Na ktorý z vašich doterajších životných míľnikov máte tie najkrajšie spomienky?
Tou najkrajšou spomienkou je pre mňa narodenie môjho syna Davida. Krásne na tom je, že to nie je len spomienka, ale realita. On je tým, na čo som vo svojom živote najviac hrdá. Nesmierne si vážim to, že sa nám z neho podarilo vychovať človeka akým je dnes. Niekedy mám pocit, že veľmi rýchlo vyrástol z detských hier, a stal sa z neho skvelý muž. S ním mám spojený ďalší míľnik, a tým je narodenie mojej úžasnej vnučky Vanessky, ktorej je milujúcim otcom. Ale ktorá mama a babička nepovažuje svoje deti a vnúčatá za tie najlepšie na svete? Zároveň si uvedomujem, že mama, ktorá sa rozhodne pre takú kandidatúru, podriadi tomu život a zrieka sa všetkého, vrátane súkromia, asi nie je snom každého dieťaťa.
Často sa stretávame s hierarchiou hodnôt, ktoré v živote pomenúvate a zastávate. Keby ste zostavila poradie, ktoré tri ľudské hodnoty sú pre vás rozhodujúce?
Spoľahlivosť, pravdovravnosť a úprimnosť. Viem , že to znie banálne, ale sú to hodnoty, ktoré si cením najviac, pretože nie každému sú vlastné.
Máte svoje životné krédo/slogan, ktorým sa riadite?
Mám dve. Prvým je výrok Elona Muska „Tvoje otázka by nikdy nemala byť Kto mi to dovolí? ale Kto ma zastaví?“ Podľa mňa záleží len na nás samotných, či sa niečím, alebo niekým, zastaviť necháme. Druhým krédom je veriť, že pokiaľ veci nedopadli dobre, nikdy nie je koniec. Vždy som hľadala pre seba i ostatných svetlo na konci tunela, či už bola situácia akokoľvek zlá, alebo komplikovaná. Nádej skutočne zomiera posledná, a keď sa jej nevzdáme, máme omnoho väčšiu šancu svoje vojny vyhrať.
Česká asociácia povinných je podľa vás akousi protiváhou Exekútorskej komory v Čechách. Myslíte si, že je dostatočnou ochranou pre českých občanov a podnikateľov?
Žiaľ, ako z našej doterajšej činnosti vyplynulo, nie je. Áno, podarilo sa nám presadiť dôležité zmeny, pomoc tisícom ľudí, ale dokiaľ nezmeníme celý zákon, potom bude naďalej naša ochrana nedostatočná. Veľmi by som si priala, aby sa mi asociácia začala rozpadávať pod rukami, pretože nebudeme mať žiadnych ľudí, ani firmy, ktoré by sme chránili, či sa im snažili pomôcť. Na druhej strane súčasná ekonomická situácia vypovedá skôr o tom, že tých ľudí bude rýchlo pribúdať.
Ste obhajkyňou spravodlivej spoločnosti. Čo to znamená v praxi?
Naša spoločnosť je bohužiaľ rozdelená a niekedy mám pocit, že sedíme pri jednom obrovskom stole s ostrými rohami a každý sa snaží vziať si tú väčšiu časť koláča, ktorá na ňom je. A úprimne ja sa nechcem pozerať na takú spoločnosť. Nechcem v nej ďalej žiť. Chcela by som, aby ten stôl bol guľatý a kúsky toho koláča boli rovnaké. Aby každý človek v tejto krajine mal rovnakú príležitosť žiť život aký si praje bez rozdielu vzdelania, postavenia, príjmu, či majetku. Aby sme si na súd nechodili pre rozsudok, ale pre spravodlivosť. Priala by som si, aby bol každý človek posudzovaný podľa svojho charakteru a správania, nie podľa vyznania, farby pleti, orientácie, alebo dokonca podľa toho, či sa ocitol v existenčných problémoch.
Kandidujete na prezidentku Českej republiky. Myslíte si, že z tejto pozície by ste dokázala urobiť viac, ako sa vám doteraz podarilo vo vašej profesionálnej praxi?
To určite. Téma exekúcií je niečo čo je mediálne zaznávané. Veľa ľudí si radšej tento problém neprizná, a tým im vznikajú ďalšie problémy. Nie je hanbou dostať sa do takej situácie. Je zlé ju neriešiť. Bohužiaľ v našej spoločnosti prevláda názor, že väčšina ľudí sa do exekúcie dostala tým, že si nezmyselne požičiavala na dovolenky a vianočné darčeky. To je ale veľký omyl. Čo urobíte keď vám exekútor zráža z platu a zároveň blokuje bankový účet? Nemáte z čoho platiť ani základné výdaje. A dlhová špirála je tu. Začarovaný kruh. Z pozície prezidentky by som rada túto tabuizovanú tému otvorila k celospoločenskej diskusii. V súčasnosti sa už nedá pomáhať zospodu drobnými zmenami. Jedinou šancou je pomoc ľuďom v tejto situácii v rámci kompetencií z pozície najvyššej. Veď prezident má tú úžasnú vyjednávaciu moc so zákonodarným zborom.
Čo pre vás bude znamenať Prezidentský úrad?
Možnosť pomáhať ľuďom ďalej. S omnoho väčšou šancou, že ich názory budú vypočuté. Mať šancu v mediálnom i politickom priestore otvárať témy, ktoré sú pre občanov záťažou. Možnosť ukázať, že keď každý využije svoj potenciál v prospech nás všetkých, tak budeme mať krajinu, v ktorej stojí za to žiť. A možno sa nám podarí vrátiť tam, kde sme boli počas prvej republiky. Deviata ekonomicky najvyspelejšia krajina sveta. Zároveň som si vedomá toho, že taký post znamená neskutočnú mieru zodpovednosti, stratu súkromia a nutnosti učiť sa úplne nové veci. Som síce prezidentkou České asociácie povinných, ale prezidentkou štátu som nikdy nebola, takže ma v prípade zvolenia asi čaká veľa vecí, ktoré si v tejto chvíli nedokážem ani predstaviť. Ale rada sa i s touto výzvou popasujem.
S exekútormi nemáme dobré skúsenosti ani na Slovensku. Vedeli by ste v tejto oblasti pomôcť, poradiť alebo koordinovať svoju činnosť, ak sa stanete prezidentkou aj so slovenskými podnikateľmi alebo inštitúciami, ktoré v tejto oblasti pôsobia?
Osobne si myslím, že by sme si z vašej exekučnej legislatívy mali vziať príklad. Tým nehovorím, že u vás je všetko len ružové. Na rozdiel od nás ale máte teritoriálny systém, ktorý by prospel i nám. Veľmi rada sa s kýmkoľvek podelím o skúsenosti a znalosti, ktoré som za 9 rokov v tejto problematike získala, a to nielen pri legislatívnom procese, ale hlavne z pohľadu človeka, ktorého sa táto situácia dotýka, aj keď stojí na akejkoľvek strane tohto konania.
Za rozhovor vám ďakuje
Daniela Drábová a redakcia Beauty&Woman
Moje životné míľníky
1975 – Mojim rodičom pribudlo veľa nepredvídateľných starostí a radostí, pretože som sa im narodila ja, a doplnila tak detský tandem s mojou vzornou sestrou Lenkou.
1978 – Skončil čas výhradnej starostlivosti rodičov a začala som chodiť do škôlky. Dodnes si pamätám deň, keď ma prišiel vyzdvihnúť otec s našou novou zelenou Škodou 105.
1982 – Z rodných Pardubíc sme sa presťahovali do Kralup nad Vltavou. Nové mesto, nový kraj, nové prostredie, rodina i kamaráti.
1989 – Nástup na strednú školu so mnou zamával a dodal mi pocit veľkej dospelosti. I napriek tomu mi ale spoločenské zmeny boli v tej dobe ešte celkom fuk, zaujímala som sa o úplne niečo iné.
1995 – Moje jediné rande naslepo a celoživotná láska. Narodenie syna Davida, na ktorého som nesmierne hrdá.
1998 – Prvá práca. Kolotoč skĺbenia zamestnania a rodičovských povinností, dnes s obľubou nazývaný work life balance, sa začal točiť.
2013 – Poznanie, ktoré znamenalo prelom v mojom ďalšom živote. Na vlastnej koži som pocítila, že k súdu sa chodí pre rozsudok, nie pre spravodlivosť! Chcem zmeniť tento zabehnutý systém!
2017 – Zvolenie do funkcie prezidentky Českej asociácie povinných z. s. a jej prevzatie od skvelého zakladateľa Václava Hučíka.
2018 – Pred meno si už môžem písať „Bc.“. Diplom som získala na Vysokej škole podnikania a práva v Prahe.
2019 – Akadémia krízového riadenia s.r.o. a doplnenie odborného vzdelania s titulom LL.M.
2020 – Zakončenie magisterského štúdia na Vysokej škole podnikania a práva v Prahe v odbore súkromnoprávne štúdie.
2020 – Som babička. V tento deň sa narodil môj milovaný anjelik s diablom v tele, vnučka Vanessa.
2022 – Rozhodla som sa, že budem obhajovať práva občanov Českej republiky a prispejem k tomu, aby každý mal šancu na šťastný a dôstojný život.
Holka ze samotky/Denisa Rohanová
Denisa Rohanová odkryla v knihe formou reálnych príbehov zo svojej praxe, ako môže vyzerať exekučné konanie. Ako ľahko sa môžeme dostať do existenčných problémov, a ako sa dostať z komplikovaných situácií von, popisuje Denisa Rohanová prostredníctvom príbehov skutočných ľudí, s ktorými sa počas svojej praxe stretla. Pútavo rozprávané historky zaujmú predovšetkým čitateľov so záujmom o reálne prípady.
Krstným otcom knihy sa stal Petr „Píno“ Ondruš, ktorý povedal „Boj s exekúciou je rovnako tvrdý ako MMA.“ a režisér Viktor Tauš, ktorý oznámil „Iba osobná skúsenosť s týmto problémom môže ukázať, aký ťažký boj to je“. Na krste sa zúčastnil aj Václav Kabourek, ktorého životný príbeh je plný dobrodružstva, a medzi jeho priateľov patrili napríklad Alice Masaryková, Růžena Pelantová, cestovateľ Eduard Ingriš alebo režisér Jan Snížek. Pán Kabourek na krste povedal: „Veľmi si vážim to, čo pani Rohanová pre spoločnosť robí a som rád, že je tu kniha, ktorá ľuďom pomôže“.
