Vo filme Útek zo Sibíri (The Way Back) sa potvrdila stará a prakticky nemenná pravda – ak príbeh filmu má oporu v pravdivých reáliách a opiera sa o príbeh, ktorý bol a je akceptovaný množstvom čitateľov (kniha, podľa ktorej bol film nakrútený, vyšla od roku 1956 vo viac ako polmiliónovom náklade v 25 jazykoch), pričom tvorcovia priveľmi neexperimentujú a pôvodnú predlohu priveľmi neznásilňujú, film skoro vždy zarezonuje ako v širokej diváckej verejnosti, tak i u kritiky.
Nezávisle od toho, či rozprávanie – príbeh Slavomíra Rawicza (1. 9. 1915 – 5. 4. 2004) je pravdivý, alebo nie, či je pravdivý v celosti, alebo iba čiastočne (z historického hľadiska totiž existujú dosť vážne pochybnosti, či sa príbeh udial tak, ako je napísané, event. či sa útek vôbec uskutočnil, pretože okrem rozprávania Slavomira Rawicza neexistuje žiadny iný relevantný zdroj, ktorý by jeho príbeh v tejto podobe potvrdil.), čitatelia ho akceptujú a prijímajú s dôverou a spolucítením, pričom v nich zostáva aj určitý morálny i etický odtlačok. Nuž a túto skutočnosť možno bez akéhokoľvek pátosu považovať za jednu z najpodstatnejších hodnôt akéhokoľvek umenia vôbec. Peter Weir (celým menom Peter Lindsay Weir, nar. 21. 8. 1944 v Sydney, Austrália), ktorý po príchode do USA natočil filmy ako Svedok (1985), Pobrežie moskytov (1986), Zelená karta (1991) či Master and Commander (Odvrátená strana sveta, 2003) sa po určitej odmlke ohlásil titulom, ktorý môže mnoho divákov zaujať – ako tých starších, tak i tých mladších. Wierovi sa totiž dostal značne bohatý a rozsiahly epický príbeh, ktorý má vo svojom základe okrem množstva postáv, osudov, konfliktov, príbehov a paradoxov mnoho vzájomne prepojených existenciálnych názorov a následne i postojov. Ak by mal film nie 133 minút, ale – povedzme – 2 x 133 minút, prípadne 5 x 133 minút premietacieho času, pravdepodobne by sa divák nenudil a stále by mu tvorcovia mali čo ponúknuť. Pritom nejde o skutočnosť, že dej filmu sa začína v roku 1939 a končí sa v roku 1989, ale o samotný príbeh, ktorý sa začína momentom zatknutia – mučenia Janusza a pokračuje cez utrpenie v pekle (láger) až po strastiplný útek z tohto pekla cez iné peklá... Príbeh je priam nabitý množstvom permanentných zápasov o holú existenciu, skutočným bojom o život, prežitie. Napriek skutočnosti, že epický dej je dominantný, Peter Weir si našiel priestor aj na dve úžasné scény, ktoré mali dostatočný a vyvážený priestor ako z hľadiska filmového času, tak i myšlienkového dozrievania, čím skutočne mali možnosť emocionálne silne zaujať.
Viac sa dočítate v dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.