Je zvláštne, že v bielej a čiernej, ktoré sa nachádzajú na dvoch krajných póloch, sú obsiahnuté všetky farby vnímaného spektra.Majú v sebe či medzi sebou farebnosť, ktorá fascinuje, uchvacuje, ktorá láka ľudí do galérií a vedome ich vedie k tomu, aby si príbytky okrášlili obrazmi či sochami. A často za tým stoja ľudia, o ktorých vieme veľmi málo. Dnes vám predstavíme zanietenú propagátorku umenia, majiteľku agentúry AMYMON , s ktorej činnosťou sa stretneme na vernisážach či sympóziách najmä v Bratislave.
Najskôr som si ju našla na facebooku a čítala odkazy z vernisáží, pozerala fotografie a videá, na ktorých sa usmieva, a čo ma najviac nadchlo, bolo, že to robí inak. Nepozýva vystavovať len zvučné mená slovenského výtvarného umenia. Veď to predsa nemôže robiť pre peniaze. Práve naopak. Dohodla som si s ňou stretnutie. Keď mi prichádzala oproti s pekným úsmevom, ale rozhodnými krokmi, už som tušila, že mám pred sebou silnú osobnosť. Uvažovala som podľa znamení a – uhádla som. Začala som rozhovor so ženou majúcou prirodzený pôvab, osobnosť vyžarujúcu optimizmom a nadšením, ktorá je praktická, nespolieha sa na náhody, len na tvrdú prácu. Jej život má systém a disciplínu, nemá rada povrchnosť, a to ani pri konverzácii s ľuďmi. Pracuje aj vtedy, keď nie je v práci, čiže – kozorožec.
Predstavujeme Ľudmilu Paškovú, majiteľku agentúry AMYMON
Čím ste chceli byť, keď ste boli malá?
Smiech... No to už je dávno, ale nakoľko som vyrastala v dobe pionierskych šatiek a krúžkov ako strelecký či rádioamatérsky, čo iné som mohla chcieť byť ako vojačka (podotýkam spojárka) alebo ako väčšina vrstovníkov – archeologička.
A ako ste sa dostali k umeniu?
Už ako dieťa som rada a dobre kreslila. Skôr technické kreslenie, ktoré by sme dnes nazvali počítačová grafika (vtedy neznámy pojem). No myslím si, že základ toho kde som dnes, bol položený v roku 1989. Vrstovníci vedia, o čom hovorím, keď poviem, že pre 19-ročného človeka bol šok pri prechode z absolútnej istoty do neznáma, ktoré vtedy v Česko-slovensku nastalo. Už v roku 1990 som mala prvú živnosť na reklamnú činnosť s menom SAMA. Bola to zvláštna doba podnikania. Dnes s úsmevom vravím – podnikanie bez peňazí v obehu. Mala som milión nápadov, ale chýbali nástroje na podporu podnikania, aké sú dnes, a preto sa problematicky realizovali. Ale to už je minulosť.
Dnes už vás vnímame predovšetkým ako organizátorku výstav a podujatí – už druhý rok v Audi Exclusive Gallery (Audi Centrum Bratislava), najnovšie aj úspešného sympózia maliarov v Lehniciach, ale aj vo filantropických projektoch s uznávanou sklárkou Gordanou Turuk pri tvorbe 4. večera dobra, alebo IT akcií. Prepáčte otázku takpovediac na telo – dá sa z takejto práce vyžiť?
Nie je to o peniazoch. Stačí pozrieť na umelcov, prevaha žije na skromnej úrovni, lebo umenie sa ešte veľmi nenosí – čiže sa nepredáva, čo považujem za veľkú škodu. Ľudia sa vo svojom okolí, či pracovnom, alebo domácom obklopujú bezduchými plagátmi niekedy v cene originálu. Obraz namaľovaný rukou maliara alebo socha vie vzbudiť v ľuďoch rôzne emócie a urobiť nás možno aj šťastnejšími. Trošku mylne sa považuje za bohatstvo luxusná dovolenka trikrát do roka, nové auto, ale čo po nás ostane ďalším generáciám z tohto bohatstva? Fotky? Ale ak vnuk hrdo povie „tento obraz mám po starých rodičoch“, to je bohatstvo. A odpoveď na otázku - či sa dá vyžiť z umenia? Mám aj iné aktivity v oblasti informačných technológií. Vlastním prestížny portál www.vip.sk a prostredníctvom portálu www.vipaukcie.sk propagujem a predávam diela slovenských umelcov. Rozvíjam činnosť v oblasti nehnuteľností a venujem sa reklamnej činnosti. Je to veľmi rozsiahle spektrum, v ktorom pôsobím, ale umenie a práca s ním je to, čo ma najviac priťahuje.
Aké sú ohlasy na vašu prácu. Viem, že sa na posledných dvoch vernisážach opakovane zúčastnili šiesti veľvyslanci, mali ste – ako sa vraví – plný dom hostí.
Zmenu pociťujem po každej ukončenej vernisáži a výstave. Vždy si vravím, tak toto bola tá najlepšia akcia, a potom príde ďalšia a znova ma niečím prekvapí. Vnímam pozitívne reakcie hostí výstav alebo výtvarníkov pri osobných stretnutiach či odkazoch na facebooku. To je často cena mojej práce. Ale je úžasná.
Vytvárate rovnaký priestor pre mladých – neznámych, ako aj pre uznávaných výtvarníkov.
Áno. Tvorba mladých je nová, čistá a úprimná. Vedia, že ich diela ešte nie sú v kurze, ale nevzdávajú sa vlastných vyjadrovacích spôsobov, neobťažujú sa hľadením na svet inými očami, majú svoj pohľad a ten je svieži, čo sa prejavuje aj v tvorbe. Isteže, niekedy sú na hranici únosnosti – primeranosti, ale sú úprimní a nehrajú sa na to, čím nie sú. Preto mladí umelci, ale preto vôbec umelci, lebo mi väčšina z nich konvenuje svojim vnímaním sveta.
Čo pripravujete v rámci výstav?
Momentálne prebieha v Audi Exclusive Gallery výstava troch uznávaných umelcov. Akademického maliara Oresta Dubaya ml.- maľba, akademického maliara Josefa Šarmana – maľba a Mgr. Art. Pavla Dubinu – sochy. Výstava potrvá do februára 2014 a všetkých pozývam. Vstup do galérie je voľný. Vystavené diela sú na predaj, a keď neviete, čo darovať na Vianoce alebo iný osobný sviatok, verte, že umelecké dielo nielen poteší, ale je aj výbornou investíciou. Už tradíciou bude v roku 2014 Art Mix, kde budú prítomní umelci aj z iných končín sveta bez rozdielu veku, štýlu a vierovyznania. Začiatkom septembra 2014 otvoríme Salón mladých výtvarníkov. Už z názvu je jasné, že dáme priestor práve mladým, menej známym umelcom. Pokiaľ naše aktivity bude môcť podporiť tak ako v roku 2013, Občianske združenie Mikroregión Dunajská magistrála, v máji 2014 sa uskutoční druhý ročník sympózia v Lehniciach. Umelci budú tvoriť v krásnom a romantickom prostredí kaštieľa rodiny Benyovszkých.
Čo vás na súčasnej dobe fascinuje a kam spejete?
Fascinuje ma šanca, že každý z nás môže zanechať po sebe aspoň malú stopu. My ženy máme to šťastie, že našou najvýznamnejšou stopou sú deti. Práve v mojom synovi vidím, že to, čo robím, je správne a má význam.
Kam spejem? Našťastie neviem. Môj život mi prináša denne nové cesty a ja sa po nich rada vydávam.