Od vydania prvého albumu tohto anglického speváka a skladateľa uplynulo štyridsať rokov. Väčšinu svojho života prežil v znamení úspechu a mohol si dopriať nielen povolené, ale aj zakázané pôžitky. Sám tvrdí, že sa asi narodil pod šťastnou hviezdou, pretože nedostal AIDS ako Freddie Mercury a nezomrel na predávkovanie drogami ako napríklad Marylin Monroe. Šesťdesiatnik Sir Elton John dnes patrí k najvplyvnejším osobnostiam hudby a veľkým oporám charitatívnych aktivít práve v spojitosti s prevenciou a liečením AIDS-u.
Narodil sa ako Reginald Kenneth Dwight 25. marca 1947 v rodine vojaka. Otec i mama ho vychovávali veľmi prísne a malý Reg trávil veľa času s láskavejšou babičkou. Od troch rokov hral na klavíri, čo ho predurčilo na úlohu zabávača na všetkých rodinných oslavách. Napriek skvelým výsledkom v škole sa rozhodol radšej pre hudobnú kariéru a začal hrávať po baroch, kým nestretol svoje hudobné dvojča Bernieho Taupina, s ktorým dodnes píše pesničky.
Prečo zmena mena?
„Pripravoval som svoj album a musel som si vybrať meno, pretože mi povedali, že nemôžem vydať platňu pod menom Reg Dwight. Vraj by si od speváka s takým menom nikto nič nekúpil. Súhlasil som a vlastne som sa už nevedel dočkať zmeny mena, keďže na to svoje pôvodné – Reginald – nie som príliš hrdý. Je to meno pre milého Angličana žijúceho v päťdesiatych rokoch minulého storočia.“
Prečo práve Elton John?
„Vybral som si meno Elton, pretože sa mi zdalo, že sa tak nikto nevolá. A priezvisko John sa k tomu celkom hodilo. Celé som to vymyslel v autobuse z londýnskeho letiska Heathrow smerom do centra mesta. Udialo sa to veľmi rýchlo. Povedal som si, Elton John – to znie dobre.“
Medzi vašich priateľov patrila aj princezná Diana. Ako ste sa zoznámili?
„Stretol som ju na oslave 21. narodenín princa Andrewa vo Windsorskom zámku, kde som hral. Sedel som na pódiu a pozeral na prázdne zlaté stoličky pred sebou. Nakoniec celá kráľovská rodina láskavo prišla, odohral som si svoje a zišiel z pódia. Bolo mi hneď lepšie, keď som to mal za sebou. Prvá osoba, ktorú som potom uvidel, bola Lady Diana Spencerová – ešte v tom čase slobodná. V tanečnej miestnosti takisto nikto nebol, ale hrala tam kapela. Opýtala sa ma, či by som si s ňou nezatancoval, a tak sme tancovali charleston – aspoň sme sa o to snažili. Bola to zábava a ona mi potom napísala krásny list, že sa jej to páčilo a že ma rada stretla atď.“