Ostatný piatkový večer som si vyšla so svojou rodinou do malej reštaurácie. Pri susednom stole sedeli a zachladený šampus popíjali dve dámy v strednom veku. Ich jedinou témou boli chlapi. A poviem vám, priaznivo sa o nich nevyjadrovali. Ak by som to, čo bolo oboma ženami povedané, mala zhrnúť, sú to papľuhy nevďačné. Myslia len na futbal alebo hokej – podľa toho, čo práve frčí – a na sex. Rodina je na poslednom mieste a žena je chyžná, sekretárka, kuchárka, masérka a matka v jednej osobe. Na to, že je aj ženou, úplne zabúdajú. Pochopiteľne, každá z nás sa na tieto konštatovania môže pozerať inak, ale pravdou je aj to, že častokrát my ženy nerozumieme celkom presne tomu, čo nám chcú chlapi povedať. Preto prichádzame s malým, veríme, že aj užitočným výkladovým slovníčkom najčastejších zvratov, ktoré chlapi používajú.
Drahá, si naozaj veľmi pekná
Je to veta, ktorá z úst muža vychádza veľmi zriedka. O to zriedkavejšie, o čo dlhšie je naším zákonitým manželom. Ak sa teda náhodou po desiatich rokoch manželstva stane, že si vypočujete niečo v tomto duchu, neprepadajte neprimeranému optimizmu. Asi sa totiž stalo, že váš manžel konečne zaregistroval, že ste boli u kaderníka alebo na manikúre, alebo že máte na sebe nový kostým. Žiaľ, on, na rozdiel od vás, nevie, čo je na vás nové, ale jeho intuícia mu našepkáva, že sa čosi zmenilo a že by sa asi patrilo k tomu niečo povedať. Keďže ale za svet nemôže prísť na to, čo konkrétne by mal oceniť, použije globálne pozitívne hodnotenie, čím, samozrejme, nič nepokazí a dá pritom na známosť, že vás a vaše kvalitatívne premeny registruje. A či si o vás skutočne myslí, že ste pekná? Ako poznám chlapov ja, pekné sú väčšinou z kategórie ostatných. Tú, ktorú majú doma, v lepšom prípade hodnotia ako: obstojná, ujde, prípadne rovnako radostnou formuláciou no, čo už, žiadna žena časom nemladne. Tým chcú vyjadriť svoju neskonalú veľkorysosť voči všetkým ženám a zároveň povedať, že oni vyzerajú stále vynikajúco, mladistvo, chlapčensky príťažlivo. Myslia si, že príroda je k ich živočíšnemu druhu predsa len o čosi milosrdnejšia, ale ako džentlmeni to nechávajú bez razantnejšieho komentára.
Miláčik, aký máme program na piatok večer?
Ak si nechcete pokaziť nadchádzajúci víkend, nehľadajte, prosím, za touto otázkou snahu vášho partnera podieľať sa na príprave romantického večera vo dvojici, prípadne snahu o inciovanie hodnotného kultúrneho zážitku. V tomto prípade ide totiž o rýdzu sondu do vašich plánov. Muž, ktorý vysloví túto otázku, chce vlastne povedať: dúfam, že si zasa nevymyslela nejakú kravinu ako napríklad minulý týždeň, keď tu sedeli tvoje kamarátky do polnoci a jediné, o čom ste sa bavili, boli decká a škola a kam sa pôjde na dovolenku. Zároveň chce povedať: daj mi aspoň v piatok večer vydýchnuť. Celý týždeň chodím z roboty uťahaný ako kôň, večer doma musím počúvať tvoje reči o tom, čo si celý deň robila ty – ako keby ma to zaujímalo – a v telke môžem pozerať len to, čo zaujíma teba. Tak aspoň v ten piatok ma nechaj, nech môžem zájsť s chlapmi na točené a nech si tam môžeme nerušene nadávať na futbal tak, ako sa to nám páči. Áno, áno, taká je realita. Poznám zopár žien, ktoré v okamihu, keď dostali od svojho muža túto otázku, s naivitou nám vlastnou odpovedali protiotázkou: Čo by si navrhoval ty, miláčik? Keď sa vzápätí ich miláčik zvalil zdrvený na pohovku, zhlboka vydýchol a zahlásil, no, čo ja viem, bože, veď ty tu furt niečo vymýšľaš, tak som chcel vedieť, čo si vymyslela zas tentokrát, boli zdrvené aj ony. Preplakali celý večer, lebo nechápali, že keď sa chlap pýta na piatkový večerný program, tak mu nejde ani o svoju ženu, ani o spoločné blaho, ale len a výlučne o to, aby si on mohol vyhodiť z kopýtka tak, ako on chce, a, hlavne, bez drahej polovičky.
Volala tvoja matka?
Inými slovami: dúfam, že si zas netelefonovala dve hodiny so svojou matkou. V tomto prípade nejde ani tak o to, že telefónne účty mu každý mesiac vyrážajú dych, ako o to, že vie, čo ho čaká pri večeri. Okrem nej ho totiž budete kŕmiť všetkými klebetami z rodiny – kto, kde, kedy, čo a na koho povedal, kto komu čo vybavil či nevybavil. Vysypete naňho kompletný zoznam toho, čo potrebuje vaša matka zariadiť, odviezť, doviezť a to, že on – chudák – to bude musieť všetko vybaviť. Šípi tiež, že mamička, ako býva dobrým zvykom, priložila nejaké to polienko do ohňa – a že sa opäť vrátite ku konfliktu, ktorý bol podľa jeho názoru už pred týždňom vyriešený. Lenže ako vás pozná, vy ste s mamičkou preberali deň po dni a hodinu po hodine všetko od ostatného telefonátu a nezabudli ste spomenúť aj výmenu názorov, ktorú ste mali. A mamička, ktorá sa zásadne vyjadruje k úplne všetkému, určite vniesla nový rozmer aj do tejto záležitosti a je teda nad slnko jasnejšie, že záležitosť bude pri večeri znovu otvorená. Takže, žiadne také, že by váš drahý manžel chcel vedieť, ako sa vašej mamičke darí. Chce sa len psychicky pripraviť na to, čo ho čaká večer, prípadne na to, že na neho vybalíte jóbovku o tom, že v nedeľu sa ide na obed k vašej matke.
Nevolala náhodou moja mama?
Povedané rečou vášho muža: nevolala náhodou moja mamička? Tak rád by som vedel, ako sa má, čo má nové, kto, kde, kedy, čo a na koho v našej rodine povedal, kto, komu, čo vybavil, či nevybavil. A rád by aj vedel, či mamička niečo nepotrebuje – vybaviť, odviezť, doviezť – veď je celkom pochopiteľné, že ako syn jej s tým pôjde rád a ochotne pomôcť. Iste, privítal by, keby ste s jeho matkou hovorili vy, lebo jeho mamička je komunikatívny typ a keď telefonuje, šteboce aj hodinku dve – zvlášť, ak je to hovor na váš účet. Lenže on na také siahodlhé telefonáty nemá nervy, a preto bude rád, keď povinnosť pohovoriť si s jeho mamičkou vezmete na seba a potom mu to všetko stručne zrekapitulujete. Navyše, ak by ste sa nejako priveľmi rozhovorili vy, vás môže pokojne zahriaknuť, ale mamičku by si nedovolil. Vlastne by to bolo aj zbytočné, lebo jeho mamička je taký mimoriadne komunikatívny typ, že kým nevysype úplne všetko, čo má na mysli, na srdci a na jazyku, tak neskončí. No a tiež pevne verí, že v nedeľu sa pôjde na obed k jeho mamičke, čím sa vyhne povinnosti ísť na návštevu k vašej mamičke, a navyše sa opäť, aspoň na jedno popoludnie, bude môcť z otca rodiny stať dieťa, ktoré je obskakované, obletované a obdivované svojou drahou maminečkou.
Čo nové?
Tak nevinne znejúca otázka… My ženy máme sklon vysvetľovať si ju asi tak, že sa nás muž pýta, aký sme mali deň, čo sme v práci prežili, zažili, čo sa nám prihodilo. Že sa možno pýta na deti, ako sa im darilo v škole, či sme s nimi zvládli úlohy, či nepotrebujeme pomôcť s večerou, ktorú práve pripravujeme. Omyl, omyl, omyl. Ktorákoľvek z predchádzajúcich úvah by bola kardinálnou chybou. Ak totiž chlap vysloví túto otázku, a navyše takto formulovanú, ide o rýdzi Pavlovov reflex. Kdesi v podvedomí má totiž uložené, že po príchode domov je slušné opýtať sa, ako sa mali ostatní členovia rodiny. A tak chlap, podobne ako to zvieratko, reflexívne reaguje na nový podnet – príchod domov. Vôbec ho nezaujíma, čo máte nové a či deti majú úlohy. Chcel byť len slušný a ak mu chcete urobiť naozajstnú, nefalšovanú a hlbokú radosť, dajte mu odpoveď, akú si praje. Mala by znieť asi takto: všetko o.k. On totiž nie je zvedavý ani to, ako ste sa mali, ani na to, či sú s vašimi pubertálnymi dorastencami nejaké problémy. Vo všeobecnosti a generálne platí, že chlapi neznášajú problémy. Nechcú o nich vedieť, lebo by to znamenalo, že by ich mali riešiť. A chcieť od nich riešenie akéhokoľvek problému, to je pre ženu hotová samovražda.
To vieš, že ťa milujem
Občas sa nám ženám stane, že sa nejako roznežníme, že sa akosi nevieme zmieriť s naturálnou podobou nášho bytia a túžime počuť čosi milé, naplnené citom a obidvom. Sme dokonca také trúfalé, že všetkými možnými spôsobmi tieto svoje potreby avizujeme svojim zákonitým polovičkám. Je pravda, že prvé tri hodiny našim signálom vôbec nerozumejú. Nechápu, o čo nám ide, keď spomíname na naše zoznámenie sa, na naše prvé rande. Netušia, že spomienkami na romantické vyznania, ktorými sme sa kedysi častovali, chceme naznačiť, aké nám to onehdá bolo príjemné a ako by sme sa potešili, keby sme to počuli opäť. V ich hlave začne blikať kontrolka až potom, keď svoje rozprávanie začneme pretkávať výčitkami typu: tak dávno si mi nepovedal, že ma máš rád, už si tak často nerozprávame nežné veci ako kedysi, a podobne. Veru, ani vtedy ešte nechápu, čo od nich chceme, len tušia, že to ešte nie je koniec, a že asi ešte čosi bude nasledovať. Ak sa žena nevzdá a potreba počuť, že je milovaná, ju ešte stále neopustila, nezostáva jej iné, len to tomu svojmu povedať z mosta do prosta. Normálne ho požiadať, že by sa už teda naozaj patrilo, aby jej po štyroch hodinách jej nekonečného úsilia povedal, že ju má stále rád. A potom to zaznie: ale to vieš, že ťa milujem. A chlap je presvedčený, že tým plne uspokojil vašu potrebu a že najbližšie tri roky dáte s takými blbosťami pokoj.
Macko, poď ku mne
Toto je asi jediný typ vety, ktorej obsah chlapi myslia tak, ako ho vyslovujú. Prvou časťou tejto inak vskutku jednoduchej vetnej konštrukcie si vybavujú povinnosť takzvanej milostnej predohry, o ktorej už toľko počuli. Vraj treba byť na ženu predtým, ako ju chcú požiadať o sex, nežný. No a čo môže byť nežnejšie a veľavravnejšie, ako milé slovko „macko“, však? Druhou časťou vety „poď ku mne“, je povedané všetko podstatné – že pán tvorstva dostal chuť na milovanie, že očakáva, že vy pôjdete za ním a vy mu to spravíte tak, ako to má rád a že mu na záver ľúbostného rituálu nezabudnete povedať, aké to bolo nežné, krásne a vzrušujúce. Áno, toto všetko je obsiahnuté v tak prostej vete. A ak by sme neboli my ženy úzkoprsé, museli by sme úprimne priznať, že tak výstižne a taký bohatý obsah dokážu sformulovať len chlapi. My ženy by sme to nikdy nedokázali povedať ani lepšie a ani údernejšie.