Založiť univerzitu vyžaduje vždy odvahu, udržať ju pri živote – vypracovaný marketing, no vytvoriť naozajstné centrum vzdelanosti so všetkým, čo k nemu patrí, je výsadou vyvolených. Najmä ak status nestráca ani po stáročiach. Angličania majú upršaný Oxford, Francúzi – parížsku Sorbonnu, Španieli – slnečnú Salamanku a Portugalci – svoju Coimbru.
Prvú univerzitu si v bývalom hlavnom meste Portugalci založili v druhej polovici 13. storočia a spôsobili tým minimálne dve závažné udalosti. Prispeli k európskej vzdelanosti a Coimbru odsúdili na oázu večnej mladosti. Symbolom tohto mesta je študentský život so všetkými starosťami a radosťami – od zháňania kreditov po rozhodovanie, ktorý „čurbes“ bude večer najlepší, vrátane úprimného prekvapenia z náhodou zvládnutej skúšky. Pedagógovia síce tvrdia, že študenti dávno nie sú ako bývali, ale v jednom im treba oponovať. „Homo studentus“ bol i bude tvor nepoučiteľný a v ktorejkoľvek dennej i nočnej hodine pripravený vyštartovať za zábavou. Špekulovať, prečo sa zásluhou evolúcie vyvinul práve do takejto podoby, nemá význam, veď rovnako nepátrame, prečo zebra obyčajná pobehuje v „pyžamku“. Jedno je však isté. Študenti sú pre mestá požehnaním a svoje o tom vedia aj obyvatelia Coimbry. Viac ako tretina je prepojená so školstvom, veď udržať tempo rozvoja vyžaduje organizáciu a ochotu riešiť i ten najmenší problém. Po vzniku univerzity v roku 1290 Coimbra postupne rozkvitla do podoby sebavedomého centra vzdelanosti. Hoci sídlo portugalských kráľov pár rokov predtým prešlo do Lisabonu, neveľké mesto vo vnútrozemí neupadlo do zabudnutia. Vyvíjalo sa vlastnou cestou a do svojich hradieb lákalo vzdelaním a prísľubom kariéry. Vyštudovať univerzitu v Coimbre znamenalo ašpirovať na vedúce funkcie vo svetských i cirkevných sférach. Čo viac si môže inaugurovaný magister želať?
Viac sa dočítate v aprílovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.