Tomáš Baťa zasvätil svoju prácu službe životu

O histórii firmy Baťa i o jednom z jej zakladateľov, podnikateľovi Tomášovi Baťovi, už bolo napísaných mnoho riadkov a vyslovených mnoho slov. Je všeobecne známe, že bol geniálny podnikateľ a silná charizmatická osobnosť, ktorú uznávali vtedajšie početné autority. Mal víziu, mal vedomosti a takisto vôľu i odvahu túto víziu uskutočňovať. Dokázal skvelo formulovať svoje myšlienky a vo svojich prejavoch zvažoval každé slovo, aby čo najúčinnejšie pôsobil na tých, ktorých chcel získať pre budovanie svojej vízie.

Práca je vaším priateľom

„Práca je mi väčším priateľom ako mnohým iným, menej šťastným ľuďom. Svojou prácou realizujem hlavne vlastné myšlienky. Mnoho iných ľudí uskutočňuje svoju prácu pomocou cudzích rozkazov... Moja práca má jeden účel: službu životu. Som nadšený životom. Milujem život. Prial by som si žiť ho desaťkrát po sebe bez zmeny alebo za každých podmienok.“

(úryvok z knihy Úvahy a prejavy T. Baťu)

 

140 rokov od narodenia Baťu

Zakladateľ obuvníckého komplexu Tomáš Baťa sa narodil 3. 4. 1876 v Zlíne, v rodine zlínskeho obuvníka Antonína Baťu ako tretie dieťa v manželstve s vdovou Annou Bartošovou. Už od útleho detstva pomáhal v otcovej obuvníckej dielni. Na jeseň roku1894 založili súrodenci Antonín (1874 – 1908), Tomáš a Anna (1872 – 1936) obuvnícku živnosť v Zlíne. Zo začiatku sa zaoberali výrobou valašských papučí, od roku 1896 zaviedli úspešnú výrobu plátennej obuvi. V roku 1908, po smrti brata Antonína, sa stal Tomáš jediným majiteľom firmy s názvom T. & A. Baťa – prvé rakúsko-uhorské mechanické továrne na plátenú obuv v Zlíne na Morave. V tejto dobe expandovala firma so svojimi výrobkami i na zahraničné trhy a podstatne rozšírila výrobu, čo jej prinieslo veľké zisky.

 

V roku 1912 sa Tomáš oženil s dcérou správcu cisárskej knihovne vo Viedni Mariou Menčíkovou (1896 – 1954). Po celý čas svojho pôsobenia v Zlíne Maria Baťová obetavo pomáhala pri budovaní závodov a bola medzi spolupracovníkmi firmy a ich rodinami veľmi obľúbená pre svoju láskavosť a pochopenie. Starala sa najmä o sociálne záležitosti, ale predovšetkým bola oporou svojmu manželovi a synovi. Svojho jediného syna Tomáša (1914 – 2008) vychovával otec vždy veľmi prísne a vyžadoval, aby sa svedomito a zodpovedne pripravoval na svoju životnú i profesnú dráhu. Považoval za svoju otcovskú povinnosť vypestovať nielen u svojho syna, ale aj u stoviek mladých mužov a žien, ktorí nastúpili do Baťovej školy práce, vysoké mravné hodnoty: „Želal by som si mať 10 synov. Nie preto, aby som medzi nich mohol rozdeliť svoj majetok, ale aby som ich naučil žiť a pracovať.“

 

Obuvník hrdinom

Po vypuknutí I. svetovej vojny sa podarilo Tomášovi Baťovi získať pre svoj podnik objednávky pre rakúsko-uhorskú armádu. Vojnový rast umožnil firme rozvíjať ďalšie aktivity, a tak Tomáš Baťa postupne vybudoval vlastné strojárne (1903), koželužňu (1915), energetický závod (1917) a v tom istom roku začal budovať vlastné predajne obuvi. Postupne rozšíril svoje záujmy i na poľnohospodárstvo (1917), lesné hospodárstvo (1918), vydavateľstvo novín (1918), výrobu tehál (1918), spracovanie dreva (1919), gumárenstvo (1923), stavebníctvo (1924), železničnú a leteckú dopravu (1924), vydavateľstvo kníh (1926), filmovú tvorbu (1927), spracovanie potravín (1927), chemickú výrobu (1928), výrobu pneumatík (1930), poisťovníctvo (1930), textilnú výrobu (1931), automobilovú (1931) a námornú (1932) dopravu i ťažbu uhlia (1932). V roku 1925 založil Baťovu školu práce a z tej sa postupne vyčlenilo niekoľko stredných odborných škôl. Od roku 1931 sa firma úspešne presadzovala i v zahraničí, kde budovala obdobu zlínskej schémy, teda továreň, obytnú štvrť a príslušné spoločenské zázemie. Vo všetkých odboroch zamestnával zásadne len tých najschopnejších odborníkov v danom odvetví.

 

Charizmatický, organizačne veľmi zdatný a húževnatý Tomáš Baťa vybudoval za necelých štyridsať rokov svetoznámy monopol, ale vytvoril aj vynikajúci systém racionalizácie výroby, založený na samospráve dielní, plánovania a podielu zamestnancov na stratách a zisku. Jeho podnikateľská filozofia sa však neobmedzila iba na rozvoj továrne, jeho záujmom bolo aj budovanie mesta Zlína, do ktorého sa s veľkou vervou pustil po svojom nástupe do funkcie starostu mesta Zlína v roku 1923. Z pozície uznávaného podnikateľa mal možnosť presadzovať program hospodárskeho rozvoja v širších súvislostiach, a tak sa zasadzoval i o rozkvet regiónu Zlínska a strednej Moravy.

 

Keď dňa 12. 7. 1932 zahynul spolu s pilotom Jindřichom Broučkom vo svojom lietadle Junkers na ceste do Švajčiarska, napísal slávny americký žurnalista a zahraničný dopisovateľ Hubert Renfro Knickerbocker (1898 – 1949) v nekrológu pre New York Evening Post: „Každá krajina má svojich hrdinov, hrdinom českého národa bol obuvník.“

 

Objavujte Česko a vyberte si z viac ako 40 000 možností, kde v Česku stráviť víkend alebo dovolenku. Inšpirujte sa na stránke kudyznudy.cz!

Patrí do vydania: 
Máj 2016