Keď pred šestnástimi rokmi začínala ako administratívna pracovníčka v novom obchodnom dome IKEA, sama netušila, aká úspešná kariéra ju vo švédskej rodine nábytku čaká. Klasickej uniforme pozostávajúcej z džínsov a žltého trička ostala verná, ale obchodným domom IKEA sa dnes už prechádza ako jeho šéfka. Príjemná a šarmantná Nina Maláková a jej obdivuhodná cesta za úspechom.
Kariéra
Vo firme IKEA ste začínali v administratíve. Aká bola cesta k riadiacej funkcii vo švédskej firme s nábytkom?
Do spoločnosti IKEA som sa dostala – takpovediac – náhodou. Pracovala som ako predavačka v butiku s textilom, ale práca ma nebavila, tak som sa rozhodla hľadať niečo iné. V jeden deň po absolvovaní asi šiestich pohovorov si manžel pri vychádzaní z Bratislavy všimol nový obchodný dom s nábytkom. Presvedčil ma, aby som sa išla opýtať do obchodného domu IKEA, či náhodou nenajímajú nových zamestnancov. V novom obchodnom dome mi potvrdili, že zamestnancov hľadajú. Dohodla som sa teda na pracovnom pohovore, ktorý som nasleNina Maláková a jej osudová IKEAdujúci deň aj úspešne absolvovala. Takto náhodne sa začala moja kariéra vo švédskej firme s nábytkom. Ako po úspešnom prijímacom pohovore postupovala vaša cesta vo firme IKEA? Po prijatí som pracovala na oddelení Goods Flow, kde som mala na starosti prefakturáciu a preklady cenoviek. Bola to viac-menej administratívna práca. To bolo v roku 1995, keď IKEA na Slovensku začínala. Bola to celkom nová firma, všetci sme boli v podstate noví zamestnanci. Zamestnanecké štruktúry sa vtedy formovali a my sme boli vskutku výborný kolektív, kde vládla vynikajúca pracovná atmosféra.
Ako dlho ste pracovali v spomínanom oddelení?
V oddelení som pracovala tri roky a potom som odišla na materskú dovolenku. Po návrate z materskej, čo bolo hneď po roku, som sa vrátila do toho istého oddelenia. Po pol roku som však zistila, že práca v administratíve ma už nenapĺňa. Požiadala som teda šéfa o preradenie do oddelenia, kde by som bola viac v styku so zákazníkmi. Šéfovi sa však môj nápad veľmi nepozdával. Našla som si teda inú prácu ako asistentka generálneho riaditeľa. Osud však mienil inak.
Čo nasledovalo? Podarilo sa vám nakoniec presvedčiť šéfa?
Nuž jednoduché to nebolo. Hoci sa zhodou okolnosti uvoľnilo miesto vedúcej v predajnom oddelení, šéf naďalej nesúhlasil s mojím preložením. Zastala sa ma však personálna manažérka, ktorá šéfa presvedčila, aby mi šancu nakoniec predsa len dal. Stala som sa teda vedúcou oddelenia textilu.
Viac sa dočítate vo februárovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.