„Nachádzame sa na špičke tanečného umenia, stojíme pred „Hamletom“ baletného repertoáru, stretávame sa s klasickým baletným titulom Labutie jazero, ktorý je snom každého choreografa a režiséra, podobne aj interpreta už na prahu svojho vstupu do umeleckého života. Svetoví umelci slávnych mien ponúkli svoje mohutné prispievanie do realizácie početných verzií, ktoré vznikli od premiéry baletu 20. februára 1877 v choreografií A. Gorského. Realizácia Labutieho jazera si žiada elegantné predvedenie „francúzskej školy“, temperament Talianov, disciplínu nemeckého zázemia a bohatú emotívnu škálu Slovanov a ruskej baletnej školy.“ (M. a A. Halászovci a A. Šoth, bulletin k predstaveniu)
Definícia, ako aj charakteristika inscenácie baletu Labutie jazero v ŠD Košice v podaní jeho tvorcov je natoľko hlboká, presná, úprimná a pravdivá, že nedovoliť jej zaznieť v plnej sile a kráse by bolo priam barbarstvo. Mnohokrát chcenie, ako aj túžba tvorcov z hľadiska interpretácie diela v konkrétnych podmienkach dostávajú nové a neočakávané dimenzie. Nezriedka však zostanú zakliate iba v ich emocionálnom svete, odkiaľ sa ich napriek úprimnej snahe nedarí preniesť do reality.Ale pekne po poriadku.
Nemecká národná rozprávka – J. Musäus – Labutí prúd
Do princeznej Odetty, ktorú zaklial aj s dvornými dámami čarodejník Rotbart (Červená brada) na labuť – labute (z pomsty k jej matke, ktorá ním opovrhla) a ktorá ľudskú podobu nadobúda iba od polnoci do rána, sa zamiluje princ Siegfried. Keď sa dozvedá, že silu kliatby môže zničiť iba úprimná a verná láska, bez váhania jej prisľúbi svoju vernosť, čo zavŕši aj prísahou. Žiaľ, počas zámockého plesu sa neočakávane objavuje Odília (dcéra čarodejníka Rotbarta), ktorej otec zámerne pričaroval podobu Odetty, a princ Siegfried v presvedčení, že pred sebou má Odettu, opätovne jej prisahá svoju neoblomnú vernosť a lásku. Tentoraz však tej nepravej. Keď si princ uvedomí svoju osudovú chybu, beží k jazeru za Odettou, a ona mu odpúšťa. Čarodejník, ktorý sa medzitým takisto objavil pri jazere, však toto odpustenie odmieta a následne sa medzi ním a princom rozpúta neľútostný boj, počas ktorého čarodejník hodí Odettu do rozbúreného jazera. Nešťastný princ skočí za ňou nehladiac na svoj život, čím najpresvedčivejšie preukáže svoju skutočnú vernosť a lásku k Odette.
Piotr Iľjič Čajkovskij
Romantický príbeh lásky v Labuťom jazere sa stal základným impulzom k doteraz len ťažko prekonateľnej brilantnej hudobnej kompozícii, ktorá pre autora bola prakticky prvotinou z hľadiska hudby pre balet (napriek skutočnosti, že koncom 60. rokov 19. stor. skomponoval krátky balet Jazero labutí, ktorý sa však nezachoval, ale ktorého niektoré motívy údajne znejú doteraz v hudbe baletu Labutie jazero). Niet azda podobného hudobného skladateľa, akým bol P. I. Čajkovskij, ktorého všetky tri balety, ktoré skomponoval, sa zaradili k vrcholom baletného umenia vôbec (druhým jeho baletom bola Spiaca krásavica z r. 1889 a tretím, posledným Luskáčik z r. 1982). Žiaľ, sláva baletu Labutieho jazera sa naplno prejavila až po skladateľovej smrti, presnejšie po roku 1900, keď tento balet opustil cárske Rusko a uvidel ho ostatný kultúrny svet. Sám skladateľ sa teda jeho slávy nedožil, čo je skvelým dôkazom pre „nedočkavých tvorcov“, že skutočné umenie sa nerobí ani nerodí pre túto chvíľu a pre momentálny vkus diváka, ale je determinované nielen talentom tvorcu, ale aj jeho skutočným presvedčením a úprimnosťou výpovede. Čajkovského hudba vo všeobecnosti je charakteristická krásnou melodickosťou, famóznou orchestráciou, úchvatnou harmóniou a napriek tomu, že nijakým spôsobom neskrýva svoj prirodzený a iskrivý ruský charakter, presvitajú v nej aj prvky univerzálnosti, má teda určitý priam až medzinárodný charakter.