôr či neskôr sa vám to všetko vráti. Aj naši zákazníci si zaslúžia otvorené jednanie. Som presvedčený, že každý skôr znesie pravdu, a vie sa podľa toho zariadiť, než neurčité vyhlásenia alebo sľuby, o ktorých aj tak viete, že ich nesplníte a druhého tým zbytočne len rozčúlite, ba čo viac, pokazíte si s ním vzťah. Čo sa týka našich zákazníkov, uplatňujeme tiež stratégiu nebyť vo vzťahu k nim len predajcom, ale aj poradcom. Naším cieľom nie je predať za každú cenu, ale predať dobre, s ohľadom na potreby a očakávania našich klientov.

Pravdou tiež je, že Slovak Telecom sa zviditeľňuje aj prostredníctvom rôznych projektov. S akým úmyslom realizujete napríklad projekty zamerané na podporu informatizácie základných a stredných škôl?

Zastávame názor, že každá spoločnosť, ktorá v určitom prostredí podniká a podniká s úspechom, by sa mala na oplátku so svojím úspechom – samozrejme, s touto spoločnosťou – podeliť. Preto každoročne vyčleňujeme zo svojho zisku finančné prostriedky, ktoré sú určené na realizáciu rôznych, veríme, že užitočných a zmysluplných projektov. V rámci jedného z nich sme napríklad všetky školy vybavili počítačmi. Je naším záujmom, aby deti získavali aj tento typ vzdelania a gramotnosti. Podporujeme aj učiteľov s cieľom, aby aj oni boli priateľmi progresívnych technológií. Uvedomujeme si aj mnoho ďalších rezerv – napríklad na internete takmer úplne absentujú elektronické služby štátnych a verejných inštitúcií.

Takže stále cítite, že aj Vaša práca, Vaše pôsobenie má priestor na napredovanie?

Komunikácia sa stále vyvíja, čo je logické, pretože sa odohráva v určitom prostredí – spoločenskom, kultúrnom, ekonomickom. Mení sa prostredie, komunikácia sa musí prispôsobiť. A istým spôsobom sa menia aj ľudia. Mám pocit, že dnes chce byť každý osobnosť, že každý túži prejavovať svoju jedinečnosť, individualitu. Našou úlohou bude integrovať tieto snahy do stratégie firmy. Ale aj do jej života. Veď aj korporátna komunikácia našej spoločnosti je výrazom tímovej spolupráce. Mojou snahou je, aby aj moji spolupracovníci prejavili svoje postoje, názory. Aby mali pocit, že sa tu uplatňujú, že sú dôležitou súčasťou úspechu. Ak od nich požadujeme, aby boli kreatívni, nemôžeme trvať na tom, aby, obrazne povedané, zapadli do priemeru. To, že ste dobrý, musíte dokazovať znovu a znovu. A nikdy pritom nesmiete podľahnúť ilúzii, že už ste najlepší z najlepších alebo že na všetko stačíte sám. To by bol totiž začiatok konca, vtedy radím vstať od stola a ísť radšej preč.

Možno tomu rozumieť tak, že ešte stále, po toľkých rokoch, vítate nové úlohy a máte chuť dosahovať nové ciele?

O tom je predsa biznis. Všetky pravidlá, všetky zásady a všetko, čo podnikáte, robíte preto, aby ste dosiahli cieľ. Ale nie za každú cenu a nie na krátky čas. Aby ste však mohli obstáť v dlhodobom horizonte, potrebujete mať kvalitných spolupracovníkov. Takých, s ktorými môžete vstupovať do náročných tvorivých diskusií, ktorí sú pre vás skutočne silnými partnermi. V tvrdej konkurencii vynikajúcich nápadov, rozumných argumentov, logických analýz potom obstojí iba to najlepšie. A iba to najlepšie má šancu na úspech.

Autor: 
Terézia Tomášová
Patrí do vydania: 
September 2007