Phil Collins začal svoju kariéru v šoubiznise už ako tínedžer v muzikáli Oliver. Veľa detských hviezd po svojom prvotnom úspechu márne čakalo na ďalšiu príležitosť, no jemu sa ušla hneď dvojitá dávka úspechu – najskôr ako bubeníkovi a neskôr spevákovi skupiny Genesis, potom ako sólovému spevákovi. Jeho pesničky patria dodnes medzi najhranejšie na celom svete. V médiách panuje okolo tohto hudobníka istá schizofrénia: na jednej strane ho predstavujú ako milého a úprimného chlapíka, ale na druhej sa mu v posledných rokoch pripisujú také nelichotivé prívlastky ako povrchnosť, daňový únik a údajne sa so svojou ženou rozišiel prostredníctvom faxu. Nie je to tak dávno, keď sa svojím tretím neúspešným manželstvom postaral o ďalšie titulky v novinách...
Mnohí ľudia nosia vašu hudbu neustále v hlave. Ako to vyzerá vo vašej?
Aj mne sa to z času na čas stáva, ale – našťastie – mám dvoch synov. Tí práve objavujú, čo vlastne ich otec robí. Každé ráno, keď ich veziem do školy, povedia mi, aby som pustil „tatkovu hudbu“. Tak zapnem svoj ipod, väčšinou tam mám nahraný niektorý koncert Genesis alebo svoj posledný album. Potom to počúvajú a môj deväťročný syn sa opýta, o čom to je. Takže musím vysvetľovať. Potom zachytí niektoré časti textu a pýta sa, čo znamenajú. Matthew má ešte len päť rokov, a keď počuje nejakú novú skladbu, povie: „Tatko, mám rád všetky tvoje pesničky.“ A práve preto rozmýšľam, že by som z neho chcel hudobného kritika (smiech).
Mnohí umelci sa z Veľkej Británie odsťahovali z najrozličnejších dôvodov. V šesťdesiatych rokoch to bolo kvôli daniam, ostatní sa odsťahovali kvôli počasiu alebo láske. Čo to bolo u vás?
Nepochybne láska. Ale, samozrejme, v súvislosti so mnou sa vždy uvádza to najhoršie zo spomenutých dôvodov.
Viac sa dočítate v čísle júl - august Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.