Slovenský umelec a dizajnér Jozef Stančík vdýchol netradičnému materiálu podobu fascinujúceho umenia, aby vznikla unikátna séria obrazov s názvom WAVES BY IQOS. Rodák z Banskej Bystrice hovorí o paradoxe jednoduchých línií, ale aj o tom, prečo sú za jeho dielom emócie a reálne príbehy ľudí. Ešte pred rozhovorom nám prezradil, že tvorí iba vtedy, keď má dobrú náladu. Verí totiž, že ak by tvoril v strese alebo by bol nervózny, bolo by to z obrazu cítiť. Klientom chce odovzdať dielo, ktoré bude nabité pozitívnou energiou.
Od práce dizajnéra k tvorbe obrazov. Bol tento posun vo vašej kariére prirodzený?
Po štúdiu interiérového dizajnu vo Zvolene som pre prvých klientov navrhoval priestory. Často do svojich bytov hľadali obrazy, no v e-shopoch sme nevedeli nájsť nič, čo by dizajnovo zapadalo do našich konceptov. Zlom prišiel v momente, keď ma jeden z klientov prehovoril, aby som niečo vytvoril sám. Veľmi sa mi do toho nechcelo, mal som obrovský rešpekt, no skúsil som to a spustila sa reťazová reakcia.
A vnímate sa v súčasnosti viac ako dizajnér či ako umelec?
Je to niečo medzi – zdravá kombinácia umelca, architekta a dizajnéra. Mojím cieľom je najmä vyvolať pozitívnu emóciu v divákovi, dodekorovať interiér a spolupracovať s architektom tak, aby vznikol pekný celok. Moje diela sú prirodzenou súčasťou interiéru aj samotného nábytku.
Tvorba z netradičných materiálov si vyžaduje iný prístup než klasické maliarske plátno. V čom je najväčší rozdiel?
Zásadný rozdiel je v logistike a technologickom postupe, čo znamená oveľa dlhšiu prípravu. Pri práci s odpadovými materiálmi sa musím na chvíľu odosobniť od samotného umenia a začať premýšľať skôr ako konštruktér a priemyselný dizajnér. Musím vymyslieť, ako jednotlivé časti spájať, tvarovať a ako pripraviť podklad. Často spolupracujem so stolármi či zváračmi. Táto tvorba je preto priamym prienikom dizajnu a umenia.
Pre vaše reliéfy sú typické vlny. Prečo sa v tvorbe vraciate práve k tomuto tvaru?
Vlny sú signifikantné pre celú moju tvorbu. Bol to môj úplne prvý motív, ktorý som pri reliéfoch urobil. Keď som začal špachtľou robiť prvé ťahy, ruka ma vždy naviedla k tvaru vlny. Podľa mňa je to pre ľudí pozitívny element, v umení je to univerzálny a harmonický motív. Či už sú to morské vlny, alebo piesočné duny, tento tvar v človeku evokuje neustály pohyb, no zároveň hlboký pokoj a rovnováhu.
Ako sa s touto filozofiou spojil taký netradičný materiál, akým sú použité tabakové náplne?
Perfektne, a to vďaka svojim vlastnostiam. Sú maličké, pomerne ohybné a tvárne, čo mi umožnilo formovať ich presne podľa mojich predstáv do požadovaného reliéfu. Bol to jeden z najvhodnejších materiálov na reliéf.
Čo vás osobne priviedlo k myšlienke tvoriť umenie z vecí, ktoré iní považujú za odpad?
Najmä to, že vidím okolo seba, ako málo sa recykluje. Chcel som odpadový materiál využiť na niečo zmysluplné a estetické. Inšpiroval ma jeden japonský umelec, ktorý zo starých pneumatík vytvoril sochu leva na nábreží Dunaja. Odvtedy som urobil stovky diel. Som presvedčený, že odpad bude postupne čoraz hodnotnejší materiál na výrobu, má to v spoločnosti cveng a jasný ekologický podtón.
Vytvoriť čisté línie z drobných kúskov znie komplikovane. V čom spočívala hlavná technická výzva?
Prvoradé je navrhnúť tvar tak, aby mal správnu dynamiku. Na prvý pohľad to vyzerá banálne. Aby mal človek vycibrený vkus, musí mať napozerané tisícky hodín dizajnu a techniku dostať do ruky. Najťažšie je vytvoriť dielo, ktoré pôsobí úplne jednoducho a prirodzene, no v skutočnosti sa za ním skrýva náročný proces precízneho skladania a fixovania tisícov častí do dokonalej krivky.
Pre značku IQOS ste pripravili štyri diela. Aký je ich kľúč a koncept?
Ako umelec som mal voľnú ruku, čo je kľúčové. Monumentálne dielo slúži ako nosný pilier celého projektu, pretože tam bolo použitých najviac náplní. Predstavuje reálnu ukážku udržateľnosti. Ďalšie diela sú dynamickejšie, rozmerovo prispôsobené pre rôzne priestory. Ich úlohou je putovať celým Slovenskom, otvárať diskusiu o upcyklácii a inšpirovať dospelých návštevníkov všade tam, kde sa objavia.
Aké boli bezprostredné reakcie verejnosti, keď ste im diela začiatkom júna
v bratislavskom Auparku odhalili?
Ľuďom sa to páčilo, keďže obrazy majú v sebe špecifickú energiu, príbeh a emóciu. Divák si postupne uvedomí, že za každou jednou náplňou je reálny človek, reálny čas a reálny moment. Táto mozaika životov ľudí vytvára silný celok, ktorý núti diváka premýšľať nielen o umení, ale aj o ekológii.
Prezraďte nám ešte na záver, či ste minimalista aj v súkromí alebo sa rád odmeníte niečím pekným?
Musím sa priznať, že rád nakupujem a mám rád pekné veci. Mojou veľkou slabosťou sú parfémy. Ale napríklad konkrétne oblečenie sa snažím kupovať menej, nechcem zbytočne zahlcovať prostredie materiálom. Dokonca už vymýšľam ďalej, ako robiť umenie z textílií. Toto bude moja ďalšia výzva. Inak ma veľmi inšpirujú aj dámske časopisy a móda. Neverili by ste, koľko inšpirácií som nachytal z dámskych časopisov, ktoré mala moja mama doma. Módna fotografia a dizajn tam vždy boli a myslím si, že aj toto ma veľmi inšpirovalo v mojej ďalšej tvorbe.
Kto je Jozef Stančík?
Umelec, dizajnér a vizionár, ktorý hľadá krásu tam, kde ju iní už nevidia. Vo svojej autorskej tvorbe pre značku IQOS premieňa spotrebované materiály v podobe tabakových náplní na hypnotizujúce vlny. WAVES BY IQOS v sebe nesú hlbokú symboliku životnej sínusoidy a prinášajú hrejivý pocit pokoja a vnútornej rovnováhy.
Ako zanietený zástanca udržateľnosti dokazuje, že aj ekologický prístup môže mať punc luxusu. Vo svojom ateliéri spája zdanlivo nespojiteľné svety. Jeho nekonvenčný pohľad na svet totiž formujú také protiklady, akými sú precízne línie automobilových legiend na čele so šéfdizajnérom Mercedesu Gordenom Wagenerom, surová a živelná poetika spisovateľa Charlesa Bukowského či podmanivá vizuálna estetika zachytená objektívom slávnej fotografky Annie Leibovitz.
Foto/Peter Lašut
Text/Martina Baumann