Tomáš Baťa - obuvník, podnikateľ a vizionár

Pred 145 rokmi (3. apríla 1876) sa v Zlíne narodil Tomáš Baťa, ktorý zmenil tvár jedného moravského mesta, trendy v celosvetovom obuvníctve aj princípy úspešného manažmentu.

Pozrite sa na svoje topánky... Ak je na nich značka Baťa, máte na nohách výrobok, ktorého história siaha až do Rakúska-Uhorska roku 1894. Mladý obuvník Tomáš Baťa vtedy v Zlíne spolu so svojou sestrou a bratom založil obuvnícku firmu, ktorá sa počas niekoľkých desaťročí rozrástla na štyri kontinenty, a dnes si topánky od Baťu môžete kúpiť v desiatkach miest po celom svete. Pripadá vám to inšpirujúce? Čítajte ďalej, nie je to zďaleka všetko.

 

Baťove topánky

Mladý obuvník Tomáš Baťa bol tak trochu rebel. Pochádzal síce z rodiny, ktorá sa obuvníctvom zaoberala už dlhé stáročia, v 14 rokoch sa však nechal zamestnať u firmy vyrábajúcej obuvnícke stroje. Nepáčilo sa to ani jeho otcovi ani spomínanej firme, ktorá ho čoskoro prepustila, pretože sa bála konkurencie.

 

Cesta k úspechu

To ho však nezastavilo a s pomocou súrodencov Antonína a Anny v roku 1894 založil v Zlíne vlastnú obuvnícku firmu. Firma, ktorá sa neskôr stala symbolom prosperity a výkonnosti mala krátko po svojom založení dlhy vo výške 8 000 zlatých a bola pred bankrotom. Zostalo to na Tomášovi, aby krach odvrátil. Jeho zamestnanci hovoria, že mladý Tomáš celé dni bez oddychu pracoval v dielni a v sobotu, keď chceli ľudia peniaze išiel s vyrobeným tovarom niekoľko kilometrov na vlak do Otrokovic. Po celom dni strávenom obchodovaním sa večer vrátil do Zlína, keď musel prekonať pešky niekoľkohodinovú cestu.

 

Prvú veľkú krízu zažehnal Tomáš Baťa takzvanými „baťovkami“, topánkami, ktoré sa namiesto z kože vyrábali hlavne z oveľa lacnejšieho plátna.

 

Z pobytu v Amerike priviezol Tomáš Baťa nový elán pre svoje podnikanie. Potreboval k nemu čoraz viac robotníkov, ktorí ale nemali v malom meste na východe Moravy kde bývať. Tomáš Baťa to vyriešil tak, že im postavil domčeky a začal meniť tiež infraštruktúru Zlína. Vznikali tak funkcionalistické stavby a Zlín, ktorý sa pomaly menil na priemyselné mesto v záhradách, zažíval svoje najslávnejšie obdobie. Zlínsky funkcionalizmus očaril aj svetoznámeho architekta Le Corbusiera, ktorý o ňom vyhlasoval, že je jedným z horúcich miest nového sveta.

 

Ale späť k Baťovi. Robotníci v jeho spoločnosti dostávali benefity, museli však počítať aj s veľkými nárokmi. Za zle odvedenú prácu platila automaticky zrážka zo mzdy a podobne. Zamestnanci spoločnosti Baťa sa mohli ďalej vzdelávať, aby mala firma personál schopný pracovať aj v zahraničí, za to sa však museli riadiť Baťovým heslom: „Nehovor mi, že to nejde – povedz mi, že to nevieš.“ O jeho modeloch a histórii obuvníctva sa viac dozviete v múzeu obuvi v Zlíne.

 

Baťov odtlačok na Morave i vo svete

Baťa myslel aj na ďalšie dôležité aspekty obchodovania. Typické je napríklad jeho cenenie. Využíval to, že sa nám zdá pre peňaženku prijateľnejšie, ak je na cenovke napísané 999 namiesto čísla 1000. Tento trik dnes používa celý svet.

 

Tomáš Baťa nepodceňoval ani reklamu, a tak si v Zlíne nechal postaviť filmové ateliéry, ktoré sa čoskoro zameriavali okrem obuvníckych reklám aj na celovečerné filmy. Dnes funguje Filmový uzel Zlín ako jedinečné filmové, kultúrne a vzdelávacie centrum pre celú rodinu. Vďaka vzniku filmových ateliérov dnes môže mesto Zlín tiež pravidelne organizovať filmový festival.

 

Baťov kanál

Ďalším prínosom je napríklad Baťov kanál, ktorý spoločnosť postavila po tragickej smrti svojho zakladateľa. Zlínsky starosta Tomáš Baťa po dohode s vedením miest Kroměříž, napajedla a Uherské Hradištěv roku 1930 začal presadzovať potrebné vodohospodárske úpravy rieky Moravy. Predložil vypracovaný návrh na zlepšenie zavlažovanie a riečnej dopravy. Pod Baťový tlakom sa v roku 1931 vláda zaviazala vypracovať do troch rokov projekt pre splavnenie rieky Moravy od Olomouca po sútok Moravy s Dunajom. Bez snahy, energie a finančného príspevku firmy Baťa by kanál pravdepodobne nevznikol. Po štyroch rokoch však zahlásili hotovo.

 

V decembri 1938 preplávala celým kanálom prvá loď. Nová vodná cesta merala cez 50 kilometrov, z toho umelý plavebný kanál takmer polovicu. Nová vodná ceste potom ožila dopravným ruchom. V roku 1939 pribudla nová atrakcia výletnými jazdami na motorovej lodi Mojena pre 35 pasažierov. Dopravná prevádzka po roku 1961 tu utíchla skoro na 30 rokov. Kanál znovu ožil pre turistický ruch v roku 1994. Pozdĺž vodnej cesty sa potom stala veľmi populárna cykloturistika (okolo rieky vedie krásne cyklotrasa), ktorá má návštevnosť ročne až vyše 200 tisíc ľudí.

Mrakodrap v Zlíne

Symbolom baťovskej ríše je aj mrakodrap v Zlíne, ktorému sa podľa čísla popisného hovorí „dvadsaťjednotka“. Budovu nechal postaviť nevlastný brat Tomáša Jan Antonín Baťa podľa amerického vzoru, a tak bol Baťov mrakodrap svojho času druhou najvyššou budovou v Európe. Táto legendárna 77,5 metrov vysoká stavba bola realizovaná v rokoch 1936-1938 ako administratívne cetrum koncernu Baťa. Mrakodrap je vybavený nadčasovými technológiami ako sú centrálna klimatizačná jednotka či výťah páternoster. Technickou raritou, ktorá nemá obdobu vo svete je však riaditeľská kancelária umiestnená priamo vo výťahu s klimatizáciou s rozmermi 6x6 metrov. Na stenách sú o. i. vitríny s modelmi obuvi, ktorá sa vtedy vyrábala. Vďaka tomu mal Baťa vždy prehľad, čo sa kde práve robí.

 

Pamätník Tomáša Baťu

Tomáš Baťa zahynul pri leteckej havárii v roku 1932. Za 56 rokov svojho života však stihol vybudovať obuvnícke impérium, vďaka ktorému teraz červené logo Baťa svieti nad tisíckami obchodov v desiatkach miest po celom svete.

 

Na jeho počesť bol v roku 1933 postavený v duchu zlínskeho funkcionalizmu pamätník, ktorého autorom bol významný zlínsky architekt F. L. Gahura. Je považovaný za architektonickú ikonu, ktorá svojim významom prekračuje hranice Česke republiky. Pamätník bol postavený v rekordne krátkom čase, aby mohol byť otvorený presne rok po tragickej leteckej havárii Tamáša Baťu. Budova sa súčasne stala symbolom vyspelej stavebnej kultúry baťovského Zlína i turbulentnej histórie mesta. V posledných rokoch prešla budova náročnou obnovou a dnes opäť slúži svojmu účelu, k pripomienke života a diela československého priemyselníka. Jeho interiéru dominuje maketa lietadla Junkers F13, v ktorom Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul.

-MB a JD-

Patrí do vydania: 
Apríl 2021