Matej Krén - Introspektíva

Pod záštitou spoločnosti Henkel sa na Slovensku už po deviaty raz koná prezentácia výtvarného umelca, ktorý pochádza zo Slovenska, ale svojou tvorbou sa úspešne presadil aj vo svete. Tentoraz to bol Matej Krén, ktorý v Mirbachovom paláci pod kurátorským vedením Ivana Jančára predstavil päť svojich pôsobivých projektov, ktorých realizácia bola zatiaľ najnáročnejšia v doterajšej histórií Galérie mesta Bratislavy.

Matej Krén sa narodil v Trenčíne (1958). Už počas štúdií na Akadémií výtvarných umení v Prahe získal prestížne medzinárodné ocenenie v japonskom meste Kobe. Postupom času pribúdalo množstvo ďalších cien. Spomeňme napríklad Hlavnú cenu Danzate del Oro (1991) v španielskej Huesce, za animovaný film That's a movie. Na Bienále súčasného umenia v Sao Paule získal obidve hlavné ceny. V Paríži (1995) na celosvetovej súťaži Promotion of the Arts bolo jeho dielo ocenené hlavnou cenou. Jeho tvorba je známa v Brazílii, v Portugalsku, vo Francúzku, v USA a ďalších krajinách. Má zastúpenie v mnohých zbierkach galérií v zahraničí, napríklad Idiom umiestnený vo vestibule Mestskej knižnice v Prahe. Okrem prezentovaných diel na výstave Introspektíva možno vidieť Krénovo dielo Pasáž v Galérii mesta Bratislavy, ktoré sa stalo jej dominantnou zbierkou. Od roku 1996 umelec žije a tvorí v Prahe. V Krénovom diele ako takom dominuje kniha. Stala sa akýmsi nosným pilierom priestorov, v ktorých priestor a čas nadobúdajú schopnosť meniť ľudské vnímanie alebo prinášajú možnosť zamyslieť sa nad otázkami súvisiacimi s podstatou ľudskej existencie.

Kniha je vo vašich objektoch najcharakteristickejší prvok. Ako vznikla prvotná myšlienka pracovať s knihou?

Moja cesta k použitiu kníh v objektoch bola dlhá a komplikovaná. Nič som si vopred nezaumienil, všetko vyplynulo akosi postupne. Veľmi dlho som ich vo svojich prácach vôbec nepoužíval a ani neviem povedať, či ich budem používať aj naďalej. Kniha je pre mňa objektom objektov. Je fascinujúcou nehmotnou syntézou sveta, jeho znovustvorením, ktoré je súčasne „rafinovane“ jednoduché a účinne účelné. Kniha je zvláštny a dokonalý predmet, ktorý je podľa mňa stvorený našou potrebou komunikovať naprieč priestorom a časom. Je fascinujúcim zhmotnením či fyzickým stvárnením vnútornej dynamiky tejto ľudskej potreby. Na druhej strane v mojich prácach nejde o to – demonštrovať knihu ako takýto fenomén. Používam ju skôr ako podobenstvo či metaforu iných procesov, ktoré ma priťahujú. Napríklad premenu fyzickej existencie skutočnosti na skutočnosť inú – nehmotnú, symbolickú. V takomto procese prechádza svet do nášho vnútra a vychádza z neho von v inej podobe, v nehmotnom skupenstve znakov, slov, textov, významov, posolstiev, aby bola opäť niekde inde a inak vytvorená jeho „skutočná“ podoba.

Určite ste vášnivý čitateľ. Bola nejaká konkrétna kniha, ktorá vás na začiatku inšpirovala pracovať s ňou?

Neviem, či to bola len jedna jediná kniha. Musím povedať, že čítam veľmi veľa, a dokonca mám niekedy pocit, že všetko ostatné sa deje len v pauzách medzi neustálym čítaním. Možno to bude výsledok môjho „spôsobu“ čítania…

Nemáte pocit, že kniha je v dnešnom svete v ohrození? Rozmýšľali ste, čo by ju mohlo nahradiť pri vašej tvorbe?

Neviem si predstaviť, že by kniha zanikla. Pretože spôsob, akým pracujeme s textom, a ktorého takým dokonalým vyjadrením je práve kniha, nemôže zmiznúť. Kniha je aj veľmi ľudským spôsobom uvažovania o svete, nenahraditeľným dialógom a zostane určite medzi nami ešte veľmi dlho. Ľudia sa tak rýchlo nemenia…

Mystický charakter vo vašich prácach je nepopierateľný. Existuje kód alebo odkaz, ktorý by ste chceli povedať?

Neviem presne, čo máte na mysli, ale ak by som náhodou takéto niečo mal či vedel, neviem či by to bolo možné takto ľahko sprostredkovať. Celá moja práca je podľa mňa akási nevyhnutná metóda, lebo bez nej by som si nebol schopný nájsť svoju vlastnú cestu ku „kódu“. Každé autentické hľadanie je veľmi komplexné a jedinečné. V mojom prípade sa to deje na neistej pôde umenia, ktoré samotné je stelesnením záhadnosti… Takže môže sa zdať, že existuje nejaké skryté tajomstvo či zaručený návod. Ale ja si to nemyslím, naopak, záhadnosť spočíva niekde úplne inde, a teda aj prístup k nemu je iný.

Do akej miery je vzniknutý priestor vo vašich objektoch reálny? Existuje tu hranica medzi realitou a fikciou?

V mojich objektoch často pracujem s hranicou fyzického a nefyzického či „virtuálneho“ priestoru. Ich rafinovaným prepojením vzniká pre diváka nová situácia akejsi „sugestívnej pravdepodobnosti“ – nerozlíšiteľnosti reality a fikcie. Takýto nový „stav“ skutočnosti mi umožňuje čiastočne nasmerovať aj reakcie, cítenie či reflexiu diváka, vtiahnuť ho priamo do hry a vyvolať jeho bezprostrednú reakciu. Divák napriek tomu, že sa ocitá v mojich objektoch, rozkrýva a umocňuje postupne to, čo je v ňom samom. Stáva sa tak diskrétnym, ale veľmi spontánnym spolutvorcom mojich objektov.

Predstava a zhmotnenie predstavy asi nemusia byť totožné. Stáva sa vám, že dokončený artefakt vás niečím prekvapí?

Fyzické zrodenie „artefaktu“ vždy odkrýva veci nečakane a prekvapujúco. Akýsi prirodzený predstupeň tvorí kreslenie či vytváranie modelu nového projektu: prvé fyzické zjavenie vnútornej predstavy. Celý proces vzniku má rôzny rytmus a dĺžku – niečo vznikne rýchlo, niečo – naopak – vzniká veľmi pomaly, aj mesiace či roky. Takáto nepredvídateľnosť je asi nevyhnutná a musel som sa naučiť ju prijať. Nasledujúce postupné zhmotňovanie vnútornej predstavy až do záverečného „finále“ samostatnej existencie objektu mimo mňa tvoria zvláštnu „spojitú nádobu“ stále živo prepojenú s pôvodnými zábleskmi nápadov kdesi hlboko v mojej hlave…

Na čom momentálne pracujete?

Do budúcna chystám veľa vecí, ale nerád to prezrádzam vopred. Radšej hovorím o niečom, čo už existuje. Výnimkou v tomto zmysle je to, že pripravujem spolu s trojicou popredných slovenských a českých teoretikov umenia – Ivanom Jančárom, Zorou Rusinovou a Jiřím Machalickým – vlastnú monografiu pre vydavateľstvo Slovart. Je to síce úplne nový projekt, ale je v podstate „zložený“ zo všetkých, ktoré som už urobil.

Autor: 
Zuzana Flimelová
Patrí do vydania: 
Február 2009