Zuzana Belohorcová - Nohami pevne na zemi


Názory na ňu sú rôzne. Od absolútne pozitívnych až po tie menej lichotivé. Prešla dvoma slovenskými televíziami – v oboch zažiarila. Dnes je tvárou českej súkromnej televízie a opäť žiari. Patrí jej miesto na výslní záujmu, popularity. Je milá, spontánna a úprimná. Nestráca schopnosť pozerať sa na svet okolo a život ako taký triezvymi očami.

Od klavíra a operného spevu do erotickej relácie. Ako táto cesta vyzerala?

Na počiatku asi stála ľudová škola umenia, do ktorej ma prihlásili rodičia preto, lebo sa nás snažili viesť k všestranným záujmom. Patril k tomu aj šport, konkrétne tenis, ktorému som sa venovala dosť dlho a intenzívne. Prestať som s ním musela vo chvíli, keď som sa rozhodla profesionálne venovať klavíru. Všetko sa stíhať nedalo. Pôvodne som svoje stredoškolské štúdium začínala na gymnáziu. Po dvoch rokoch som presedlala na konzervatórium do Žiliny. Po skončení štúdia som ale sebakriticky musela pripustiť, že so spevom by som závratnú kariéru asi neurobila. Vtedy som dostala príležitosť pracovať ako programová hlásateľka.

Programová hlásateľka – to bola veľmi pekná pozícia. Na tieto ženy z obrazovky pozerali tisíce divákov. Ich mená a tváre poznal každý a istým spôsobom boli, ak to môžem trochu nadhodnotiť, nedotknuteľné. Bolo náročné pre mladé dievča, akým si vtedy bola, nájsť si medzi nimi svoje miesto, uplatniť sa?

Na viaceré vtedajšie hlásateľky dodnes rada spomínam. Pomáhali mi, radili, povzbudzovali ma. Bola to pre mňa veľká škola, mnohému som sa od nich priučila. Predovšetkým Alenka Heribanová bola mojím veľkým vzorom. Neskôr som dostala možnosť moderovať aj iný typ relácie. Vtedy sa ma pýtali, prečo to robím, že na to nie som odkázaná. Mojou odpoveďou však bolo konštatovanie, že nová relácia je nový typ skúsenosti a teda posun vpred. Chcela som na sebe pracovať a rozvíjať sa.

Po Slovenskej televízii nasledovala Markíza. V nej najprv počasie a potom rovno Láskanie. Svoj vzťah s rodičmi hodnotíš veľmi pozitívne. Ako na správu, že ťa čaká erotická relácia, zareagovali oni?

So svojimi rodičmi vychádzam naozaj veľmi dobre. Sú mojou veľkou oporou. Rovnako dobre vychádzam aj s oboma sestrami, s Adrianou (28) a Miriam (18). Zvlášť vzťah so staršou sestrou je mimoriadne blízky. Raz som napríklad prišla do predajne s obuvou a predavačka sa ma spýtala, či uhádnem, ktoré čižmičky si deň pred tým vybrala moja sestra. Uhádla som. Rodičia mi fandia a držia palce, aj čo sa mojej práce týka. Ocino dokonca nahráva všetky moje relácie, takže aj vďaka tomu si môžem spätne pozerať, ako sa mení môj štýl práce. A čo sa konkrétnej reakcie týka, mamina bola podarená. Vedela, že ma čaká konkurz na erotickú reláciu a radila mi, aby som sa až tak veľmi nesnažila, že ma potom možno nevyberú.

Slovenské Láskanie si robila viac ako tri roky. Typ relácie si nezmenila, zmenila si len televíziu a republiku. Si so svojím súčasným pracovným pôsobením spokojnejšia, prináša ti to, čo si očakávala?

Po takom dlhom období som mala skutočne pocit, že stagnujem. Potrebovala som zmenu a ponuka z Česka prišla vo vhodnom čase. Myslím, že to možno považovať za určitý profesionálny postup, keď sa človek dostane do ešte väčšej a úspešnejšej televízie. Spolu so mnou teraz robia české Peříčko aj slovenský režisér a slovenský kameraman. Aj pre nich je to určite úspech, že sa dokázali presadiť. V Prahe mám dokonca možnosť spolupodieľať sa na príprave relácie, ovplyvniť, povedzme, výber hosťa. Okrem toho mám možnosť sledovať reakcie divákov, ohlasy zaznamenávané prostredníctvom peoplemetrov. Sledovanosť stúpa, navyše si v čase vysielania Peříčka televíziu púšťajú aj tie sociálne a vekové kategórie, ktoré to dosiaľ nerobili. Reláciu hodnotia ako pútavú, inšpiratívnu a vkusnú.

Rozumiem tomu správne, že čo sa práce týka, si s tým, čo robíš a so sebou spokojná?

Viem, že práve erotický nádych, ktorý má moja práca, môže vyvolávať isté pochybnosti. Ja sa však na to pozerám tak, že mám prácu, ktorá ma baví, prostredníctvom ktorej sa dokážem slušne uživiť. Koľko ľudí po takom niečom túži a nie je im to dopriate. A súhlasím aj s postojom môjho ocina, ktorý tvrdí, že je to práca ako každá iná a ja ju robím najlepšie, ako viem. Je na tom vari niečo zlé?

A čo tvoje súkromie? Aké sú tvoje plány a túžby v tejto sfére života?

Aj to mám ujasnené. Prajem si šťastnú kompletnú rodinu. Teda aj bábo. Nemusí to byť samozrejme hneď. Myslím, že ešte mám čas. No i napriek tomu sú toto životné ambície, ktoré si chcem naplniť.

Znamená to, že už máš ujasnené i nároky na svojho životného partnera? Aký bude, prípadne je ten, ktorý by mal stáť po tvojom boku?

Netajím, že sa pohybujem v spoločnosti príjemných a zaujímavých ľudí. Nie je zatiaľ ešte čas, aby som povedala, ktorý je ten pravý. Avšak už dnes viem o ňom dosť. Napríklad to, že by mal byť milý, komunikatívny, spontánny i spoľahlivý. Otvorený podobne ako ja. Aby sme sa mali o čom rozprávať. No a mal by mať aj dostatok pochopenia a tolerancie k mojej profesii.

Pekný a výstižný opis. Ako by si sa charakterizovala ty?

Ešte kým som pracovala v Markíze, keď som prechádzala cez vstupný turniket, tak mi chlapci zo strážnej služby hovorili, že vždy žiarim ako slniečko. Asi to ma najviac vystihuje. Som úprimná, nekonfliktná, kamarátska. Snažím sa o priateľský prístup a zachovanie maximálnej pohody.

Vracia ti okolie tento tvoj pozitívny postoj? Alebo sa stretávaš aj s reakciami opačného typu?

Nájdu sa aj takí, čo ma kritizujú. Napríklad, že nedokážem dokonale vysloviť české „ř“. Alebo za slovenčinu v českom éteri. No a radi ma kritizujú aj tí, ktorí ma nepoznajú. Našťastie je toho dosť aj na druhej strane spektra. Nedávno som sa napríklad sťahovala do svojho nového bytu v bratislavskom Ružinove. Susedia boli a sú ku mne veľmi milí. V schránke som našla odkazy, že sú radi, že som sa sem prisťahovala. Spočiatku aj deti uzatvárali stávky, či tá, čo sa prisťahovala je alebo nie je Zuzana Belohorcová. A veľmi milo ma prekvapili aj susedky. Vraveli: Zuzanka, my sme síce staršie ženy, ale tú vašu reláciu sledujeme, páči sa nám a držíme vám palce. A nebojte sa, kým tu nie ste, na váš byt dávame pozor. No nie je to milé?

Určite áno. Takže máš svoje súkromie a možnosť úplnej izolácie a relaxu, keď to potrebuješ. Ako to v takých okamihoch vyzerá? Vyťahané tričko, televízia a nejaké dobroty?

Presne tak. Pohodlie a možno dobrý film. Ale rada organizujem aj takzvané dvd párty. Dobré filmy, dobrí priatelia, niečo dobré pod zub a ja mám skvelý pocit, ktorý mi pomáha odreagovať sa. Aj tu sa musím poďakovať svojim milým susedom, že sú takí chápaví a že mi z času na čas tolerujú aj televíziu pustenú do neskorých nočných, prípadne skorých ranných hodín.

Pristavme sa ešte na chvíľu pri tvojej profesii a s ňou súvisiacej povinnosti o seba sa starať. Dobre vyzerať, to je jeden z predpokladov úspechu. Čo všetko pre seba v tomto smere robíš?

Pravidelné solárium, návštevy kaderníckeho salóna, samozrejme kozmetika, manikúra. Do istého času však, na počudovanie, nepatril do repertoára mojich aktivít zameraných na starostlivosť o seba šport. A to aj napriek tomu, že som sa v detstve venovala tenisu, dokonca aj atletike. Vravela som si, že mám to šťastie, že moja postava – aj keď nie je ideálna – to tak veľmi nepotrebuje. Našťastie som sa spamätala včas, dodržala som jedno zo svojich predsavzatí a pravidelne – samozrejme s ohľadom na môj náročný program – navštevujem hodiny thai boxu. Je to skvelý šport.

Pred nejakým časom si tak trochu šokovala verejnosť svojím úprimným priznaním, že si absolvovala plastické zdokonalenie svojej tváre.

Išlo samozrejme o zásah, ktorého výsledok mi má byť nápomocný pri mojej práci. Opraviť však musím všetkých, ktorí tvrdia, že išlo o plastickú operáciu. Vôbec nie. Botulotoxínové injekcie sa aplikujú veľmi jednoducho a pomáhajú spevniť čelovú oblasť natoľko, že sa na nej neprejavujú vrásky tak intenzívne, ako to bolo v mojom prípade. Skvelá kožná lekárka Dr. Alexandra Novotná z Ústavu lekárskej kozmetiky mi túto metódu odporučila a som jej za to vďačná. Mimické vrásky na čele mi komplikovali prácu, režiséri ma často upozorňovali, že sa nemám mračiť, lebo to na kamere nevyzerá dobre. Čelové vrásky takej intenzity ako u mňa sú výsledkom operného spevu, v rámci ktorého bola tvárová mimika veľmi náročná.

Medzi tvoje aktivity, ktorými si vlastne i trochu prekvapila, patrí aj tvoje účinkovanie na divadelnom javisku. Hra Totálne mimo má za sebou premiéru a prvé ohlasy divácke i odbornej verejnosti. Dokázala by si sa zhodnotiť aj ako herečka?

Tak v prvom rade musím povedať, že herečka nie som. To, že som si to raz vyskúšala, ma k takému tvrdeniu neoprávňuje. Nemienim brať skutočným herečkám ich džob. V tomto predstavení som dostala príležitosť aj naživo spievať priamo na pódiu – javisku. Tým sa akoby na chvíľu vraciam k profesii, ktorú som pôvodne vyštudovala. To však nič nemení na fakte, že som moderátorka a tou aj zostávam. Bola to však jedna z ponúk, aké sa neodmietajú, lebo dávajú človeku možnosť vyskúšať si niečo nové a rozšíriť si spektrum svojich skúseností. Čo sa reakcií týka, myslím, že sú pozitívne. To robí radosť nielen mne, ale aj mojim rodičom, ktorí tento môj nový počin pozorne sledujú.

Zdá sa, že tvoja potreba neustále na sebe pracovať nikdy neutícha. Dokonca si aj študentkou vysokej školy.

Veru tak, popri práci aj študujem. Každú sobotu sa presúvam do Nitry za vedomosťami z oblasti masmediálnej komunikácie. Je to problematika, ktorá ma zaujíma. A opäť musím povedať a pochváliť sa tým, akých milých mám spolužiakov. Ak niečo nestíham, podporia ma, pomôžu mi. Asi mám naozaj šťastie na skvelých ľudí.

Autor: 
Terézia Tomášová, foto: Roman Skyba, vizáž: Lucia Hlavenková
Patrí do vydania: 
Marec 2004