typológia osobnosti
>>> ukážte mi svoju peňaženku a ja vám poviem, kto ste...
Asi tak by sa dala nazvať štúdia psychológa Alfreda Geberta, ktorý tvrdí, že výzor a obsah peňaženky vypovedá o určitých charakterových vlastnostiach človeka. Podľa neho ľudia s drahou a značkovou peňaženkou bývajú kreatívni, optimistickí a nerobia si starostia o to, čo bude v starobe. Ten, kto má v peňaženke chaos, priveľa účtov, útržky papierikov s telefónnymi číslami, by mal byť spontánny, impulzívny a vie sa tešiť zo života. Klasická kožená peňaženka vypovedá, že ide o konzervatívneho majiteľa, ktorý radšej investuje do nehnuteľností ako do luxusného auta. A vlastník jednoduchej peňaženky, napr. z imitácie kože, je údajne perfekcionistom v účtovných záležitostiach a sporení.
fenomén
>>> okno v hlave
Nielen na skúškach, ale aj v bežnom živote sa stáva, že nám občas v dôležitých momentoch „zaskratuje“ pamäť. Namiesto klapky, ktorú denne vytáčame, mena, čo poznáme mesiace, či PIN kódu platobnej karty, ktorý vieme naspamäť už roky, stojíme akoby s dierou v hlave a nedokážeme si na danú informáciu spomenúť. Ľudovo povedané, máme „okno“. Čo sa vlastne deje? Náš mozog zaplaví stresový hormón a blokuje dôležité pamäťové centrum. Pomáha, ak sa uvoľníme, napríklad smiechom. Ak nepomôže ani to, treba len počkať a zostať pokojný. Blok pominie sám. To, na čo si chceme spomenúť, sa nestratilo a objaví sa o krátky čas.
komunikácia
>>> viac ako polovica žien sa sťažuje, že ich partneri neurobia to, o čo ich žiadajú
Psychológovia sa zhodujú, že dôvodom je nesprávne formulovanie prianí. Kým ženy milujú otázniky na konci vety, muži potrebujú priamosť a slová k veci. Keď sa napríklad žena opýta priateľky v meste, či má chuť na kávu, tá medzi riadkami pochopí, že sa na kávu jednoducho má ísť. Podobnú „intuitívnu“ reakciu od mužov nemožno očakávať. Otázku chápu väčšinou tak, ako je sformulovaná. To znamená, že odpovedajú presne na to, na čo sa ich žena pýta, na nič viac ani menej. A podobne je to aj so želaniami. Keď poprosíte muža, aby vám kúpil čokoládu a nešpecifikujete presne, akú chcete, môže vám doniesť takú, čo nezodpovedá vašim predstavám. Aby sa žena vyvarovala sklamania, resp. nedorozumenia s partnerom, mala by hovoriť stručne a jasne o svojich potrebách či želaniach a vymeniť formulky typu „Mohol by si vyniesť smeti?“, „Máš chuť na kávu?“, „Kúp mi čokoládu“ za vety na spôsob: „Vynes smeti, prosím ťa!“, „Poďme na kávu!“, „Kúp mi mliečnu čokoládu!“. Muži majú radi fakty, presný zoznam a keď ich o niečo žiadame, tak aj „výkričníky“. Tie na nich fungujú efektívnejšie ako zdvorilostné frázy či želania zaobalené do rébusov a hádaniek.
výchova
>>> televízie 2 hodiny denne a dosť
Malé deti sú televíziou unesené. „Zázračná skrinka“ ich provokuje a fascinuje od prvého roka života. Prostredníctvom nej sa dozvedajú o okolitom svete a učia sa nové veci. Pozeranie televízie im prináša radosť, nové modely správania, ale aj neodmysliteľné riziko. Príliš mnoho násilia môže negatívne ovplyvniť ich psychický vývin, reklama ohroziť rebríček hodnôt a celebrity usmievajúce sa z televíznych obrazoviek zase prekrútiť obraz o skutočnosti. Pozeranie televízie by preto u detí nemalo presiahnuť viac ako dve hodiny denne. V takomto prípade sa totiž ešte stále hovorí o „slabých televíznych konzumentoch“, teda o skupine najmenej zasiahnutej vplyvom média. Všeobecne však platí, čím menej televízie v živote mladého jedinca, tým viac času na ostatné činnosti, ako napríklad čítanie kníh, športové aktivity či iné záujmy, a menšiu hrozbu negatívnych účinkov televízie na psychiku dieťaťa.