Denisa Geislerová-Krume - Slovenka, ktorá dobyla poľský muzikál

Herecké začiatky

Denisa Geislerová sa už od škôlky rada predvádzala v speve, tanci a prednese. Ako dieťa chodila na hodiny klavíra, študovala v ĽŠU klasický i ľudový tanec, spievala, recitovala po slovensky, rusky a anglicky, tancovala vo folklórnom súbore Ekonóm. Všetky tieto umelecké aktivity ju priviedli k tomu, aby v rokoch 1986 až 1990 študovala herectvo na vysnívanej VŠMU. „Chcela som spojiť svoje záľuby a myslela som si, že možno v herectve sa mi to najviac podarí… Najradšej by som bola študovala muzikál, avšak tento odbor vtedy ešte neexistoval, až o pár rokov neskôr v Brne, ale to už bolo neskoro,“ spomína na obdobie štúdia slovenská herečka.Prvé divadelné predstavenie, v ktorom Denisa účinkovala, bola Hra, v ktorej sa spí od Ľubomíra Feldeka. Hru s pesničkami, ktorú organizoval Pioniersky palác, neskôr dokonca predviedli aj v SND. Denise sa ušla úloha rozprávkara Botafoga, ktorý spolu s deťmi rozvíril svoju rozprávkovú fantáziu. „Keď som prišla na školu, naším prvým hereckým zadaním bolo pripraviť si etudu, teda scénku bez slov, čo mi vtedy ešte veľa nehovorilo. Spomínam si, že tá prvá bola naozaj veľmi smiešna, dodnes sa s bývalými spolužiakmi na nej zabávame. Dostala som balík a nevedela som, čo v ňom je. Pomaly som ho otvárala. Bolo v ňom niekoľko škatúľ a škatuliek a v nich krémeš. Ten som potom s chuťou zjedla,“ spomína so smiechom Denisa.Zlom v jej kariére nastal po tom, ako si ju v druhom ročníku na hereckých skúškach všimli Ivan Krajíček, Števo Skrúcaný a Paľo Juráň. „Spolu s nimi a Mirkom Nogom sme urobili veľmi vydarenú komédiu s pesničkami s názvom Zlý sen. Boli to moje prvé kroky na profesionálnej scéne a bolo to úžasné! Hrala som tri postavy: nevinné dievča z dediny, ľahšiu ženu z mesta a váženú dcéru ministerského predsedu. Všetci sme si rozumeli, veľa sme sa nasmiali, bola to perfektná skúsenosť, aj keď to boli len začiatky… Skončili sme veľmi nečakane so žalostnou stratou nášho priateľa Paľa,“ spomína na toto obdobie Denisa.

Cesta na vrchol

Nežná revolúcia zastihla Denisu Geislerovú v poslednom ročníku štúdia na VŠMU. Spolu s ňou prišli aj rôzne zmeny nielen v spoločenskom, ale aj v kultúrnom živote na Slovensku. „Nový dekan fakulty, pán Milan Kňažko, prišiel s nápadom, že si môžeme pozvať k diplomovému predstaveniu akéhokoľvek režiséra. Oslovili sme aj Miloša Formana… Čas si na nás našiel až krakovský divadelný režisér Rudek Ziolo. To práve on mi povedal, že jeho priatelia Janusz Jozefowicz a Janusz Stoklosa budú robiť konkurz do veľkého muzikálu Metro,“ spomína Denisa. Po konkurzoch v Prahe a Bratislave vybrali štyri herečky zo Slovenska, medzi nimi aj Janu Hubinskú, Petru Bernasovskú či Bašku Somogyiovú. Vybraní mladí ľudia sa zúčastnili dvojmesačného superaktívneho a veľmi náročného kurzu muzikálu vo Varšave. Zahŕňal balet, jazz dance, step, sólový spev, zbor, herectvo, pantomímu, reč a akrobatiku. Z minimálne tisíc adeptov si nakoniec tvorcovia vybrali len tridsaťšesť. Denisa Geislerová mala to šťastie, že bola jednou z nich…„V Metre, ktoré malo premiéru v januári 1991, som hrala Slovenku, takže vôbec nevadilo, že som hovorila s prízvukom. Bol to muzikál, o akom som snívala – výborná hudba, zaujímavý scenár, fantastický tanec, spev, ale hlavne energia, ktorá sršala z mladých ľudí, ktorí chceli niečo dokázať. Bol to najlepší a najvýznamnejší muzikál, v akom som kedy hrala,“ spomína Denisa na svoje prvé muzikálové úspechy. Po takmer ročnej príprave s americkými špecialistami z oblasti reči, herectva, spevu i tanca a po jazykovom kurze v Oxforde boli účinkujúci v muzikáli Metro poctení mesačným pobytom na Brodwayi v Minskoff Theatre, kde odohrali v angličtine tridsaťsedem predstavení. „Pre Poľsko to bola historická udalosť. Všetci o nás hovorili, všetci nás poznali. Tak som sa aj ja stala známou…“

Muzikálová diva

Práve slávny muzikál Metro odšartoval Denisinu úspešnú kariéru muzikálovej herečky v Poľsku. No účinkovanie v muzikáli si vyžadovalo neuveriteľne veľa driny a odriekania. „Práca v Metre bola najťažšia. Náš režisér bol génius, s čím sa spájali jeho ‚poruchy v správaní‘. Ničil nás, žmýkal ako citróny, do poslednej kvapky potu a krvi… Bola to neuveriteľná makačka, často dvadsať hodín denne. Nesmeli sme ani pípnuť, inak by sme hneď leteli,“ spomína herečka.Neskôr, keď už Denisa hovorila po poľsky tak dobre ako po slovensky, začala dostávať výborné ponuky. Získala hlavnú úlohu v muzikáli Pan Twardowski – legenda o Krakove, v ktorej vedec zapredal svoju dušu diablovi. Denisa tu stvárnila postavu čertice, čo ho na to nahovorila. Okrem toho účinkovala v úspešnej Big Zbig Show slávneho poľského filmového herca Zbyszka Zamachowského či v americkom muzikáli Mníšky, ale aj v obľúbenom muzikáli Snehulienka a sedem trpaslíkov. (V postave Snehulienky si zahrala napríklad aj so známou Marylou Rodowicz, ktorá hrala jedného z trpaslíkov.)„Potom prišiel muzikál Fame, v ktorom som hrala Carmen Diaz, jednu z mojich obľúbenejších rolí. Veľa tanca, spevu a herectva. Z Carmen sa stala narkomanka a v piesni vyrozprávala svoje zážitky a sklamania z cesty za slávou do L.A. Nakoniec sa predrogovala… Bol to poučný a zaujímavý muzikál s výbornou hudbou a výbornými hereckými možnosťami,“ hodnotí jednu zo svojich rolí Denisa.Poľsko má rado slávnych ľudí, zakladá si na nich. Nával fanúšikov bol neuveriteľný. Muzikálové hviezdy pravidelne dostávali množstvo listov, kytíc a darčekov. Denisu ešte aj dnes pravidelne kontaktujú dvaja obdivovatelia. „Písali o nás veľa – v novinách i v časopisoch. V bulvári ma raz roznášali, že mám aféru s mojím hereckým partnerom zo Snehulienky, inak populárnym spevákom. Jeho vtedajšia priateľka, moderátorka, ma za to aj napadla! A my sme boli spolu iba na káve. Neuveriteľné…“Denisa dostala aj úlohu v poľskom televíznom seriáli Radio Romans, čo bolo pre ňu ďalšou zaujímavou skúsenosťou. K filmu sa, žiaľ, nedostala. V Poľsku sú herecké brandže oddelené. Tí, čo robia filmy, sú takzvaní filmoví herci, tí, čo robia divadlo, sú divadelní herci. Len zriedka účinkujú aj tam, aj tam. Denisa sa teda držala pri divadle, aj keď ju svet filmu veľmi lákal.„Slováci majú často skreslenú predstavu o Poliakoch. Majú skúsenosť so ženičkami, čo u nás kedysi predávali textil po uliciach. Také je však len malé percento Poliakov. V Poľsku je veľa inteligentných a obdivuhodných ľudí a mnoho úžasných umelcov, medzi ktorými mám niekoľko dobrých priateľov,“ tvrdí Denisa. „Nemôžem veľmi porovnávať život v Poľsku a na Slovensku, pretože môj každodenný život bol spojený výlučne s divadlom. Niekedy som mala za deň aj tri predstavenia, čo bolo časovo veľmi náročné. Napriek tomu som sa cítila v Poľsku ako doma. Negatíva? Možno to, že ma raz okradli na ulici alebo že sa mi osemkrát vlámali do auta. Ale to boli banditi!“ smeje sa herečka.

Rodina

Práve v Poľsku sa Denisa zoznámila so svojím manželom. „Chystala som sa do kina, kde som rada trávila voľný čas. Predtým som v kaviarni pri kine opravovala písomky zo slovenčiny, ktorú som vyučovala na Varšavskej univerzite. Zrazu ku mne podišiel mladík a pýtal si zapaľovač so zvláštnym prízvukom. Povedal, že je Slovinec. Ja na to, že som Slovenka. Miesto rande som ho pozvala na druhý deň na predstavenie. A on prišiel…“ spomína Denisa na to, ako v Poľsku stretla manžela a otca svojich dvoch detí. Po dvoch rokoch, keď už Denisa čakala prvé dieťa, vyslali jej manžela do Škandinávie, aby tam otvoril pobočku svojej materskej slovinskej firmy, cestovnej kancelárie Kompas. Vybral si Dánsko, čo sa mu zdalo najbližšie… A tak sa Denisa rozhodla ísť s ním. Narodila sa im dcéra Tina, ktorá má dnes už desať rokov, neskôr prišiel syn Dan, ktorý má šesť rokov.„Slovinci sú nám Slovákom, v podstate okrem jazyka, veľmi blízki. S manželom sme sa zhodli, že sa budeme tvrdohlavo držať rodných jazykov, aby naše deti nemali problém dorozumieť sa so starými rodičmi. To sa nám aj podarilo, Tina aj Dan hovoria perfektne po slovensky i slovinsky, no tiež dánsky a anglicky,“ hovorí Denisa. Jej deti navštevujú medzinárodnú školu v Dánsku, ak by sa náhodou znovu presťahovali niekam inam…Denisa Geislerová mala v Poľsku fantasticky naštartovanú kariéru muzikálovej herečky, bola známa v celej krajine a zrazu všetko opustila. Svoje rozhodnutie neľutuje. „Moja kariéra bola v tom období naozaj v rozkvete, ale, ako sa hovorí, v najlepšom treba prestať. Prežila som si svojich päť minút slávy, takže som nič nestratila. Bola som na vrchole, viem, ako to chutí, a teraz som niekde inde,“ hovorí žena, ktorá dala pred slávou prednosť rodine.

Dánsko

Samozrejme, ani v Dánsku Denisa nezabudla na divadlo. Nie je pre ňu len prácou, ale i láskou, ktorá nehrdzavie. Slovenka začala účinkovať v dánskom poloprofesionálnom súbore s muzikálom Ostrov pokladov, kde stvárnila postavu pirátky. Zahrala si tiež v muzikáli Slávik na motívy rozprávky H. Ch. Andersena. Hrala tanečnú rolu cisárovej konkubíny v Číne. Najväčším nepriateľom Denisy v dánskych predstaveniach je jej cudzinecký prízvuk. Avšak naposledy účinkovala v hudobno-tanečnom predstavení vystavanom po anglicky, Walking down Broadway, a tak konečne nebola hendikepovaná…Život je zmena, a tak Denisa nemôže na svoj súčasný domov v Dánsku dopustiť. „Život je tu výborný. Človek pracuje, zarába peniaze a potom si užíva života… To je filozofia Dánov, moja obľúbená! Ľudia sú tu skromní, pokojní a spokojní, možno im chýba trošku nášho temperamentu,“ hovorí s úsmevom herečka.To, že opustila rodné Slovensko, neskôr Poľsko, rozhodne neľutuje. Jediné, čo jej naozaj chýba, sú jej rodina a priatelia. Samozrejme, sú v kontakte vďaka technickým vymoženostiam, ako sú maily či skype. V každom prípade, Denise momentálne veľmi vyhovuje život v Dánsku a celý ten komplikovaný proces, ktorý je s tým spojený. Ako sama tvrdí, už si zvykla…A myslí si, že doma na ňu ľudia z divadelnej brandže už dávno zabudli. „Keby mi na Slovensku ponúkli úlohu napríklad v muzikáli Chicago, tak by som o tom určite pouvažovala. O tú som totiž o ‚chlp‘ prišla vo Varšave. Keď ma oslovili, či si nezahrám Velmu, bola som tehotná,“ so smútkom spomína Denisa.

Voľný čas

Denisa pracuje na polovičný úväzok vo firme, no necháva si čas aj na divadlo a fotografovanie pre rôzne reklamy. Vo svojom voľnom čase sa venuje hlavne spevu. Občas pomáha pripravovať tanečno-spevácke vystúpenia v škole svojich detí. Majú veľký úspech, hoci choreografiu predtým nerobila. „Čo sa týka môjho výzoru, chodievam do fitnescentra, málo jem (nie kvôli línii, jednoducho mi nechutí), rada sa pekne obliekam a občas navštevujem kaderníčku či kozmetičku. Robím to pre seba, lebo sa lepšie cítim, keď vyzerám dobre. To by som poradila všetkým ženám,“ hovorí Denisa. Atraktívna herečka tvrdí, že čím viac zlého je v živote, tým viac sa treba o seba starať a nedovoliť problémom, aby nás pohltili. Riadi sa heslom: „Vyzeráš, ako sa cítiš!“ ktoré nepochybne platí aj opačne…