Petra Polnišová sa narodila 24. februára 1976. Vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU. Následne pôsobila v Spojenom kráľovstve a dva roky v milánskom divadle Teatro laboraotrio mangiafuoco. Po návrate na Slovensko sa stala jedným z kľúčových členov divadla GUnaGU v Bratislave, pôsobí v Divadle L+S, spolupracovala s divadlom Nová scéna, Aréna. Do povedomia širšej verejnosti vstúpila účinkovaním v humoristickej relácii S. O. S. na STV (spolu so svojimi kolegami z divadla), kde sa podieľala aj na scenári a dramaturgii.
Jej najznámejšími kreáciami v relácii sú Edita Papeky (paródia cvičiteľky Edity Sipeky), kaderníčka Duňa, porotca Slovensko hľadá Superstar Bulo Vyšší (Julo Viršík), Mora Monsterová, reportérka Lujza Mlsná a kultová postava so sociálnym cítením veverica Eliška. Petra Polnišová účinkuje v televíznej humornej improvizačnej šou Partička, kde spolu s hereckými kolegami Lukášom Latinákom, Mariánom Miezgom, Robom Jakabom, Jurajom Kemkom, Romanom Pomajbom a Danom Danglom improvizujú na vybrané témy. V televíznej Ordinácii v ružovej záhrade stvárňovala postavu bláznivej sestričky Nory, ktorej pri autonehode zahynuli obaja rodičia a musí sa postarať o maloletú sestru. Vo filme Muzika stvárnila Miladu Bučičovú, za čo bola nominovaná na Národných filmových oceneniach Slnko v sieti. Ďalšie z ocenení: Talent roka 2006, cena Stana Radiča za objav roka, televízne ocenenie OTO 2007 v kategórii humorista a naposledy televízne ocenenie OTO 2011 v kategórii herečka a televízne ocenenie absolútny OTO 2011. Má dvojročného syna Simona a momentálne je v očakávaní druhého dieťaťa. Žije s partnerom Matthieuom Darrasom striedavo na Slovensku a vo Francúzsku, kde je aj teraz.
Vaša životná filozofia alebo heslo, ktorým sa v živote riadite a ktoré vás posúva vpred.
Všetko je tak, ako má byť.
Prezraďte nám know-how, ako sa stať úspešnou herečkou?
Keby som vedela know-how, tak si ho dám registrovať. Možno by som zbohatla. Úspešnosť herca záleží na mnohých faktoroch, okrem talentu, charizmy, pracovitosti potrebuje aj veľkú dávku šťastia. Pochybujem, že na to existuje nejaký všeobecný vzorec. Ale jedna vec je istá, ak sa chce človek udržať dlhodobo na scéne, musí „makať“ a zároveň vedieť ponuky odmietať. Hovorí sa, že nie je také dôležité, akú ponuku zoberiete, ale akú odmietnete. A podľa mňa niečo pravdy na tom bude a ja som svoje voľby zatiaľ nikdy neoľutovala.
Viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.