Názov filmu Život po živote jednoznačne evokuje určitú spojitosť s dielom známeho parapsychológa, doktora medicíny, filozofie a psychológie Raymond a A. Moodyho Život po živote. Aj keď nemožno povedať, že ide o filmovú adaptáciu tohto diela, na druhej strane však nemožno poprieť, že tvorcovia filmu sa dali inšpirovať týmto dielom.
Clint Eastwood s Petrom Morganom a ostatnými tvorcami rozohral čiastočne mysteriózny triler, ktorý sa niekedy až prehnane dlhými scénami postupne prepracováva k podstate filmu, akémusi reálnemu či skôr presvedčivému prepojeniu oboch svetov, reálneho a mystického... Živého a mŕtveho...Kniha Raymonda A. Moodyho Život po živote bola však neskonale reálna a presvedčivá. Priam voňala realitou napriek tomu, že vypovedá o priam absurdnostiach, ako je návrat človeka z tej „druhej strany“. To, čo teda preslávilo Raymonda A. Moodyho, jeho až nespochybniteľná presvedčivosť a realita, to – napriek enormnej snahe – ničí film Clinta Eastwooda. Presvedčivosť a realita v jeho prípade totiž stráca na akejkoľvek sugescii a tak zostáva iba v akejsi pseudomysterióznej polohe. Rozohranie troch nezávislých príbehov (Francúzska novinárka /Cécile De France/ prostredníctvom klinickej smrti „prežije“ cunami a už nie je schopná a ani ochotná zaujať svoje pôvodné miesto investigatívnej redaktorky TV; americký robotník /Matt Damon/ s nadprirodzenými schopnosťami spájať sa s mŕtvymi ľuďmi sa snaží zbaviť svojich schopností, no napriek snahe sa opakovane dostáva do tohto sveta, najmä kvôli vlastnému bratovi, ktorý v tom vidí dobrý biznis; dvanásťročné dvojčatá – chlapci – sú odtrhnuté od seba nezmyselnou autohaváriou, ktorá jedno z nich prenesie na „druhú stranu“, a tak osamelé dvojča v tomto svete prakticky stráca pôdu pod nohami) postupne všetkých hlavných hrdinov dostáva na Londýnsky knižný veľtrh, kde sa „vôľou osudu“ všetci stretnú a končí sa to osudovým bozkom bývalej redaktorky a teraz už nezamestnaného robotníka, ktorí sa „našli“.
Viac sa dočítate v dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.