Moment na dlhé roky - rozhovor s fotografom Petrom Brenkusom

Hillary Clintonová, ako povedala, dostala od neho najrýchlejšie vyrobený album v živote. Jednu z jeho fotografií vystavených v Slovenskom národnom divadle tohto roku ukradli. Milovníci pekných vecí majú v rukách jeho knihu Tanec. PETER BRENKUS je známy ako fotograf emócií a neopakovateľných momentov.

V SND si návštevníci už od decembrových Bratislavských hudobných slávností prezerajú vašu výstavu Hudba v obraze. Fotografie sú aj v rovnomennej publikácii. Obe majú veľký úspech, čo myslíte, čím to je?

V prvom rade mám veľmi rád hudbu. Hudobníkom som vždy závidel, že nech zahrajú v akejkoľvek krajine, emócie, ktoré sprostredkujú, pochopí každý. Väčšinou publikum celkom prevalcujú, lebo hudba je veľmi silná. Odjakživa som túžil tieto hlboko pozitívne emócie zachytiť na fotografii. No a počas koncertu sa všetka tá úžasná energia orchestra sústredí v jednom epicentre a tým je dirigent. Ak je tento človek naozaj dobrý, celý orchester hrá aj o sto percent lepšie, ako by hral pod vedením slabšieho šéfa. Práve on však stojí otočený chrbtom k publiku, takže poslucháči sú ochudobnení o pohľad na fantastickú pantomímu vyjadrujúcu jeho emócie a odhaľujúcu jeho dušu. Na mojich fotografiách si to potom môžu pozrieť a majú tak, dúfam, ďalší zážitok z toho, čo už počuli. Ale asi fakt majú, pretože počas ospevovaného Plesu v Opere jedna z mojich fotiek zmizla. Dúfam, že toho, kto si ju vzal, bude ešte dlho tešiť.

Nuž, iste je to prejav obdivu. O to viac, že od ekonómie, ktorú ste vyštudovali, je k úspešnému fotografovaniu dosť ďaleko. Ako ste sa k tomu vôbec dostali?

Vždy som chcel fotografovať, veľmi ma to bavilo. Začal som ako mladý chalan fotiť tanec a to ma celkom uchvátilo. Veď čo môže byť viac sexi ako krásne baby, ktoré nádherne tancujú na perfektnú hudbu? Choreografia, svetlá, pohyb a emócie, to ma úplne dostalo.

Viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Patrí do vydania: 
Marec 2010