Názov divadelnej hry Davida Mameta je natoľko sugestívny, provokatívny, drzý a hrubý, že akýkoľvek iný by bol pre recenziu neospravedlniteľným omylom. Práve názov hry je totiž to najlepšie, čo v súvislosti s touto hrou autor vymyslel a čím prinúti prakticky skoro každého okoloidúceho zastaviť sa a znova a znova si prečítať ten názov na reklamnom pútači... Nie... Nie, nie je to omyl, naozaj tam je napísané „Sexuálna perverzita v Chicagu“!
Napriek skutočnosti, že vďaka celkovej liberalizácii, t. j. akejsi globálnej „slobody“ si postupne zvykáme na bezhraničné umelecké výrazové prostriedky, ako aj na témy, ktoré prednedávnom boli tabu, pre niektorých zostali tabu až do dnešných dní. Môže byť teda vhodnejšia klíma na umeleckú tvorbu, ako je tento stav, keď je dovolené všetko, keď umelcovi v tvorbe bráni iba jeho neschopnosť či skôr – financie? Niekedy však vzniká pocit, ktorý nezriedka prechádza až do presvedčenia, že ekonomický diktát, závislosť všetkého – nie iba umenia – od financií spôsobuje takú devastáciu ľudskej mysle – ľudského pokolenia, že všetky doterajšie autokratické systémy „možno“ nespôsobili toľko hrôzy na svojom pokolení, čo teraz tie nenápadné, neosobné, nevýrazné – no nenahraditeľné – PENIAZE! (Á propos – prečo sú vlastne nenahraditeľné?)
Viac sa dočítate v dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.