Robert Ševčík - Aj detské sny sa možu naplniť

Jeho pracovnou náplou je organizovanie predaja áut znaiek, ktorých mená našim nežným ženským ušiam znejú viac ako honosne – Chrysler, Jeep a najnovšie aj Dodge. Práca ho baví. Nielen preto, že sa obchodu darí, ale aj preto, že autá ho vždy priahovali a že – bez akéhokovek pátosu – sa mu splnil detský sen. A ak by sme chceli hovori aj o inom ako o práci, potom je Robert Ševík narodený v znamení Leva, je ženatý a je aj hrdým otcom dvoch detí.

Patrili ste k chlapcom, ktorých odmalička fascinovali malé aj veľké autá a ktorí sa s nimi dokázali zabávať celé hodiny?

Určite áno. Autá ma bavili od raného detstva a osobitný rozmer do tejto záľuby priniesol fakt, že sa môjmu otcovi – ešte v čase hlbokého socializmu – podarilo zadovážiť auto značky Chrysler. V čase, keď sme poznali len Škodovky, možno nejaké Žigulíky, Lady a Trabanty, to bol skutočný skvost. Otcovi auto vydržalo tak dlho, že prvé jazdy s novonadobudnutým vodičským preukazom som na ňom absolvoval aj ja.

Táto značka Vás teda uchvátila natoľko, že ste už ako dieťa chceli v dospelosti pracovať v oblasti automobilizmu?

Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, je to tak. Dnes robím prácu, po ktorej som vždy túžil a ktorá je pre mňa potešením. A to aj napriek tomu, že v práci – aby človek dosiahol také výsledky, aké si želá – trávim mnoho hodín, často som tu do noci.

Cesta do kresla riaditeľa určite nebola priamočiara. Aká teda bola? Kadiaľ Vás povodila?

Po vysokej škole som využil možnosť cestovať do zahraničia a tam – popri štúdiu cudzieho jazyka – som si mohol aj čosi privyrobiť. Dva roky som pobudol v Austrálii. Osud rozhodol a kamarát, ktorý tam bol skôr ako ja, mi pomohol k tomu, že som sa opäť točil okolo áut. Pracovali sme totiž na čerpacej stanici. Po návrate som nastúpil na oddelenie predaja k nemenovanému mobilnému operátorovi, kde som pracoval viac ako tri roky. Zažil som začiatky tejto dnes mimoriadne úspešnej firmy i jej rýchly rast.

Znie to pozitívne, prečo ste teda zmenili zamestnanie?

Asi preto, že som novú ponuku vnímal ako príležitosť. Prešiel som do bankového sektora, kde som v podstate opäť robil priamy predaj. Síce nie hmotných produktov, predsa však produktov. Po relatívne krátkom čase mi však bolo jasné, že to nie je to pravé orechové, čo by ma skutočne napĺňalo.

Napriek tomu, že ste sa venovali činnosti, ktorej rozumiete, teda predaju?

Áno, napriek tomu. Rád predávam niečo, na čo môže zákazník-klient siahnuť, niečo, čo má konkrétny tvar a podobu. V tom čase hľadal DaimlerChrysler ľudí, a tak som prostredníctvom personálnej agentúry skúsil šťastie.

Prišli ste, skúsili ste, vyhrali ste. Dnes ste na riadiacom poste. Aký je to pocit?

Treba asi povedať, že riadiaci post to nebol od počiatku. Keď som pred šiestimi rokmi nastúpil, bol som sám a začal som budovať tím. Všetko sa zmenilo minulý rok, keď sme prestali byť „len“ predajcom, ale stali sme sa aj importérom našich značiek. Dnes sme tím, ktorý sa úspešne stará nielen o predaj, ale aj o servis vozidiel.

Ako na našom malom Slovensku predávajú autá takých svetových značiek?

Aj napriek vžitému názoru, že ide o príliš drahé a na prevádzku náročné autá, nie je to jednoznačná pravda. Pri všetkých našich značkách ponúkame napríklad šesťročný bezplatný servis. Čo sa týka značky Jeep, tieto vozidlá sa tešia veľkej obľube, pretože pomer medzi cenou, spotrebou a servisom je taký optimálny, že veľmi dobre konkurujeme iným vozidlám porovnateľného charakteru.

Možno to povedať aj o značke Chrysler?

Chrysler nemá na Slovensku také meno ako Jeep, ktorého menom sa označuje všetko, čo je 4 x 4. Chrysler, to sú limuzíny a minivany, ktoré si našli klientelu u ľudí, ktorí sa chcú odlišovať, obľubujú komfort a pohodlie. A kupujú si naozaj skutočnú kvalitu – jazdnú, interiérovú, dizajnovú. Týmto autám možno len máločo vyčítať.

A čo značka, ktorej predaj na Slovensku začne už čoskoro? Dodge. To sú vraj veľké, na spotrebu náročné americké autá. Myslíte si, že majú u nás nejakú šancu?

Dokonca veľkú. Inak by sme sa predsa do obchodu nepúšťali. Osobne som presvedčený, že modely, s ktorými prichádzame, sa stretnú s veľkým ohlasom.

Mohli by ste byť, prosím, konkrétnejší?

Na začiatok prichádzame s kompaktnou limuzínou nižšej strednej triedy Caliber a superšportiakom Viper.

Úprimne povedané, zatiaľ mi to nič nehovorí. Mohli by ste nám tieto modely trochu priblížiť?

Charakteristickými sú pre Dodge robustnosť, objemnosť, výkon. Veď motor 5,7HEMI – to je Dodge, to je Amerika. K nám však prichádza s ohľadom na očakávania a potreby európskeho zákazníka. Nový Caliber má dĺžku 4,30 metra, ale svetlú výšku až 175 centimetrov. Zdanie robustnosti si zachováva, jeho cena sa však bude pohybovať okolo sympatických 600 tisíc korún. A príde k nám vo verzii benzínovej aj dieselovej, pričom najnižšia kubatúra bude už 1,8.

Takže autíčko pre strednú vrstvu?

Dá sa to povedať aj tak. Je to však model s invenčným dizajnom, výbornými jazdnými vlastnosťami, takže môže pokojne poslúžiť aj mladým ľuďom, ktorí si želajú byť iní, pritom však chcú kvalitu a komfort.

Druhý model, ktorý ste spomenuli, je Viper. Povedzte nám niečo aj o ňom.

Viper je legenda a pre tých, ktorí vyznávajú športovú jazdu, bude určite lahôdkou. Bez akéhokoľvek zveličovania je to auto typicky športové, jedno z najlepších na svete. Možno je trochu „uletené“, ale aj v tom spočíva jeho pôvab.

Dodge teda začína prenikať na slovenský trh. Môžeme po týchto modeloch očakávať i ďalšie?

Popri Calibri a Viperi sa na Slovensko dostane aj terénne Nitro, limuzína strednej triedy Avenger a prezradím i dobrú správu o pripravovanom MPV – minivane.

Patrí do vydania: 
Jún 2006