Táto dvadsaťdeväťročná mladá žena má na starosti marketing a public relations značky Nokia v Českej a Slovenskej republike. Malo by to znamenať, že je obchodníčkou telom i dušou, že rozumie technike mobilných telefónov ako málokto z nás. Mohlo by to znamenať, že jej svetom sú mobilné aparáty, moderné technológie a všetko, čo s tým súvisí. No jej svet je omnoho väčší, pestrejší a bohatší. Jej život je taký nevšedný ako ona sama.
Predstavte si útulnú kaviareň v starej Prahe. Posedávajú v nej dvojice a skupinky ľudí. Zhovárajú a smejú sa, vymieňajú si pohľady a gestá. A kdesi bokom sedí mladá žena. Pred sebou má skicár a popri malých dúškoch zeleného čaju zachytáva dianie okolo seba. Tak, ako to vidí ona. Ako vníma vzťahy a obsahy rozhovorov, to, ako ľudia nakláňajú hlavy, a pohyby ich rúk. Kreslí pre seba. Pre svoje potešenie. Kreslí, čo vidí a čo cíti. Zdá sa vám, že hovorím o filmovej hrdinke, utiahnutej umelkyni, ktorá čaká na začiatok svojho veľkého príbehu? Vôbec nie. Hovorím o Šárke Osmančíkovej, úspešnej mladej žene, majúcej nevšednú záľubu, ktorá je však krásnou súčasťou jej osobnosti.
„Fotografia môže zachytiť momentálne diane, no kresba je vyjadrením môjho videnia toho, čo sa predo mnou odohráva. Počas jedného z mojich pobytov v Amerike som mala možnosť oboznámiť sa bližšie so svetom Disneyho postavičiek, ktoré sú jednoduché a zložité zároveň. Vedia povedať o nás a o svete, ktorý nás obklopuje, tak veľa. Raz sa mi dokonca stala zvláštna príhoda. Sedela som na brehu Tichého oceánu. Neďaleko mňa bola černošská rodina s deťmi. Manželia sa hádali a ja som kreslila. Pani náhodou prechádzala okolo mňa a keď zbadala moju kresbu, spýtala sa, či sú to oni s manželom. Zavolala ho, výkres si vzali a ďalej šli po pláži pozerajúc na kresbu a smejúc sa nad tým, ako boli kýmsi neznámym zachytení.“
Šárka na svojom súčasnom poste pôsobí rok a niečo, no k značke Nokia si vytvorila srdcový vzťah už na strednej škole. Jedného dňa si uvedomila, že by raz pre túto fínsku spoločnosť rada pracovala. Aby mala svojmu budúcemu zamestnávateľovi čo ponúknuť, rozhodla sa študovať angličtinu v kombinácii s fínštinou. Osud to zariadil tak, že keď Šárka získala štipendium na štúdium vo Fínsku, dostala sa do malého mestečka Mänttä, čuduj sa svete, neďaleko sídla Nokie.
„Pri výbere štúdia som uvažovala pragmaticky. Vedela som, že ovládať cudzie reči je dnes základným predpokladom na úspešné uplatnenie sa v medzinárodných spoločnostiach. Študovať angličtinu teda bolo samozrejmosťou. Fínština mi mala zaistiť konkurenčnú výhodu, predsa len, je to jazyk, ktorým nehovorí až tak veľa cudzincov. Pobyt vo Fínsku, ktorý bol súčasťou môjho štúdia, mi navyše dovolil nahliadnuť do života týchto inak uzavretých ľudí. Uzavretých a opatrných. Ale aj čistých a v dnešnom svete až neskutočne čestných. Avšak v okamihu, keď si získate ich dôveru, získavate priateľov na celý život.“
Šárka potom hovorí o tom, v čom sme si s Fínmi podobní. Že si svoju samostatnosť vybojovali vlastne len nedávno, že mali – podobne ako my – po svojom boku krajinu, ktorú museli slepo nasledovať a bez výhrad obdivovať. Spomína na svoj výlet do Laponska, ktorý podnikla s priateľmi a počas ktorého opäť zakúsila, aké podoby môže mať život ľudí v rôznych kútoch sveta.
Ak sa Šárky Osmančíkovej spýtate, ktoré ďalšie reči okrem angličtiny a fínštiny ovláda, s obdivuhodnou, možno i nasledovaniahodnou sebareflexiou začne nahlas premýšľať: „Veru neviem, či môžem povedať, že niektorú cudziu reč skutočne ovládam. Fínština napríklad má šestnásť pádov. Vedieť ich správne používať, to dokáže málokto. Čím dlhšie sa cudzí jazyk učím, tým väčšmi si uvedomujem, aké náročné je vniknúť do jeho tajov a zákutí, porozumieť všetkým nuansom tak, aby som mohla povedať, že ho skutočne ovládam.“
To hovorí žena, ktorá viac ako rok pôsobila na poste tlmočníka a prekladateľa bývalého českého prezidenta Václava Havla a ktorá stála pri preklade takých významných prejavov, aké mal tento muž napríklad v NATO či pred americkým Kongresom. Žena, ktorá dokončila diplomovú prácu z americkej literatúry na Harvarde a ktorej ďalšou srdcovou záležitosťou je pychologická dráma. „Literatúra s touto tematikou mi je blízka, podobne aj filmy zamerané na medziľudské vzťahy, ich zložitosť i dôležitosť.“ Je teda zrejmé, že Šárka svoje voľné chvíle trávi aj s knihou či kvalitnou kinematografiou.
Dozvedela som sa i to, že si veľmi rada zabehne maratón. Kedysi vraj pravidelnejšie, teraz už len zo dvakrát do týždňa. Priznáva tiež, že beh je pre ňu fyzickým i psychickým relaxom. Tak, ako je to vyjadrené vo filme Po čom ženy túžia, keď Mel Gibson a Helen Hunt pripravujú kampaň pre nemenovanú športovú značku. Hrdinka ich reklamy beží po asfaltke, ktorej je jedno, čím je a aká je. Ceste nezáleží na tom, či je žena po nej bežiaca upravená, úspešná, vydatá či bezdetná. Žena je pri behu sama sebou a sama so sebou. Preto má Šárka Osmančíková rada maratónsky beh.
Na otázku, čo alebo koho obdivuje, odpovedá Šárka Osmančíková takto: „Ženy, ktoré v živote niečo dokázali. Ako Elisabeth Arden. Začínať z ničoho a dopracovať sa k naplneniu svojho sna, zároveň byť dobrou matkou, manželkou, priateľkou, podávať vynikajúce pracovné výkony, mať nápady. Pritom všetkom byť ešte citlivou, nežnou, chápajúcou, milujúcou a zároveň vedieť obstáť vo svete, kde vládnu muži.“ A akému typu mužov je táto nevšedná mladá žena ochotná venovať svoju ženskú pozornosť? „Muž má byť skutočným mužom. Svojimi postojmi, názormi, svojou schopnosťou byť takou osobnosťou, ktorú by žena mohla obdivovať, človekom, ktorého si možno vážiť a na ktorého sa možno spoľahnúť.“
Nie je bežné stretávať sa so ženami, ktorým by bol vlastný taký pohľad a prístup k životu, aký má manažérka pre marketing a public relations pre ČR a SR Šárka Osmančíková. Pritom aj vo svojom profesionálnom pôsobení uplatňuje svoje osobité videnie. Nokia je uznávaná svetová značka. Ročne prichádza so štyrmi desiatkami nových modelov. To znamená, že ak sa majú ujať na trhu a obstáť v konkurencii ďalších značiek, mali by sa odlišovať a zároveň priťahovať pozornosť. „Nemusím ovládať všetky technické detaily, na to máme špecialistov, technikov. Oni ma zasvätia a mojou úlohou je potom telefón predstaviť verejnosti. Pritom sa vždy snažím predstaviť si konkrétneho človeka, ktorý kráča ulicou, ktorý má svoj život, svoje potreby a ktorý potrebuje mať aj svoj telefón.“ Ako pri takom množstve modelov a množstve užívateľov telefónov dokážu odhadnúť, aké má ktorá skupina ľudí očakávania? „Uplatňujeme naše poznanie trhu, vieme, ktorá časť populácie reaguje na módu a s ňou súvisiace aspekty, ktorá časť populácie žije hudbou a svetom, ktorý k hudbe patrí, ktorá časť populácie potrebuje technické vymoženosti, vyššiu formu mobilnej komunikácie. Podľa toho vyberáme typy mobilných telefónov a komunikačnú stratégiu k nim sa viažucu.“
Šárka Osmančíková dosiahla to, po čom túžila na prahu svojej dospelosti. Pracuje pre značku, ku ktorej pociťuje hlboké sympatie. Pýtate sa, či je šťastná? Spýtala som sa jej to aj ja. Povedala: „Myslím, že áno. Lebo na to, aby bol človek šťastný, potrebuje nielen robiť veci, ktoré má rád, ale aj vedieť, že nič dôležité nechýba tým, ktorých má rád. Teraz to tak je a to môžem považovať za šťastie.“