Módna návrhárka Jana Poláková

Kam až siahajú korene Vášho vzťahu k móde a módnemu návrhárstvu?

Začalo sa to prejavovať už v období základnej školy a myslím, že to bola prirodzená cesta umocnená umeleckým prostredím, ktoré ma doma obklopovalo a ešte vždy aj obklopuje. Moja mama učí na základnej umeleckej škole a sestra, dvojička, sa tiež venuje určitej oblasti umenia. Vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení a teraz pracuje ako dizajnérka v Nemecku pre automobilku Volkswagen.

Študovali ste módu a výtvarné umenie, čo vo Vás to štúdium zanechalo?

Stredná priemyselná škola odevná vo Svidníku bola začiatkom utvrdenia sa v správnosti mojej voľby. Boli to štyri náročné roky plné kreslenia, navrhovania odevov, ich modelovania a šitia. Takýto základ by mi škola iného typu nedala. Poskytla mi prvý „ozajstný“ kontakt s prezentáciou vlastnej tvorby na módnych prehliadkach a módnych súťažiach. (Pozn.: V roku 1994 v súťaži Mladý módny tvorca vyhrala Jana druhé miesto s kolekciou Samorasty.) Bola to skúsenosť, ktorá mi dodala to správne tvorivé sebavedomie. Vysoká škola – univerzita v Prešove, fakulta výtvarnej výchovy a umenia – znamenala hlavne štúdium výtvarného umenia. Získala som tak iný pohľad na tému „odev“. Stal sa viac umeleckým, reflektujúc na všetky druhy výtvarného umenia, navzájom sa ovplyvňujúce.

Čím je Vaša módna tvorba charakteristická, ako najskôr spoznáme Váš rukopis?

Z pohľadu nositeľnosti prijímam módnu tvorbu v dvoch rovinách, v nositeľnej a v menej nositeľnej, voľnej. Ale všeobecne svoju tvorbu nespájam výhradne len s módou, prechádzam medzi jednotlivými druhmi výtvarného umenia, využívam ich výrazové prostriedky, len ich predstavujem práve na ľudskom tele alebo figuríne, ale neobmedzujem sa na tento druh prezentácie, pre odev taký charakteristický. Inštalácia v čistom priestore znamená posun do polohy objektu. Mám rada hru farieb a farebnosť.

Módni návrhári sa radi nechávajú inšpirovať históriou módy a umenia alebo oblečením exotických kultúr. Čo z toho inšpiruje Vás?

Každá etapa z histórie módy a odievania je inšpirujúca, už len z dôvodu chápania módy ako celospoločenského fenoménu, odrážajúc priam osudy jednotlivých období. Je to kolobeh nekonečného množstva interpretácií a inšpirácií podnetných pre nasledujúce generácie, ak sú vhodne vsadené do súčasného kontextu, rešpektujúc scénický historický kostým. Niečo ako vystihnúť dych doby. Je to istý spôsob „recyklácie“ tvarov, strihov...V tomto ponímaní rada „recyklujem“ aj ja.

Je pre Vás aj niečo iné silným zdrojom inšpirácie?

Inšpiruje ma predovšetkým materiál, hlavne ten, ktorý si môžem zhotoviť v čo najväčšej miere sama. Inšpiruje ma tiež samotná práca s materiálom poznačená experimentom niekedy až na hranici „náhodného“ a mnou „mieneného“. Inšpirujú ma technické a technologické možnosti...

Aký máte názor na súčasnú svetovú módnu scénu?

Svetovú módu tvoria osobnosti, pretláčajúce do nej svoju osobitosť, a my ich rešpektujeme ako určovateľov estetických vízií transformovaných do módneho priemyslu.

Čo si myslíte o móde ulice u nás i vo svete?

... najkreatívnejšia, dostupná, prirodzená, nenútená, s vkusom alebo bez vkusu, rýchlo sa šíriaca a adaptujúca... Móda prevažne mladých, ktorí sú si blízki na celom svete. Tým ju vnímam ako multikulturálnu záležitosť, odrážajúcu hlavné prvky danej kultúrnej oblasti a society, avšak s vlastným prispôsobením.

Kto zo svetových dizajnérov je Váš obdivovaný vzor?

Je pre mňa problematické vymenovávať mená. Skôr veci vnímam podľa toho, čo sa mi páči. Je veľa mladých dizajnérov, ktorí nie sú natoľko známi a ich tvorba sa mi páči. Ale čo ma vie osloviť vždy, je spôsob práce a prezentácie japonských dizajnérov, niečo medzi výtvarným objektom a divadelným predstavením, ich akoby obrátené ponímanie „kultu ženského tela“.
(Issey Miyake, Rei Kawakubo...).

Riadite sa pri Vašej tvorbe módnymi trendami?

Módne trendy v určitej, pre mňa prijateľnej miere rešpektujem, ale nie sú mi pri voľnej tvorbe určujúce. Snažím sa však sledovať „trendy“ všeobecnejšie, smer vývinu súčasného dizajnu, vzťahy medzi človekom, prostredím a produktom a miery ich „udržateľnosti“ v procese neustáleho experimentu a inovácie. Práve inovácia je súčasťou módy z hľadiska tvorby nových konceptov pre štruktúry tkanín a typy vlákien. Ide o mieru zámernej „zvrátenosti“ v hľadaní kombinácie prirodzených mate­riálových štruktúr a ich opačných efektov. Nekonvenčné materiály sú vďačnou inšpiráciou pre módnych dizajnérov.

Aké materiály a detaily sú Vám najbližšie?

Posledná kolekcia je inšpirovaná pletenou štruktúrou, vďaka jej jedinečným plastickým, vizuálnym a svetelno-transparentným kvalitám. Pletenú štruktúru chápem ako inovatívne textilné médium, ktoré transformuje pletenie z polohy „ručných prác“ do sféry módy a umenia. Je mi blízka nová podoba pletenej módy, pletiarsky priemysel je relatívne mladý, ale pletenie ako také je zakorenené v našom kultúrnosociálnom „psyché“, evokujúc emocionálne spomienky. Pletená móda je svieža, univerzálna, považovaná niekedy za módu ulice, ale má veľkú „metaforickú“ silu prezentovať sa v kontexte súčasného módneho dizajnu.

Vytvorili ste aj kostýmy pre divadelnú hru prezentovanú v divadle Thália. Ako spomínate na túto tvorivú skúsenosť?

Vytvorila som scénu a kostýmy pre „putovnú“ študentskú divadelnú hru s protidrogovou tematikou. Mala názov Peter, scenár napísal Martin Čičvák a režíroval ju Peter Hudák. Striedali sa v nej reálne obrazy s víziami, čomu som musela prispôsobiť kostýmy.

Čím ste sa inšpirovali pri tvorbe týchto kostýmov?

Snažila som sa nájsť nejaký zjednocujúci prvok, keďže tam vystupovali postavy s rôznymi víziami, predstavujúcimi hrôzu sveta drog. Dôležité tiež bolo, že som mala veľmi malý finančný rozpočet, tak som zároveň hľadala spôsob ako kostýmy zrealizovať čo najefektívnejšie. Nakoniec som nakúpila v jednej fabrike zbytky rôznofarebných úpletov a vytvorila kolekciu deviatich kostýmov. Výber materiálu bol vhodný aj z iného dôvodu, celá hra mala tanečnú choreografiu a úplet pohyb zaujímavým spôsobom podporoval.

S jednou svojou kolekciou ste sa zúčastnili medzinárodného projektu Eko-Art. Môžete nám tento projekt viac priblížiť?

Projekt Eko-Art bol realizovaný cez IUVENTU, národnú agentúru pre mobilitu mládeže, ako program Európskeho spoločenstva Mládež s finančnou podporou EÚ. Uskutočnil sa v Rožňave 17. – 27. mája tohto roku pod vedením Gabriely Gorgeyovej, ktorá je sama jeho autorkou aj realizátorkou. Na projekte sa zúčastnila partnerská skupina z Talianska a bol zameraný na voľnočasové aktivity, tematicky súvisiace s ekológiou a výtvarným umením. Hlavnou myšlienkou bolo naplnenie interkulturálnej dimenzie projektu – zdokonalenie spolupráce a komunikácie prostredníctvom špecifických aktivít súčasného výtvarného umenia – land artu, foto artu a objektového umenia.
Súčasťou záverečnej prezentácie tvorby verejnosti bola okrem výstavy aj módna šou, na ktorú som prijala pozvanie so svojou kolekciou modelov. Som veľmi rada, že slovensko-taliansku atmosféru nabitú tvorivou energiou počas projektu som mohla bytostne precítiť.

Vytvorili ste aj zaujímavý model pre slovenskú speváčku Mishu, ktorý sme mali možnosť vidieť na odovzdávaní hudobných cien Aurel 2003. Ako sa Vám podarilo to, po čom určite túži mnoho slovenských návrhárov, „obliecť“ Mishu?

Mishu poznám už dlhšie, môj priateľ je hudobník z jej kapely a vďaka nemu sme sa zoznámili. Pochádza tak ako ja z východného Slovenska. Keď sa raz náhodou dozvedela, čomu sa venujem, vznikol nápad, aby som jej niečo urobila. Trochu sme to telefonicky konzultovali, ale priniesla som jej to vlastne už hotové. Myslím ale, že sa jej to páčilo a cítila sa v tom dobre.

Čo považujete zatiaľ za svoj najväčší úspech?

Dúfam, že robím práve tie správne „úkony“, aby ma skutočný úspech ešte len prekvapil. Úspechom pre mňa je, že som aj napriek vysokej škole, kde som študovala viac „teórie“ a ktorá ma trochu odklonila z cesty, zotrvala v tom umeleckom a tvorivom. Tak to teraz „dobieham“.

Čo Vás ženie v tvorbe stále dopredu?

Istý nedefinovateľný tvorivý nepokoj. Venujem sa aj tvorbe interiérových doplnkov, venujem sa jednoducho všetkému, čo si vyžaduje tvorivé estetické cítenie. A to ma baví.
Akým smerom sa bude podľa Vás vyvíjať móda v budúcnosti?
Podľa mňa to budú vždy módne reinterpretácie podporované technickými a technologickými zlepšeniami. Ale dúfam a verím v to, že popri „prúde týchto zlepšení“ ľudia nezabudnú na prirodzenosť a „rafinovanú jednoduchosť“ aj v móde.

Aké máte plány do budúcnosti?

Momentálne pripravujem kolekciu na súťaž Módny tvorca roka 2004 do Trenčína. Pokračujem v tvorbe svojich pletených vecí, dúfam, že práve toto bude moment pre ukončenie tejto kolekcie, aby som po súťaži mala „čistú“ hlavu pre novú.

Váš tajný sen?

Možnosť neustálej tvorby... Veľmi rada by som raz realizovala nejaké spoločné projekty so svojou sestrou, myslím, že nielen v tvorivej oblasti mi je najbližšia a najlepšie mi rozumie.