Nazývať Aveiro „portugalskými Benátkami“ je trošku prehnané, ale ktovie. Možno tým chcel autor naznačiť, aby sme sa nebáli navštíviť mestečko obklopené lagúnami s panorámou rovnou ako doska. Od nudy sa tu neumiera, práve naopak. Mesto hýri farbami, vôňou oceánu a morskej soli.
Aveiro je skvelým príkladom, kam to možno dotiahnuť, aj keď má mesto nevýhodu oproti turistickým stáliciam. K povinným jazdám po Portugalsku patrí hrdý Lisabon, majestátne Porto, aristokratická Sintra, no Aveiro v ničom nezaostáva. Vnáša návštevníka do malebného sveta vodných kanálov, mostíkov, lodičiek, gondoliérov, rybárov a húfov turistov. V stredoveku bolo Aveiro veľkým námorným prístavom. Do 16. storočia sa rozvilo do významného obchodného strediska, ktoré bohatlo z obchodu so soľou a z predaja tresky. V roku 1575 mesto zničila silná búrka a stratilo svoj jediný prístav. Okolie sa premenilo na močaristý terén a obyvateľstvo týrané infekciami a premnoženými komármi bolo prinútené zabojovať o holú existenciu. Mestu sa nedarilo ekonomicky zregenerovať až do roku 1808, keď bola prístavná zóna obnovená. Statočnosť sa oplatila. V posledných rokoch Portugalci Aveiro zaraďujú na prvé miesto vzhľadom na kvalitu života i výnosné hospodárenie a treba podotknúť, že ekonomika zosilnela tiež zásluhou racionálneho prístupu. Prioritou zostáva obchod s morskou soľou, produkcia štýlových obkladačiek zvaných „azulejos“, rybolov, mesto ťaží aj zo svojej prestížnej univerzity, z výskumu a v neposlednom rade z rastúceho cestovného ruchu.
Viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.