„Za dávnych čias si kráľ z mesta Jijona našiel ženu na ďalekom severe. Princezná musela opustiť bielu krajinu svojho otca a pricestovala na slnečný juh. Dušu jej ovládol smútok. Nemohla sa viac potešiť pohľadom na krajinu zasypanú snehom. Kráľ bol zúfalý. Pohľad na vädnúcu kráľovnú mu trhal srdce. Jedného dňa vydal príkaz nasadiť okolo zámku tisíce mandľovníkov. Vždy, keď stromy zakvitli, krajina sa zaodela do bieleho rucha. Voňavé lupene zahalili zem a tá pripomínala zasneženú pláň. Kráľovnej sa do líc vrátila farba. Jej srdce opäť pocítilo závany šťastia. Odvtedy obyvatelia mesta Jijona zbierajú mandľové jadrá a vyrábajú z nich turrón.“
Jej veličenstvo mandľa – kráľovná všetkých orechov
Panovník, ktorý sa v legende spomína, bol skutočne všetkými masťami mazaný. Na svete pravdepodobne neexistuje žena, ktorú by si týmto ťahom nezískal. More mandľových kvetov počas jarných mesiacov je zážitkom na celý život. Kvitnúce mandľovníky sú pastvou nielen pre oči. Nepochybne zaúčinkovali na princeznú aj ako silné afrodiziakum. Ich vôňa je síce jemná, ale intenzívna. Mandľovníky rastú „nadivoko“ vo viacerých krajinách a je ich niekoľko desiatok druhov. Samozrejme, nie všetky sú jedlé. Niektoré sú prihorké a jeden druh je dokonca jedovatý do takej miery, že môže spôsobiť smrť. Sladké mandle sa človek naučil rýchlo rozpoznávať. Ich tvrdá a hrubá škrupina však môže pri rozbíjaní unaviť a odradiť. Našťastie, moderná doba prináša okrem problémov aj pohodlie a na popasovanie sa s rozlúsknutím tohto „tvrdého orieška“ máme predsa potravinárske závody. Nič nám nebráni zadovážiť si chutné jadrá bez škrupiny a v rôznorodých podobách. Sušené, pražené, so šupkou, bez šupky, slané, sladké. Mandľové jadrá chutia v akejkoľvek podobe. A nielen to. Pomáhajú stabilizovať v krvi cukor, obsahujú vitamín E, kalcium, fosfor, magnézium, bielkoviny a nenasýtené tuky. Iste, priaznivé účinky klesajú po pražení na oleji alebo v kombinácii s vysokou dávkou cukru, ale to predsa vie každý. Rovnako ako to, že primerané množstvá zdravému jedincovi neublížia. Vďaka svojmu prekrásnemu tvaru sú mandle najkrajšími spomedzi orechov. Nie nadarmo sa v orientálnych rozprávkach spomínajú princezné s mandľovými očami. Tie sa totiž stali symbolom krásy. Práve k mandliam prirovnal oči svojej milovanej perzský básnik Omar Chajám a ospieval ich v nejednej zo svojich básní. Ani dnešné predstaviteľky nežného pohlavia sa nechcú od tohto trendu príliš vzďaľovať. Niektorým oči mandľového tvaru podarovala príroda a tie, ktoré to šťastie nemali, si ich môžu „zadovážiť“ pomocou líčidiel. Kozmetické značky sa pretekajú v poskytovaní návodov i šminiek, po ktorých použití si bude Európanka premeriavať okolie očami tak zvodne ako princezná z Tisíc a jednej noci.
Kde sa vzal, tu sa vzal – bol na svete turrón
Turrón je hustá zmes medu a mandlí. Jeho ďalšou ingredienciou sa stal vaječný bielok. Ak vám toto zloženie pripomína turecký med, nemýlite sa. Predáva sa v dvesto- až tristogramových tabuľkách alebo na váhu z gigantických kvádrov. Hmota sa potom láme alebo krája. Turrón má totiž dve základné podoby. Tvrdá verzia sú nahusto poukladané mandle, ktoré pokope drží biela hmota z medu a vaječného bielka. Verzie mäkkého turrónu sú nespočítateľné – sú ich desiatky a obsahujú prísady od výmyslu sveta. Podobná hmota z medu a mandlí sa používala už v starom Grécku. Vďaka obrovskej nutričnej hodnote sa touto kalorickou bombou posilňovali olympionici pred podaním extrémneho športového výkonu. O začiatkoch výroby turrónu v Španielsku kolujú dve verzie. Prvá z nich je skôr romantická ako reálna, ale tak to už chodí. Každý národ sa snaží skrášliť prevzatie niečoho, čo sa úspešne udomácnilo, troškou nacionalizmu. Ani Španieli nie sú výnimkou. Táto cukrovinka sa údajne zrodila v Barcelone v rukách majstra Turróa. Ten sa vraj rozhodol pre využitie bohatých regionálnych potravín, ako sú orechy a med, a vytvoril produkt, ktorý by slúžil ako zásoba v čase hladu. Oveľa pravdepodobnejšie pôsobí verzia, ktorú schválila Rada upravujúca údaje o zemepisnom pôvode turrónu miest Jijona a Alicante. Presne tak sa volá úrad určený na schvaľovanie aj poskytovanie informácií o obľúbenej cukrovinke. Po dôkladnom preštudovaní materiálov rada uznala arabský pôvod turrónu. Túto teóriu predložil historik Fernando Galiana a poukázal na to, že Arabi už dávno varili zmes z medu a sušeného ovocia. Práve tento spôsob umožňoval dlhodobé uchovanie potraviny a vyvarovanie sa prípadnej intoxikácii. Nepochybne tento šikovný spôsob konzervácie Arabom pomohol i počas dobyvateľských vojen na území nehostinného Pyrenejského polostrova. Tak sa turrón „prepracoval“ do Španielska a začal sa vyrábať v mestečku Jijone, ktoré sa pýšilo včelárstvom a vďaka smutnej princeznej zo Severného kráľovstva aj mandľovými hájmi. Toto neveľké mestečko urobilo doslova dieru, ak nie priamo do sveta, tak do Španielska určite. Jeho obyvatelia môžu byť na seba hrdí. Okrem toho, že väčšina z nich si zarába jednou z najpríjemnejších pracovných činností, akou je cukrárstvo, celá krajina im vďačí za voňavú atmosféru vianočných sviatkov.