Dokumentárne filmy mapujú pomerne často životy rôznych osobností. Najnovšie vznikol dokument o jednom z najúspešnejších spevákov osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, o Georgeovi Michaelovi. V ňom sa k slovu dostávajú mnohí priatelia speváka – Sting, Mariah Carey, Elton John, Boy George a ďalší –, no aj sám George otvorene hovorí o mnohých zážitkoch zo svojho života a kariéry. V deväťdesiatpäťminútovom filme sa spomína aj incident zatknutia v Los Angeles a ďalšie citlivé témy, o ktorých spevák nikdy veľa nehovoril. Takže Different Story – Odlišný príbeh – ponúka rekapituláciu posledných dvadsiatich rokov života Georgea Michaela.
George Michael sa narodil 25. júna 1963 ako Georgios Kyriacos Panayiotou v jednej zo severných častí Londýna. V polovici osemdesiatych rokov sa stali spolu s Andrewom Ridgeleym slávni ako skupina Wham!, ktorá najmä v Európe prerazila chytľavými pesničkami ako Club Tropicana či Last Christmas. Úspech popového dua však čoskoro prerástol obrovský talent Georgea, ktorý sa dal na sólovú dráhu. Z jeho debutového albumu Faith (1987) sa predalo viac ako sedem miliónov kusov a zároveň ním prerazil aj za oceánom, v USA. Nasledujúci album Listen Without Prejudice z roku 1990 mal síce neuveriteľne úspešnú skladbu Freedom, v ktorej videoklipe sa objavili tie najslávnejšie supermodelky, no celkovo nebol veľmi úspešný. To vyvolalo nezhody speváka s jeho vtedajším hudobným vydavateľstvom a tento vzťah sa skončil podobne ako veľa manželstiev – na súde. Až o šesť rokov neskôr sa spevák a skladateľ vrátil na hudobnú scénu s albumom Older a získava si opäť úspech a obdiv fanúšikov i hudobných kritikov. Začiatkom roku 1998 absolvoval aj zatknutie v Los Angeles potom, ako ho tamojší policajti pristihli pri sexe na verejnej toalete – oficiálne to nazvali „nevhodné správanie sa s iným mužom“ – za čo George zaplatil pokutu 910 dolárov a musel odpracovať osemdesiat hodín sociálnych prác. Spevák o tejto skúsenosti nielen že napísal pesničku, ale stal sa z nej i celosvetový hit (Outside). Veľký rozruch spojený so sexuálnym škandálom zároveň využil aj na to, aby sa priznal k svojej homosexuálnej orientácii a ukončil tým dohady okolo svojej osoby. Zatiaľ posledný album s názvom Patience vydal v roku 2004, hoci koncom minulého roka sa objavila jeho kompilácia s názvom Twentyfive, ktorá zachytáva tvorbu tohto výnimočného skladateľa a textára od čias, keď začínal v skupine Wham!
Koniec imidžu
George Michael patril najmä v osemdesiatych rokoch k diktátorom módy a často menil svoj vzhľad – keď bol zarastený, bolo to sexi, keď mal náušnicu v uchu, mala ju aj väčšina tínedžerov, prípadne opakovali aj nedbalo visiacu ofinu do polovice čela. Zrejme z tejto svojej záľuby vyrástol, veď aj sám hovorí: „Dnes už sú slnečné okuliare jedinou vecou, ako príležitostne mením svoj výzor. Všetko ostatné ostáva viac alebo menej tak, ako to je.“ Nad tým, že už dlhšie nenosí ani náušnice, sa spevák riadne zamyslel, pretože nenašiel ani dôvod toho, prečo ich nosiť začal: „Ani neviem, ako k tomu prišlo. Je to dosť smiešne, ale nebolo to žiadne vedomé rozhodnutie. Pred dvadsiatimi rokmi, na začiatku mojej kariéry, som mal tak málo sebavedomia, že som si našiel nejaký imidž a zaň som sa skrýval. Asi som si myslel, že len tak budem môcť konkurovať iným hviezdam.“ Napriek tomu, že išlo o podvedomý ťah, osvedčil sa a George sa stal hviezdou. A imidž muža uznávajúceho módne novinky mu ostal dodnes. Ale je to ešte pravda? „Je mi to už jedno. Jednoducho mi nenapadajú žiadne nové zmeny môjho výzoru. Mám po štyridsiatke a to je vek, keď by už všetci muži mali vedieť, v čom dobre vyzerajú. Pre ženy je normálne neustále skúšať nové štýly obliekania či účesov a mejkapu – žena sa môže pre jeden večer úplne zmeniť, ale muž… Keď sa napríklad pozriem na Davida Beckhama, muža, ktorý výborne vyzerá, ale i tak neustále mení svoj vzhľad, vidím len neistotu. Je jedno, ako dobre vyzerá, aj tak je stále neistý. Podľa mňa to prestáva až s istým vekom.“ Príklad najznámejšieho futbalistu nie je náhodný, veď spevák v ňom vidí určitú paralelu samého seba, čo sa týka vonkajšieho vzhľadu: „V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch som nikdy nevyšiel z domu bez toho, aby som vyzeral úžasne. Všetko muselo byť perfektné, všetko mi muselo dokonale sedieť. Dnes to už vidím trocha s nadhľadom. Počas bežného dňa vyzerám len málokedy tak, ako by si človek predstavil Georgea Michaela. Vlasy mám od prírody kučeravé a normálne sa musím holiť dvakrát za deň. Čiže väčšinou vyzerám strašne! Našťastie však nemusím byť celý deň George Michael. A to je neuveriteľná úľava.“
Niečo o filme
Prečo sa spevák, ktorý sa celý život skrýva pred zvedavými novinármi, rozhodol pre životopisný dokument, v ktorom odhaľuje všetky svoje citlivé miesta? Jednou z odpovedí je to, že sa ním lúči so šoubiznisom a odchádza do ústrania. Druhú odpoveď ponúka sám: „Je to hlavne darček mojim fanúšikom. Kto nie je fanúšikom Georgea Michaela, nepôjde si tento film pozrieť. Ale práve kvôli tomu, že som počas svojej kariéry poskytol tak málo rozhovorov a žil som veľmi utiahnuto, je podľa mňa úplne fér, že svojim fanúšikom niečo vrátim. A okrem toho som mal pocit, že keď už som sa počas posledných rokov cítil nanič, tak by som sa mal aspoň pokúsiť z toho spraviť to najlepšie a iných ľudí tým minimálne pobaviť…“ Znie to veľmi ironicky, ale posledných štrnásť rokov bolo pre Georgea veľmi ťažkých. Zomrela mu mama, Anselmo, jeho prvá láska, podľahol v roku 1992 AIDS-u. Aj preto spevák účinkoval na koncerte na počesť Freddieho Mercuryho, kde podľa mnohých podal svoj životný výkon. Nasledovali ťahanice ohľadom vydavateľstva a spomínaný incident s policajtmi v Amerike. „Posledné roky môjho života naozaj vyznievajú ako trápna mydlová opera o homosexuáloch! Bolo to, akoby ma niekto preklial. Priatelia sa o mňa začínali báť, pretože mi zomrelo toľko blízkych. Keby som všetko, čo sa mi stalo, povedal vo filme, bolo by to príliš deprimujúce. Ale film vysvetľuje napríklad to, prečo som v posledných rokoch vydal tak málo albumov. Jednoducho som si nevedel vysvetliť, prečo ma postihuje jedno nešťastie za druhým.“ Veľkou oporou bol Georgeovi jeho dlhoročný priateľ, ktorý ho podporil aj počas nakrúcania dokumentu: „Chudák Kenny toho musel veľa vydržať, keď sa vo mne pri nakrúcaní filmu vynáralo toľko smutných spomienok. Bolo veľmi namáhavé prezerať si denne fotografie Anselma a mojej mamy. Kenny a ja sme sa v tomto období často hádali. Ale niekedy je dobré, keď je človek prinútený premýšľať nad vecami, ktorým sa normálne vyhýba. Takto dokáže definitívne vyhnať svojich démonov.“ Našťastie sa vlna negatívnych zážitkov skončila a tento film ju snáď definitívne uzatvoril. I keď si George ešte stále zvykne privodiť (možno zo zvyku) nejakú tú nepríjemnosť, ako keď napríklad na verejnosti fajčí zakázané omamné látky a podobne… Ale verme tomu, že to najhoršie už prežil a v budúcnosti od neho budeme počuť len ďalšie skvelé pesničky a duetá, ktorými sa preslávil.