Ako malá chcela byť všeličím, najviac ale túžila stať sa záchranárkou so psom. Zdalo sa jej, že tak spojí chuť pomáhať ľuďom s láskou k zvieratkám. Preto sa takmer tri roky venovala záchranárskej kynológii, preto si po skončení základnej školy vybrala strednú zdravotnú školu, odbor všeobecná zdravotná sestra. Okolnosti však rozhodli inak. Najskôr prišli skúsenosti s modelingom, potom súťaž Miss 2003 a titul 1. vicemiss. A nakoniec súťaž Miss Europe 2003 a titul 1. európskej vicemiss. Zrazu sa všetko okolo nej zmenilo. A hoci v najbližších rokoch chce vo svete modelingu zostať, nepopiera ani to, že raz sa možno k svojim detským snom vráti.
Vek: 20 rokov (30. mája 2004)
Znamenie: Blíženci
Bydlisko: momentálne Bratislava, inak Košice
Vzdelanie: stredná zdravotná škola
Súrodenci: sestra Barbora, brat Lukáš
Zvláštne znamenie: 1. vicemiss Europe 2003
Každé preto má svoje prečo. Prečo sa teda zo záchranársko-kynologických predstáv a túžby po ich naplnení odrazu stala realita spätá s modelingom?
V podstate sa všetko začalo vtedy, keď som ako tínedžerka výrazne schudla. Predtým som bola dosť bacuľatá, nikdy som sa v jedení neobmedzovala – a bolo to na mne vidieť. Sprevádzal to však posmech, dokonca šikanovanie, tak som si povedala, veď ja vám ukážem. A keďže som typ, ktorý keď sa pre niečo rozhodne, tak za tým ide, začala som so svojou guľatosťou bojovať. Kilá začali odchádzať a namiesto nich prichádzali ponuky od modelingových agentúr. Samotnému modelingu som sa začala venovať asi od svojich pätnástich rokov a výraznejšie po skončení strednej školy, kedy ma už zastupovala jedna parížska agentúra.
Začali ste teda pôsobiť v oblasti, o ktorej sníva asi každé mladé dievča. Aký je zatiaľ váš najkrajší, najnepríjemnejší a najprekvapivejší zážitok spätý s prácou modelky?
Najkrajšie bolo minuloročné fotenie pre časopis Goldman, pri ktorom som sa pobavila i „vybláznila“. Najnepríjemnejšie bolo fotografovanie letnej kolekcie v Španielsku – v studenom októbri pri teplote desať stupňov, šesť hodín denne. A najväčším prekvapením bolo, keď som raz šla fotiť beauty, teda tvár, a na mieste som zistila, že ide o fotografovanie hore bez. Keďže odmietnuť som už nemohla – to môžete iba vopred, pri dohadovaní zakázky – tak som požiadala aspoň o vyprázdnenie ateliéru, mohla tam zostať iba fotografka. Fotografie som nikdy nevidela, nechcela som.
Modeling, agentúru, zmluvu i prácu ste už mali takpovediac vo vrecku. Čo vás teda zlákalo vstúpiť do misskového kolotoča?
Ak mám byť úprimná, príliš sa mi do toho nechcelo, rodičia – najmä mamina – ma ale presviedčali, aby som to skúsila. Povedala som si, vlastne prečo nie a samu ma prekvapilo, čo všetko sa z toho „vyvŕbilo“. Hoci, na druhej strane, od svojich deviatich rokov som tvrdila, že raz budem misska…
Výsledky súťaže krásy, najmä tej európskej, do značnej miery obrátili dianie okolo vás hore nohami. Zrazu ste boli známe dievča, ktoré takmer každý pozná. Boli ste na takýto zvrat aspoň trochu pripravená?
Nebola. Ani ja, ani moji rodičia. Najmä po Miss Europe sa roztrhlo vrece s telefonátmi. Volali novinári, známi, ale aj celkom cudzí ľudia. A keďže som bezprostredne po skončení súťaže nebola doma, volajúci sa obracali najmä na moju mamu, ktorej to časom začalo prekážať… Ja sama som si musela zvyknúť na to, že si ma ľudia všade všímajú. A takisto na to, že sa zrazu zredukoval počet mojich kamarátov, a najmä kamarátok. Ale aspoň sa ukázalo, kto bol len známy a kto naozajstný kamarát.
Takže inak povedané, nie všetko, čo so sebou popularita prináša, človeka poteší. Jej odvrátená tvár môže byť dokonca vyslovene nepríjemná…
Najviac ma sklamali zasvätené správy o tom, ako a vďaka čomu som v súťažiach uspela, a nepravdivé dôverné správy o mne a mojom súkromí. Samej mi to je v podstate jedno – naučila som sa podobné informácie púšťať jedným uchom dnu, druhým von – mrzí ma to však kvôli mojej rodine a mojim príbuzným, ktorí musia na takéto zaručené informácie reagovať vo svojom okolí. Lebo ľudí, ktorí ich radi „v dobrom” poinformujú a ešte aj zveličia, je dosť.
Podobné zmeny, aké ste za ostatný rok absolvovali, zasiahnu i do súkromného života. Okrem iného aj do vzťahov s mužmi. Ako sa všetko to, čo sa s vami a okolo vás odrazu dialo, odrazilo na vašom citovom živote?
Stručne povedané, mám za sebou jeden rozchod a pred sebou nový vzťah. Rozchod prišiel po takmer roku a pol a nebolo to ľahké. Na svojho bývalého priateľa som sa až príliš upínala, prispôsobovala som sa mu, nebola som celkom sama sebou. Našťastie sa mi z tohto vzťahu podarilo včas vymaniť bez toho, aby mi niečo podstatné ušlo. Teraz si budujem nový vzťah s mužom, ktorému nezáleží na tom, že som vicemiss Europe, ktorý so mnou nechodí preto, aby sa mohol pochváliť pekným dievčaťom, ktorý ma má rád, lebo som taká, aká som. A ja viem, že sa naňho môžem spoľahnúť, čo je veľmi príjemný pocit.
Ako „misska“ a ako modelka musíte dbať na svoju vizáž. Čo pre svoj vzhľad robíte a vôbec, môžete si dopriať poriadne sa najesť?
Líčim sa predovšetkým vtedy, keď idem na nejakú akciu alebo stretnutie. Zatiaľ nemám problém s pleťou, takže si celkom vystačím s maskarou, farbou na líčka, ktorú používam aj ako očné tiene, a s leskom na pery, na ten si potrpím. Celkovo asi platí, že ak žena nemá upravené pery, je jej tvár menej výrazná, než by mohla byť. Veľmi často cvičím, takmer každý deň; mám rada pohyb v prírode, turistiku, bicyklovanie. Najčastejšie jedávam vločky s mliekom, pijem vodu s citrónom. Keď som však doma, v Košiciach, neodolám mamkinmu rizotu ani jej koláčom. Doma je to tak – človek ešte nie je dnu a už je hladný.
Keby ste si mohli zorganizovať deň pre seba a podľa svojich predstáv, ako by vyzeral?
Určite by som ho chcela stráviť niekde, kde je veľmi teplo, lebo teplo mám rada. Vstávala by som neskôr a dopoludnia by som sa čvachtala v bazéne. Obed by som zorganizovala ako piknik v lese, s dobrým jedlom. Popoludní by som bola aspoň dve hodiny na slnku a večer by som chcela stráviť s priateľom, rodinou a kamarátmi – dobre by som si s nimi pokecala a všetko by som si len tak užívala…
Súťaže Miss vám priniesli veľa rôznych povinností, veľa kontaktov, nových známych. Nebolo vám ľúto, keď ste svoju vicemisskovú korunku – a teda aj vicemisskové povinnosti – po roku odovzdávali inému dievčaťu?
Ani nie, aj keď neľutujem, že ten rok bol taký, aký bol, pretože celkovo mi priniesol oveľa viac pozitív než negatív. A hovorím si: aspoň budem mať o čom rozprávať svojim deťom. Etapa miss sa ale skončila. Je to uzavretá kapitola, na ktorú budem určite rada spomínať, už je ale minulosťou. A aj keď s ňou strácam istotu istého zárobku, získavam väčšiu voľnosť pri organizovaní si svojho života. Momentálne je celý postavený na tom, aby som si našla prácu ako modelka. Isté možnosti a ponuky sa už črtajú, všetko ale závisí od toho, ako zareaguje francúzska agentúra Next, s ktorou mám podpísanú zmluvu a ktorá ma v súčasnosti zastupuje. A vo vzdialenejšej budúcnosti by som chcela podnikať, konkrétne v oblasti starostlivosti o telo a dušu. Dúfam, že tú si raz budú môcť dovoliť všetky ženy u nás tak, ako je to bežné vo svete. Lebo každá žena si ju zaslúži.