Hany Kašičková - Ľudia sa začnú ozdobovať zvnútra

Začínala si štúdiom na oddelení textilu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, potom si sa rozhodla venovať šperku. Nakoľko Ťa ovplyvňuje pri tvorbe móda a textilný dizajn?

Interiérový textil som študovala už na strednej škole v Ružomberku. Prestúpila som do ateliéru kov a šperk, pretože ma prestal textil napĺňať a chcela som skúsiť pracovať s iným médiom. Lákal ma hlavne kov v ateliéri kovu a šperku S+M+L+XL. V tomto ateliéri som bola spokojná, veľa som sa naučila a posunula som sa dopredu, ale na textil som nezanevrela, držím si ho podprahovo v hlave a raz vypláva na povrch a opäť ho nájdem a bude mi prirodzené s ním pracovať. Čo sa týka módy, myslím, že všetkých výtvarníkov, ktorí súčasne navrhujú a myslia, veľmi ovplyvňuje. Je ako rýchlo idúci vlak doby, v ktorom sa chcú všetci aspoň chvíľu viezť. A koniec koncov, je to predsa koberček pod šperky.

Tvoje šperky sú odľahčené istou dávkou humoru, pochádzajúceho akoby z detských čias. Z Tvojej diplomovej práce je zrejmý aj sklon k ďalším výtvarným disciplínam, napríklad ku kresbe a komiksu. Odkiaľ pramenia Tvoje predstavy a inšpirácie?

Kresbu mám veľmi rada vo všetkých podobách, hlavne ak je expresívna a vizuálne zaujímavá a to je vlastne tá detská, naivná, priama kresba. Aj moje šperky sú dosť priame, bez veľkej filozofie a ťažkých koncepcií. Vo vlastnej tvorbe riešim hlavne seba, lásku, erotiku. A všetko to skrývam za nevinné farebné figúrky. Tvorím, keď mám čo povedať a keď cítim potrebu niečo si vyriešiť alebo vykričať do sveta. Mám rada vtip a nadsádzku, ktoré často používam ako samotný koncept. Čo sa týka komiksov, slúžia mi ako forma pre série brošní, či už dlhý komiks, alebo krátke päťobrázkové stripy. Vždy som túžila nakresliť svoj komiks a tá túžba došla tak ďaleko, že mám rozpracované dva komiksy.

Ako vidíš vývoj súčasného autorského šperku na Slovensku?

Väčšina výtvarníkov sa snaží o presadenie a akceptovanie svojich prác na verejnosti. Je to dlhá a náročna cesta presadiť tu na Slovensku v povedomí ľudí kvalitný originálny autorský šperk, ktorý by ľudia obdivovali, vedeli oceniť a aj si ho kúpili. U nás nie je ani galéria, ktorá by prezentovala výhradne autorský umelecký šperk, a ľudia sa preto k nemu ťažko dostávajú. Pozitívne je, že sa autorský šperk začína tak krok po kroku „vtierať“ medzi verejnosť. Hlavne v časopisoch, ktoré nie sú určené pre odborníkov. A to považujem za veľký prínos. Verím v priaznivú budúcnosť pre šperk aj pre umenie ako také. Dúfam že bude mať potrebnú podporu.

Mala by si záujem zamestnať sa v tradičnom klenotníctve?

Má čerstvý absolvent VŠVU možnosť živiť sa vyštudovanou profesiou? V klenotníctve, ani v zlatníctve by som robiť nechcela, neláka ma produkovať „klasický“ šperk. Aj keď kvôli skúsenostiam z oblasti technológie zlatníctva by to bolo určite obohacujúce.S uplatnením po škole je to ťažšie. Naša škola je veľká bublina, ktorá po šiestich rokoch pukne a človek je von a nevie, čo ďalej. Zrazu nie sú semestrálne témy a nedá sa robiť len to, čo sa komu chce. Je to individuálne, každý sa s tým popasuje po svojom, každý to prežil inak, ale určite je dôležitá dávka šťastia. A niekto si ani nevšimne, že vyšiel zo školy.Ja osobne sa snažím držať sa tvorby šperkov, lebo ma to baví a vidím v tom svoju cestu a svoje poslanie vo vyučovaní, odovzdávaní vedomostí, ktoré som počas štúdia nadobudla. Nazvala by som to takou malou obrodou toho umeleckého, autorského. Je ale veľa ciest, ktorými sa dá vybrať, aby človek ostal pri umení, respektíve kultúre a nemusí to byť práve len ten konkrétny odbor, ktorý vyštudoval.

Minulé leto si odštartovala letnú akadémiu, výučbu základov šperkárstva – zlatníctva, ktorá bude aj toto leto prebiehať v priestoroch VŠVU. Čo sa v kurze naučí človek, ktorý v tejto oblasti nemá žiadne skúsenosti?

Náplňou akadémie je zoznámenie sa s médiom šperku a možnosťou jeho výroby. S použitím základných techník si záujemca vyrobí vlastné hodnotné šperky z farebných kovov. Kurzy sú určené pre každého, kto si chce vyskúšať túto úžasnú a pre bežné oko tajomnú prácu. Kurzy sa odohrávajú priamo v ateliéri kov a šperk na VŠVU s podporou a pod záštitou vedúceho ateliéru profesora Karola Weisslechnera. V rámci týždenných kurzov, ktoré majú tridsať alebo dvadsať hodín, je prednáška o umeleckom šperku a k dispozící je množstvo literatúry k tejto tematike. Minulý rok bol o akadémiu veľký záujem, na výučbu boli pozitívne ohlasy, a preto tento rok rozširujem kurzy o kurz pre pokročilých, kde sa budú záujemcovia venovať zložitejším technikám, a to filigránu a granulácii. Kapacita pre obidva kurzy je štyri až šesť osôb.

Popri tejto aktivite sa venuješ aj súkromnému vyučovaniu šperku vo vlastnom ateliéri. Nie je to pre potenciálneho záujemcu lákavejšie?

Je to individuálne. Pri súkromných hodinách sa môžem naplno venovať jednej osobe, neustále jej venovať pozornosť a konzultovať s ňou návrhy alebo korigovať chyby. Pri kolektívnych týždenných kurzoch má záujemca možnosť spoznať iných ľudí a čerpať aj z ich práce niečo nové a obohacujúce. Záleží od každého, čo mu viac vyhovuje.

Nemyslíš si, že tvrdenie šaty robia človeka by sa dalo jemne pozmeniť na šperk robí človeka?

Keby len človeka, dnes už aj zvieratá. Tie domáce nosia úžasné doplnky. A tie nedomáce odpradávna. Na prvý pohľad sa môže zdať, že šperk ako užitý predmet a voľné umenie nejdú dohromady. Ale nie je to tak. Šperk je tak isto užitočný ako obraz. Oba sa vešajú. Jeden na stenu, druhý na telo. A tak isto je aj šperk voľný, ako napríklad socha, ktorá je zhlukom krásnych foriem. Aj ten šperk je o zhlukovaní, akurát v menšom.

Ako vidíš budúcnosť šperku? Máš nejaké fantastické prognózy?

Myslím si, že sa ľudia budú ozdobovať aj zvnútra. Napríklad na slepé črevo sa budú dávať pearcingy.

Čím si chcela byť, keď si bola malá?

Speváčkou alebo letuškou a, samozrejme, ešte predtým princeznou.

Čím by si chcela byť, až budeš veľká?

To je jasné, budem učiteľka.

Chcela by si mať raz vlastnú značku, napríklad ako Swarovsky?

Asi mi stačí stretávať známych a cítiť sa svetovo.

Je parfum, ktorý máš najradšej?

Dieselové výpary ma prednedávnom ohúrili.

Čo znamená pre Teba ako tvorcu imidž?

Príležitosť robiť si putovnú výstavku šperkov na svojom oblečení. Či už svojich šperkov, ale hlavne šperkov iných autorov.

Šperk nie je len ženská záležitosť. Navrhuješ aj pre mužov?

Keď robím šperk, neuvažujem väčšinou o pohlaví nositeľa, skôr o vekovej kategórii alebo o príležitostiach, na ktoré by sa hodil. Moja najnovšia kolekcia brošní ale je určenú pre muža. Ide o drobné objekty na saká, ktoré sa tvária ako niečo iné, než sú.

Pre ktorú z našich celebrít by si navrhla šperk a aký?

Keďže šperk, imidž a móda idú ruka v ruke ulicami, tak asi pre trojku Dara Rolins, Nora Mojsejová a Marek Vašut. Bol by to triptych brošní, ktoré by pri spojení vytvárali jeden kompaktný kus, jeden príbeh. Celé by to bolo o obliekaní, vešaní a vyzliekaní, o zlate a pozlátke, o trblietaní a vôni jari.