Joana Zimmer - Úžasne obdivuhodná

Nežná plavovláska so slnečnými okuliarmi na očiach si len nedávno začala raziť cestu európskymi hitparádami. Aj u nás sa minulý rok úspešne predstavila skladbou I Believe (Give A Little Bit), ktorá pre ňu znamenala dlhoočakávaný prelom. Podľa technicky vyzretého hlasu by ste jej hádali riadne cez tridsať, ale omyl – Joana Zimmer má len čosi vyše dvadsať.

Ide o výnimočnú mladú ženu, ktorá sa narodila 27. októbra 1983 v nemeckom Freiburgu, no vyrastala v USA. Jej cieľavedomosť by sa pokojne dala nazvať tvrdohlavosťou, pretože vždy dosiahne to, čo si zaumieni, nech to stojí, čo chce. Tri hodiny denne trénuje svoj hlas a trikrát do týždňa svoju kondičku, v septembri 2004 dokonca bežala berlínsky maratón. Ako osemročná začala spievať svoje prvé sóla v berlínskom chóre a od pätnástich si ide dušu vyspievať v džezových kluboch. Odtiaľ ten vys­pelý hlasový prejav. Nakoniec jej potenciál odhalili aj v hudobnom vydavateľstve a usúdili, že Joana by sa mohla stať nemeckou Céline Dion. Spomínaná skladba I Believe, ktorá pre Joanu znamenala vstup medzi známych európskych spevákov, je pôvodne od Marcelly Detroit (Shakespeare Sisters) z roku 1994. No bola to práve nemecká speváčka, ktorá ju po jedenástich rokoch dostala na miesto, ktoré si zaslúži.

Všestranný talent

Je tu ešte jedna drobnosť, ktorá vzhľadom na Joanin talent nie je podstatná, ale kvôli ktorej je táto mladá žena taká výnimočná: od narodenia je slepá. Napriek tomu robila už odmalička všetko to, čo majú možnosť robiť aj deti bez tohto postihnutia. Kedy si svoj hendikep začala uvedomovať? „Ako dieťa som bola dosť neposedná. Takmer vôbec som sa nebála a vždy som jednoducho išla tam, kam som chcela, čo nie je samozrejmé, ak nevidíte. Našťastie ma moji rodičia vždy v mojej odvahe podporovali, a tak som lyžovala, tancovala balet a cvičila džudo. Určitú závislosť od ostatných som ozaj pocítila až v puberte. Vtedy sa už len tak niekam bez rozmyslu vybrať nie je možné a všetko by sa najskôr malo riadne premyslieť a naplánovať. A nemalo to nič spoločné s tým, že by ma nevychovali k samostatnosti. Sedem rokov som na internáte robila všetko sama – od nakupovania až po upratovanie. Ale som veľmi temperamentný človek a chcem byť čo najviac nezávislá. A niekedy je ťažké toto moje želanie skĺbiť s mojím postihnutím a nestratiť pritom trpezlivosť.“ Dnes môže o sebe povedať, že zvládla maratón, sem-tam si privyrobí ako modelka a popritom študuje manažment. Akoby to nestačilo, už dva roky sa vážne venuje spievaniu a hre na klavír. Pri toľkých aktivitách je naozaj ťažké zistiť, čo Joanu z toho všetkého najviac baví: „Nie som žiadna klaviristka, na to moje schopnosti nestačia, ale tých pár rokov hry na tento nástroj mi pomáha pri spracovaní skladieb. Mojím cieľom je byť medzinárodne známou speváčkou a herečkou. Prvýkrát som na pódiu stála pred ôsmimi rokmi ako sólová speváčka berlínskeho koncertného chóru. Vždy som rada hlasom vyjadrovala svoje pocity a niektorých ľudí tým dojímala až k slzám, aj keď som bola len dievčatko. Ako trinásťročná som si prvé peniaze zarobila v divadle, vznikol môj vlastný kabaretný program a v pätnástich som založila školskú kapelu, začali sme nahrávať pesničky a tým zbierať aj prvé skúsenosti. V šestnástich som ako dovtedy najmladšia speváčka vystúpila v známom berlínskom džezklube A-Trane a už vtedy som vedela, že po maturite sa budem chcieť živiť spevom. Ale oficiálne som to do skončenia školy nikdy nepriznala, lebo ťažko sa hovorí, som speváčka, keď vás ešte nikto nepozná… Napokon, dobrý hlas navonok nikto nevidí. Vedela som, že bez zmluvy s vydavateľstvom sa mi to nepodarí, preto som všetkým posielala nahrávky, ale vracali sa mi len klasické odmietavé listy. Potom som si povedala, že keď sa pokúsim so šéfmi vydavateľstiev stretnúť osobne, uvidia ma a vypočujú si ma, snáď sa mi to podarí. A podarilo sa, aj keď to nebolo okamžite a ani bez problémov. Naučila som sa však, že ak sa jedny dvere zatvoria, otvoria sa ďalšie dvoje a ešte aj to, že človek musí byť iný ako ostatní – nielen v umení, ale aj v celkovom vystupovaní. Vďaka týmto skúsenostiam som vnútorne veľmi rýchlo dospela.“

Spolupráca s najlepšími

Všetko je tak, ako má byť: o texty sa stará dvojica Burt Bacharach a Andreas Carlsson, ktorí už otextovali hity pre Céline Dion, Britney Spears a Backstreet Boys, skladateľ Gary Barlow je bývalý spevák chlapčenskej skupiny Take That a dvojica producentov s menom La Carr dokázala na prvé priečky svetových hitparád katapultovať napríklad skupinu Ace of Base. Tento potenciál si uvedomuje aj samotná Joana: „Vždy som snívala o tom, že nahrám práve taký album, aký je tento môj súčasný. Keď chcete dosiahnuť to najlepšie, potrebujete k tomu aj tých najlepších ľudí. No títo skladatelia sa pre spoluprácu so mnou rozhodli až potom, ako počuli moje demopásky. Mala som šťastie, že som na nich urobila taký dojem. Jeden z producentov mi povedal, že od skladateľov už dávno nemali také množstvo reakcií v takom krátkom čase, ako keď im predstavili môj hlas. Ale nechcem to zakríknuť, hoci by bolo pekné o pár rokov čítať: La Carr v minulosti spolupracovali s Ace of Base a Joanou Zimmer…“ Jeden nemecký denník napísal, že táto mladučká nemecká speváčka má hlas päťdesiatročnej moletnej černošskej soulovej speváčky. Skutočnosť je však taká, že Joana má stosedemdesiatjeden centimetrov a len štyridsaťdeväť kilogramov. Za takú atletickú postavu by sa nemusela hanbiť ani modelka, k tomu treba pripočítať dlhé plavé vlasy a pekné črty tváre. Oči neustále ostávajú zakryté tmavými sklami okuliarov. „To, že neviem svoje oči ovládať, spôsobuje mnohým ľuďom rozpaky. Preto im vychádzam v ústrety a zbavujem ich tým neistoty. Okrem toho sa dokážem ľahšie s ľuďmi rozprávať a povedzme si to rovno: moje okuliare sú cool! Elton John alebo Anastacia urobili zo slnečných okuliarov ozajstný kult.“ V septembri 2004 Joana zabehla legendárny berlínsky maratón za šesť hodín a napriek bolestiam dokázala prekonať samu seba, dobehnúť do cieľa a ešte poskytovať médiám rozhovory. A navyše vyzerala dobre. Ako sa nevidiaca žena upravuje a ako sa vlastne dokáže namaľovať? „Veľmi dbám na svoj zovňajšok. Nakoniec, pracujem v takej brandži, kde ide v prvom rade o vizuálnu stránku. Navyše som žena a automaticky sa zaujímam o pekné veci a pekný výzor. Mám zmysel pre dobré strihy a farby, okrem toho mám blízkych priateľov, ktorí majú výborný vkus. Medzičasom sa mi podarilo okolo seba vytvoriť malý okruh odborníkov na vlasy, mejkap a styling, s ktorými spolupracujem, keď napríklad nakrúcame video. Ale to isté robia všetci umelci. Vo všeobecnosti sa dokážem dobre upraviť aj sama – chce to len trocha rutiny.“
Hoci je Joana pomerne mladá, je až neuveriteľne silná osobnosť, ktorá zatiaľ dosiahla všetko, čo si zaumienila. Ako je to však s láskou? V jej pesničkách sa väčšinou spieva práve o nej, ale o súkromí nadanej Nemky sa nevie takmer nič: „Keď sa do niekoho zaľúbim, bude pre mňa úžasný – či to už reálne bude pravda, alebo nie. Naozaj dôležité sú pre mňa dve vlastnosti – vyžarovanie a inteligencia. A mal by to byť môj ‚silný ochranca‘. Na druhej strane by mal rešpektovať moju silu a podporovať ma tak, ako by som to robila ja preňho.“

Autor: 
Kristína Tarnóczy
Patrí do vydania: 
Júl - August 2006