Dlhodobo sa zaoberá digitálnymi výtvarnými technikami a tiež ich kombináciou s klasickými výtvarnými postupmi a technikami. Venuje sa abstrakcii i figuratívnym témam. V osvetovo-charitatívnom galerijnom projekte Paralelity vytvoril dvojportréty slovenských osobností športu a parašportu. (www.paralelity.sk)
Curriculum Vitae
Jozef Ďuračka sa narodil v Partizánskom 13.septembra 1964. K výtvarnej tvorbe inklinoval od detstva a pokračoval v tom aj neskôr v svojej profesijnej kariére. Po ukončení štúdia na technickej univerzite, kde dva roky pôsobil ako pedagóg v odbore počítačová grafika, sa presunul do oblasti vizuálnej komunikácie, reklamy a grafického designu. Na pozíciách Creative Director a Art Director spolupracoval s viacero nadnárodnými agentúrami. Pracoval na projektoch pre mnohé známe spoločnosti a značky z rôznych oblastí: Adidas, Dove, Axe, Credit Suisse, Puma, Winterthur, Whirlpool, Coca Cola, Sedita, Austrian Airlines, Boehringer, Allianz, Unilever Ing Group, Novartis, Slovenská Sporiteľňa, PSS a mnohé ďalšie. Založil a viedol grafické štúdio špecializujúce sa na Corporate Design a za viac než tri desiatky rokov realizoval stovky projektov, vytvoril desiatky log a CD manuálov. Bol členom Art directors Club-u, združenia najvýznamnejších reklamných tvorcov SK (1997 – 2017).
Prvú samostatnú autorskú výstavu mal v r. 2017 a k voľnej tvorbe sa naplno vrátil počas pandémie Covid-19. V rokoch 2018 – 2025 absolvoval viacero samostatných a kolektívnych výstav. Na ostatnej samostatnej výstave v Turuk Gallery v Bratislave v máji tohoto roku predstavil výber obrazov z figurálnej a organickej abstrakcie.
Žije v Bratislave a vo Veľkom Bieli, kde má ateliér a venuje sa výtvarnej tvorbe a fotografii. Jeho diela si našli svojich majiteľov na Slovensku i v zahraničí.
(www.yozef.eu)
Aký máš vzťah k umeniu a osobitne k výtvarnému umeniu?
Veľmi pozitívny. Keď sa človek ponorí do histórie umenia a vidí aké krásne a veľkolepé diela dokázali ľudia vytvoriť stáročia či tisícročia dozadu v primitívnych podmienkach a s jednoduchými nástrojmi je uchvátený faktom, že už vtedy maľovali obrazy, tvorili sochy a stavali stavby, ktoré nás dodnes udivujú a dokážu obohatiť.
Aké výtvarné techniky používaš pri tvorbe najviac?
Kombinujem digitálnu maľbu a klasické maliarske postupy a snažím sa pri tvorbe využit čo najviac z oboch týchto „svetov“. Možnosti digitálnej tvorby sa za posledné roky neuveriteľne posunuli, výkon procesorov, nástup tabletov, komfort a zjednodušenie užívateľských rozhraní grafických programov, rozsah možností keď jediným kliknutím zmeníte funkciu z ceruzky na štetec, kaligrafické pero, gumu či akýkoľvek výtvarný nástroj používaný pri klasickej výtvarnej tvorbe. Výber textúry podkladu, priesvitnosť, kontrola farieb, práca s vrstvami, ktorá umožňuje kontrolu nad kompozíciou, možnosť jednoduchej opravy chýb ktorá šetrí čas - bolo by to asi na samostatnú a dlhú debatu :)
Ako ti umenie pomáha v živote?
Výtvarná tvorba je pre mňa ventil aj kompas, poskytuje mi priestor, kde sa môžem slobodne pohybovať mimo pravidiel a každodennej logiky. Je to pre mňa zvláštna forma meditácie, pomáha mi usporiadať si myšlienky a zároveň objavovať nové významy. A umožňuje zachovať si nadhľad. Pomáha mi vidieť krásu aj v chaose a pripomína, že aj z malých kúskov – bodiek, čiarok či ťahov štetca – môžu vzniknúť väčšie, silnejšie a krajšie celky – podobne ako v živote.
Kam si dospel v hľadaní svojho sveta cez umenie?
V istej chvíli som sa prestal snažiť tento priestor ovládať. Začal som viac načúvať. V tvorbe som prestal hľadať istoty a začal si všímať prepojenia, ktoré dávajú zmysel až spätne. Myslím si, že obrazy nevznikajú preto, aby niečo definitívne vyriešili, ale možno preto, aby poodhalili nové súvislosti, poskytli nový uhol pohľadu – mne aj divákovi. Hľadanie samotné je cieľom.
Tvoríš svoje obrazy v interiéri aj v exteriéri?
Väčšinu svojich obrazov tvorím v ateliéri – na tvorbu potrebujem samotu. Exteriér je často zdrojom nápadov a inšpirácií, ktoré sa potom zhmotnia na plátne.
Aký odkaz by si chcel svojimi obrazmi odovzdať ľuďom?
Nikdy som sa nad tým takto nezamýšľal. Nesnažím sa ponúkať odpovede, skôr sa snažím vytvoriť priestor na hľadanie či uvažovanie. Ak moje obrazy v niekom zarezonujú, ak niekoho oslovia či inšpirujú, potom mali zmysel. Cez abstraktné figúry a symbolické kompozície sa snažím pripomenúť, že svet nie je len logický a racionálny. Je aj intuitívny, vrstvený a plný jemných spojitostí. Obrazy sú pokusom tieto spojitosti vidieť.
Máš rád výzvy?
Vo výtvarnej tvorbe je výzvou každé prázdne plátno či čistý hárok papiera – pretože nikdy neviete, kam vás zavedie. Bez výziev by asi tvorba nebola tvorbou. Práve výzvy nás nútia prehodnocovať, skúšať, riskovať. Občas sa v nich stratíme, ale práve v tom blúdení vznikajú často zaujímavé veci. Jednou z takých výziev bol pre mňa charitatívno-osvetový galerijný projekt Paralelity, ktorého mottom bolo „Ak chceš, tak môžeš“. Základná predstava bola vytvoriť dvanásť veľkých obrazov – dvojportrétov úspešných slovenských športovcov a parašportovcov, každý iným výtvarným štýlom. Od vzniku konceptu po prvú vernisáž to trvalo skoro dva roky ale som presvedčený, že to stálo za to. Tento projekt ma veľmi obohatil profesionálne i ľudsky.
Tvoríš aj na objednávku alebo sa riadiš len svojím videním a cítením?
Nebránim sa tomu ale vždy záleží na zadaní. Pôsobil som dlho v oblasti vizuálnej komunikácie a reklamy, takže na „indukovanú tvorbu“ som zvyknutý. Takéto zadania však prijímam vtedy, ak cítim, že sa s danou myšlienkou dokážem vnútorne stotožniť a vytvoriť niečo autentické.
Patríš k jedným z priekopníkov digitálnej maľby. V čom spočíva podľa teba osobitosť alebo originalita tvojich obrazov?
Mnohí maliari, výtvarníci či ilustrátori v svojej tvorbe možnosti digitálneho sveta už pomerne dlho a často vo väčšej či menšej miere využívajú a tvoria svoje diela na počítači, takže nemám pocit, že som priekopníkom. Aj keď je pravda, že moje prvé kontakty s programom Photoshop na Apple Macintosh LC sa udiali už v roku 1990 :)
Osobitosťou mojej tvorby je asi spôsob, akým kombinujem digitálnu maľbu s klasickými technikami. Rád v tomto priestore experimentujem s formou i obsahom, baví ma vytvárať nové štýly a ich variácie. Tieto prieniky mi ponúkajú nekonečné množstvo možností.
Čo alebo kto najviac v živote ovplyvnil tvoju tvorbu?
To by bol asi dlhý zoznam diel a osobností – počnúc paleolitickými maľbami na jaskynných stenách cez chrámové fresky v starom Egypte či Mezopotámii, antické diela, renesančných majstrov, surrealizmus až po streetart a popart. Myslím si, že všetko čo nás vizuálne osloví sa neskôr nejako prejaví v tom čo robíte. Ale najväčší vplyv mala určite moja polovička, ktorá vždy bola a je mojim prvým fanúšikom i kritikom, inšpiráciou a múzou, kreatívnym sparingom aj konzultantom, partnerom i organizačnou oporou. Bez jej pochopenia, trpezlivosti, energie a podpory by som sa do mnohých vecí zrejme ani nepustil. 
Akú najsilnejšiu spätnú väzbu si doteraz dostal za svoju tvorbu?
Každé úprimné uznanie, pochvala či pozitívna spätná väzba na výstave či doma v ateliéri autora poteší, najmä ak je to od niektorého z kolegov výtvarníkov. Ale napadol mi iný príbeh, ktorý vo mne veľmi zarezonoval. Na vernisáž výstavy Paralelity v Piešťnoch v januári 2019 prišiel asi 15-ročný chlapec na vozíku v sprievode svojej mamy a chvíľu sme sa spolu rozprávali o vystavených obrazoch. Počas vernisáže sa neskôr stretli s Mirkou Juhanesovičovou (Predsedníčkou o. z. APPA – jednej z najväčších organizácií na podporu vozíčkárov na Slovensku) a neskôr som sa dozvedel, že chlapec prejavil záujem o veslovanie a začal trénovať v klube veslárov v Piešťanoch. Našli sa dobrí ľudia a organizácie, ktoré sa mu poskladali na špeciálny paraskif, SPV prispel na vybudovanie bezbariérového móla. Chlapec – dnes už mladý muž – trénuje, súťaží, získal titul majstra Slovenska, reprezentuje Slovensko v zahraničí. Presne podľa motta výstavy - Ak chceš, tak môžeš.
Ak sa človeku pošťastí byť aspoň jednou dlaždičkou na takomto chodníku, je to veľmi obohacujúce.
Aký je tvoj pracovný deň a režim? Kedy sa venuješ tvorbe?
Nemám pevný režim – niekedy tvorím uprostred noci či veľmi skoro ráno, inokedy nápad príde počas prechádzky so psom. Múza zaklope na dvere často v momentoch, keď ju vôbec nečakám.
Čo najradšej robíš vo voľnom čase?
Je to veľmi rôzne, občas hudba, občas film alebo kniha, debata s múdrym človekom, pozorovanie včielok, návšteva galérie… A milujem ničnerobenie, to mi ide tiež veľmi dobre :)
Aké je tvoje životné krédo alebo slogan, ktorým sa ako umelec a človek riadiš?
Nemám životné krédo ale je niekoľko viet o ktorých si myslím, že dávajú zmysel.
Skúsim aspoň tieto tri:
„Ak chceš, tak môžeš“ – je o tom, že vytrvalosť ti vždy dáva šancu…
„Tu a teraz“ – je o tom, že príliš sa zaoberať minulosťou a budúcnosťou nemusí byť najlepšia voľba…
„Zabudol vól že telaťom ból“ – moja obľúbená stará slovenská múdrosť o strate pokory...
Redakcia Beauty&Woman ďakuje za rozhovor.