Mesto bohatej histórie, kultúry, velikánov vedy, hudby i mesto zelených parkov. Osud mesta nebol ružový, druhá svetová vojna priniesla Varšavčanov skazu, tisíce obetí na životoch, tvrdé prenasledovanie židovského obyvateľstva nemeckým gestapom, zbombardované mesto asi ako žiadne v Poľsku.
Dnes je hlavné mesto Poľska pulzujúcim obchodným a kultúrnym centrom, s viac ako miliónom obyvateľov, veľmi citlivo vybudovanými časťami mesta. Dokonca architekti využívajú pôvodné stavby, respektíve základy a minimálne prvé podlažie zničené nemeckými strelami, zakonzervujú ako základ na ďalšiu stavbu, aby nikto na toto šialenstvo nezabudol. Moderné budovy podčiarkujúce smutnú históriu, dnes s pekne upravenými parkami, kaviarničkami, s históriou, ktorá pre Poliakov, ale najmä pre Varšavu, nebola vždy ružová. Vo Varšave totiž boli dve najväčšie židovské getá, v Poľsku ich bolo celkom dvesto. Malé a veľké geto, kde žilo viac ako štyristotisíc obyvateľov. Téma židovstva a vojny je vo Varšave i dnes veľmi silná. Režisér, pán Roman Polanski vybral práve Varšavu a jej staré mesto pre svoj neopakovateľlne silný film, Pianist. Rozpráva príbeh najtalentovanejšieho klavírneho virtuóza, hral úžasne diela Frederika Chopina, pána Wladyslawa Szpilmana. Sám režisér Polanski žil v čase okupácie Nemcami vo Varšave s rodičmi, ktorí holocaust neprežili. Americký herec Adrien Brody bravúrne stvárnil klaviristu Wladyslava Szpilmana.
Atmosféra tejto časti mesta, kde Polanski film nakrúcal akoby „zakonzervovaná“ akoby tu zastal čas. Keďže kostoly zbombardovali. počas vojny sa sem totiž chodili domáci modliť, v každom dvore stojí madona. Dodnes sú dvorčeky kde nájdete malý parčík s madonou, zdobenou sviečkami vôkol, alebo žiarovkami, či len popri nej kvietky vo váze. Neopakovateľný zážitok. Poliaci milujú svoju Varšavu, dôkazom je snáď aj to, že zničenú časť počas druhej svetovej vojny najstaršej štvrte mesta znovu vybudovali a to do posledného detailu. Keď sa pozeráte vôkol neveríte, že domy sú „nové“. Dnes je malebné centrum Varšavy od roku 1980 zapísané do UNESCO zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. A verte, je sa na čo s úžasom pozerať. Nemenej nezaujímavé sú aj miesta, kde domáci vzdali hold svojim velikánom, či to bol astronóm, matematik, Mikuláš Kopernik. Má sochu v centre mesta, ale aj Centrum Nauki Kopernik, či zasa hudobný skladateľ Frederik Chopin, tomu pre zmenu v Chopinovom parku The Royal Lazienki Park, postavili bronzový monument. Park dal postaviť poľský kráľ Stanisław August. Počas leta sa tu konajú pre verejnosť zdarma každú nedeľu krásne koncerty Chopinovej hudby. Mesto rastie veľmi rýchlo, všade kam sa pozriete budujú parky, byty, štvrte, mrakodrapy, múzeá či dobudovávajú metro. Varšava má však atrakcií viac, spomeniem snáď ešte jednu a síce Dom kultúry, hovoria mu „Stalinova tortička“, budova v centre mesta totiž evokuje obraz torty s malými sviečkami. Je zaujímavé vyviezť sa hore modernými výťahmi, na vyhliadku, akúsi platformu v 112 metrovej výške,. Budova v štýle socialistického klasicizmu má 42 poschodí a z jej vrcholu je pekný pohľad na modernú Varšavu. Bol to dar od J.V.Stalina. Kedysi Dom kultúry Poliaci nenávideli, dnes je fajn, že zostal, pretože je atrakciou pre domácich ale i turistov. Je tu kino, divadlo múzeum i kongresová sála. V paláci kultúry kedysi vystupovali Rolling Stones, ale spievala aj Marlene Dietrich. Mesto má aj múzeum vodky a priamo v centre reštauráciu ELIXIR, tá je navrhnutá na Michelin hviezdu sprievodcu Michelin. Ponuka je veľmi bohatá, ku každému chodu vám obsluha prinesie aj niekoľko pohárikov vodky, ktorá chuťovo korešponduje s vašim naservírovaným jedlom. Do Varšavy sa oplatí prísť aspoň na štyri dni, aby ste mali možnost „ochutnať“ a objaviť jej čaro. Zaujímavá metropola, čistá, s vynikajúcou gastronómiou, pohostinnosťou a príjemnými ľuďmi. Cestu sme realizovali na pozvanie Poľskej turistickej organizácie...
