Elvis Presley - Obeť šoubiznisu?

Narodil sa 8. januára 1935 v mestečku Tupelo v americkom štáte Mississippi, v dvojizbovom domčeku, ktorý postavil jeho otec so švagrom. Jeho mama Gladys Presley porodila jednovaječné dvojčatá, no prvý syn Jessie Garon sa narodil mŕtvy. Druhý syn sa narodil zdravý, dostal meno Elvis Aaron a ostal jedináčikom. Napriek tomu vyrastal vo veľkej rodine, pretože starí rodičia, tety a strýkovia, bratranci a sesternice bývali neďaleko. Rodičia neboli bohatí, no svojmu synovi dopriali všetko, čo mohli. Navštevovali s ním kostol, kde Elvisa ako dieťa nadchla gospelová hudba. Ovplyvnil ho i sused, černošský bluesový hudobník, a country hudba v rádiu, ktorú jeho rodičia radi počúvali. Ako desaťročný vyhral druhé miesto v miestnej talentovej súťaži. O rok neskôr zatúžil po bicykli, ktorý si ale rodičia nemohli dovoliť, a tak ho mama nahovorila namiesto toho na gitaru. Prvá Elvisova gitara stála necelých trinásť dolárov. Bicykla sa dočkal o rok neskôr.

Memphis

Kvôli lepšiemu životu sa rodina sťahuje do Memphisu, no ani tam sa ich situácia nezlepšuje. Popri strednej škole Elvis pracuje, aby rodičom pomohol, no hrá aj na gitare a chodí sa inšpirovať do černošských štvrtí mesta. Rozhodne sa vystúpiť na školskej talentovej súťaži, kde spieva trochu nervózne, i tak však má väčší aplauz ako ostatní a vyhráva. Na rozdiel od mnohých hudobníkov úspešne zmaturuje. Potom pracuje ako mechanik, neskôr ako šofér dodávky a popritom študuje, aby sa mohol stať elektrikárom. V miestnom štúdiu nahrá svoje dve skladby, ktoré údajne venoval mame na narodeniny. Zaujímavý hlas priláka majiteľa štúdia, ktorý Elvisa zoznámi s miestnymi hudobníkmi gitaristom Scottym Mooreom a basgitaristom Billom Blackom. Spolu začínajú hrať v kluboch a nočných podnikoch. Ako dvadsaťročný podpisuje prvú zmluvu s hudobným vydavateľstvom. V roku 1956 sa v rádiách hrá pieseň Heartbreak Hotel, ktorá sa pokladá za Presleyho prelom do populárnej hudby. Jeho zaujímavý hlas, atraktívny výzor, netradičné skladby a sexi pohyby pri speve imponujú najmä mladej generácii. Zo spomínaného singla sa za prvé tri týždne predalo vyše 300 000 kusov a na vrchole rebríčkov ostal takmer dva mesiace. Onedlho vychádza prvý album s názvom Elvis Presley. Korunuje ho predaj vyše milióna kusov. Zároveň spevák robí kamerové skúšky pre štúdiá Paramount, dostáva sedemročnú zmluvu a nakoniec nakrúca počas pätnástich rokov spolu tridsaťjeden filmov, z ktorých prvá polovica bola úspešná, druhá len minimálne. Krásny príklad toho, ako vyžmýkať z mladej hviezdy čo najviac.

Graceland a Priscilla

V marci 1957 kupuje Elvis sídlo Graceland pre seba, svojich rodičov a starú mamu. Na Vianoce, keď si rodina užíva sviatky, dostane spevák list o vojenskej službe a v marci 1958 vstupuje do armády s číslom 53310761. V tom istom roku ochorie Elvisova mama Gladys na hepatitídu a zomiera. Smútiaceho syna posiela vojsko na osemnásť mesiacov do Nemecka na základňu v Bad Nauheime. Elvis tu zisťuje, že aj v Európe má nadšených fanúšikov. V tom istom období je do Nemecka prevelený aj kapitán Joseph Beaulieu, sprevádzaný manželkou a deťmi, vrátane štrnásťročnej nevlastnej dcéry Priscilly Ann. Vďaka spoločnému priateľovi sa Priscilla dostane na párty v Elvisovom dome, kde sa stretnú. Ale trvá sedem rokov, kým Presley požiada svoju vyvolenú o ruku – od jeho odchodu z Nemecka v roku 1960 sa neuvidia dva roky, kým nemá Priscilla osemnásť a nenavštívi Elvisa v Los Angeles. Strávi s ním Vianoce v Gracelande a neskôr sa tam presťahuje. Svadba sa koná v máji 1967 v úzkom kruhu priateľov a známych v Las Vegas. Svadobnú hostinu zopakujú v Gracelande o pár týždňov neskôr pre rodinu a tých, ktorí nemohli byť vo Vegas. Prvého februára 1968 sa narodila Lisa Marie Presley, jediná dcéra páru, ktorý sa v roku 1973 rozvádza. Elvis i Priscilla verejne vyhlasujú, že ostanú priateľmi – čo bola pravda. Spevák sa potom venuje svojej kariére, ktorá však pomaly začína stagnovať. Jeho zázemím sa stáva Las Vegas, kde vystupuje pravidelne, a okrem toho sa často vydáva na turné po celej Amerike.Je potrebné dodať, že úspech Elvisa Presleyho len tak hocikto neprekoná. V amerických hitparádach sa objavilo nie menej ako stoštyridsaťdeväť skladieb, z toho stoštrnásť bolo v prvej štyridsiatke najúspešnejších, štyridsať v prvej desiatke a osemnásť sa stalo jednotkou. Jeho najúspešnejšie skladby strávili na prvom mieste hitparády spolu osemdesiat týždňov.

Posledný rok

Napriek povesti legendy sa stával menej žiadaným. A ako povedal jeden novinár: „Elvis Presley sa stal grotesknou karikatúrou svojho energického a žiarivého ja, bol len ťažko schopný odohrať aj svoje značne skrátené koncerty.“ Niektorí diváci a médiá sa často počas jeho posledných vystúpení nechali počuť, že bol na pódiu menej ako hodinu a bolo mu len ťažko rozumieť. Dokonca sa na niektoré koncerty ani nedostavil – nebol schopný vstať zo svojej postele v hoteli, a tak bol neraz zvyšok turné zrušený. Nespokojnosť a sklamanie fanúšikov postupne naberali na intenzite, no vyzeralo to, akoby sa to Elvisa vôbec netýkalo, pretože celý jeho svet sa v tom čase obmedzoval na izbu, v ktorej býval, a jeho knihy. Rick Stanley, jeho nevlastný brat, ktorý ho na turné sprevádzal, opisuje jeho posledný rok takto: „Keď sme prileteli do nejakého mesta, okamžite si šiel do hotela ľahnúť. Do koncertu sme ho museli nejako zobudiť, ale na pódiu bol obvykle taký nervózny, že takmer nevedel ani hovoriť. Pravdepodobne si bol vedomý toho, ako vyzerá, a aj toho, že vo svojom stave nebude schopný urobiť ani jeden zo svojich charakteristických pohybov. Vyzeral, pohyboval sa a gestikuloval ako starec s nadváhou a artritídou.“Posledné Presleyho vystúpenie bolo v Indianapolise dvadsiateho šiesteho júna 1977. O necelý mesiac na to, sedemnásteho augusta, sa malo začať jeho nasledujúce turné, lenže deň predtým, šestnásteho júla, našla speváka jeho snúbenica Ginger mŕtveho na dlážke v kúpeľni. Podľa lekárskej správy zomrel na zlyhanie srdca. Pohreb sa stal národnou, mediálne sledovanou udalosťou. Tisícky fanúšikov, celebrít a novinárov sa zišlo v Memphise, aby vzdali úctu americkej speváckej legende, dokonca aj prezident Carter sa k tejto smutnej udalosti oficiálne vyjadril. Elvisa pochovali na memphiskom cintoríne Forest Hill vedľa jeho matky. Po pokuse ukradnúť jeho telo pozostatky Presleyho i jeho matky preniesli a pochovali na pozemku v Gracelande.

Dohady a fakty

Elvis mal so stúpajúcim vekom čoraz viac zdravotných problémov, niektoré chronické. Podľa jeho blízkych mal dlho zväčšené srdce, čo zrejme s drogovou závislosťou spôsobilo jeho smrť. Prvýkrát sa do kontaktu s drogami dostal v armáde, kde bral amfetamíny, aby nezaspal na nočných službách. Priscilla Presley napísala vo svojej knihe Elvis a ja, že v roku 1962 bral jej manžel čoraz väčšie dávky liekov proti nespavosti a neskôr bral ďalšie lieky, ktoré mali odbúrať vedľajšie účinky tých prvých. Priscilla zároveň opisuje „problémy v Elvisovom živote, umocnené braním predpísaných liekov“. K spevákovmu stavu prispel aj ľahostajný prístup lekárov. Presleyho osobný lekár napríklad musel odpovedať na niekoľko nepríjemných otázok, veď len za prvých osem mesiacov roku 1977 napísal na Elvisovo meno spolu stodeväťdesiatdeväť receptov. To bolo viac než desaťtisíc dávok sedatív, amfetamínov a narkotík, čiže ak ich spevák bral sám, museli to byť desiatky piluliek denne. Jedno z laboratórií skúmajúcich príčinu jeho smrti našlo v tele štrnásť rôznych druhov liekov, z toho desať vo väčšom množstve… Spomínaného lekára uznala v roku 1980 lekárska komora vinným z nesprávneho predpisu liekov, no zároveň rozhodla, že nešlo o neetický skutok. Odňali mu lekársku licenciu a dostal tri roky podmienky. Nakoniec mu v roku 1995 bola licencia zrušená natrvalo, pretože sa zistilo, že svojim pacientom neprávne predpisuje lieky. V roku 1994 sa opäť otvoril prípad Presleyho smrti. Patológ sa vyjadril v zmysle, že nič nenasvedčuje smrti zapríčinenej liekmi, skôr ide o náhly a silný infarkt. No keď človek vezme do úvahy obezitu a závislosť od liekov, zlyhanie srdca nie je v takomto prípade nič zvláštne. Viac podrobností sa tak skoro nedozvieme, pretože výsledky pitvy nebudú zverejnené do roku 2027…

Povedali o Elvisovi

Koncom šesťdesiatych rokov poznamenal skladateľ a dirigent Leonard Bernstein: „Elvis je najväčšia kultúrna sila dvadsiateho storočia. Dokázal dostať rytmus všade – do hudby, reči, oblečenia, je to úplne nová spoločenská revolúcia. A šesťdesiate roky z nej vychádzajú.“ Hovorí sa, že Presleyho raná tvorba a živé vystúpenia prispeli k uznaniu hudobníkov tmavšej pleti, ako sú Fats Domino, Chuck Berry a Little Richard. Práve naposledy spomínaný povedal: „Bol akýsi integrátor, pre nás ozajstné požehnanie. Inak by sa hudba černochov nedostala do komerčných médií. Otvoril pre našu hudbu dvere.“ Zásluhou Presleyho hudby, ktorá v sebe niesla prvky kultúry černochov i belochov, rovnako aj zásluhou jeho osobnosti sa podarilo uvoľniť prísnu rasovú bariéru, a tým vznikol priestor aj pre hnutie za práva menšín.
Obrovský obdiv patrí aj Elvisovmu unikátnemu hlasu, ktorý vyzdvihovali aj mnohí speváci. Napríklad Shawn Nielsen, ktorý Presleymu spieval vokály, opisoval spevákove schopnosti takto: „Vedel zaspievať hocičo. Nikdy som nevidel takú všestrannosť, jednoducho mal úžasnú charizmu. Mal schopnosť presvedčiť každého diváka v hľadisku o tom, že spieva len preňho. Mal úplne unikátnu schopnosť komunikácie.“ Aj Bob Dylan spája s Elvisom svoje začiatky a rozhodnutia: „Keď som prvýkrát počul Elvisov hlas, vedel som, že nikdy nebudem pracovať pre nikoho a nikto nebude mojím šéfom… Počuť ho prvýkrát bolo, akoby som práve ušiel z väzenia.“ Dylan patril práve medzi generáciu, ktorú Presley oslovil a ktorá z neho spravila legendu.
Nebyť Elvisa, bola by súčasná hudba chudobnejšia o mnoho skvelých kapiel a spevákov. Inšpiroval množstvo známych hudobníkov, napríklad Beatles boli jeho obrovskými fanúšikmi. „Nič ma nikdy naozaj neoslovilo, až kým som nepočul Elvisa. Keby nebol Elvis, neboli by ani Beatles,“ povedal John Lennon. Ian Gillan z Deep Purple sa zdôveril s niečím podobným: „Pre mladého speváka bol absolútnou inšpiráciou. Vstrebával som všetko, čo robil, ako špongia… Učíte sa tým, že kopírujete majstra.“ Aj Rod Stewart pridáva svoje: „Elvis bol kráľ. Nedá sa o tom pochybovať. Ľudia ako ja, Mick Jagger a ďalší len kráčali v jeho šľapajach.“ A niečo sa od Elvisa naučila aj Cher: „Prvý koncert, ktorý som navštívila, bol Elvisov koncert, keď som mala jedenásť. Už aj v tom veku som si dokázala uvedomiť, aký úžasný vplyv môže mať spevák na publikum.“
Existuje viac spevákov, ktorí sa inšpirovali natoľko, že si doslova Presleyho štýl adoptovali. Napríklad Cliff Richard bol dlho takzvaným „bristkým Elvisom“, vo Francúzsku ním bol Johny Hallyday a v Taliansku Adriano Celentano. Speváčka Cher alebo skupina Texas si Elvisovu podobu požičali do svojich videoklipov a ani na Slovensku naňho nezabúdame, napríklad vďaka Jurajovi Mokrému…