A je to tu. Španielsko odštartovalo sezónu bláznivého nakupovania. Výklady predajní sa preobliekli do nového šatu a magickými číslami pútajú okoloidúcich. Obrovský nápis −60 % pôsobí ako magnet. Rozlúštiť ho dokáže každý. Dokonca aj tí, ktorým už v prvom ročníku na základnej škole pri slove matematika behal po chrbte mráz.
Štyri plus dve ročné obdobia
Obchodné reťazce sa všade na svete riadia vlastným kalendárom. Ten síce na rozdiel od slnečného kalendára počasie neovplyvní, ale na Pyrenejskom polostrove spôsobuje isté tlakové zmeny. Dajú sa pozorovať voľným okom. Obyvatelia sa pohybujú koncentrovane a vyskytujú sa v predajniach ešte častejšie ako zvyčajne. Jarnému obdobiu totiž okrem zimy predchádza sezóna výpredajov, ktorá sa znovu zopakuje aj počas letných prázdnin. Tá zimná má však sladkú príchuť dlhodobých očakávaní. Čas od septembra do januára trvá predsa len o mesiac dlhšie ako od apríla do júla. Obe sezóny sa tiahnu nekonečné dva mesiace, čo predstavuje obdobie dostatočne dlhé na to, aby sa milovníci znížených cien mohli dosýta vyblázniť v nákupných centrách. Ceny padajú neuveriteľne nízko a len málokto dokáže odolať skvelej ponuke kúpiť to, čo ešte do včera stálo možno až o polovicu viac. Vidina tovaru s preškrtnutou cenou na visačke svieti v mysli ako maják. Ak sa premení na skutočnosť a človek sa stane majiteľom takejto trofeje, hormón šťastia sa po jeho tele rozleje ako med a vnemy naplní fantastickým pocitom uspokojenia. Veď čo na tom? Žijeme len raz a drobné radosti patria k životu. A ak sú za polovičnú cenu – tým lepšie.
Nastal čas míňania peňazí
V Španielsku sa tak stalo siedmeho januára. Výpredaje vyhlasujú samosprávne kraje. Do siedmeho januára nemôže byť o výpredaji ani reči. Aj keď... V tomto roku ich päť krajských správ vyhlásilo o celých päť dní skôr. Nákupný ošiaľ sa začal už druhého januára. Prečo? Predstavenstvo piatich krajov chcelo dať obyvateľstvu skláňajúcemu sa pod váhou hospodárskej krízy možnosť nakupovať darčeky už za zľavené ceny. Výnimka, ktorá potvrdila pravidlo. Nakupovaním, aj keď zvýhodneným, neotrasie ani hospodárska kríza. Práve naopak. Na Troch kráľov vianočnej pohode a sladkému ničnerobeniu definitívne odzvoní. Napriek tomu sa tento deň teší väčšej obľube ako Štedrý večer. Španielom totiž nenosí darčeky len Ježiško. Napriek tomu, že aj „Ježiško“ sa ako menovateľ vzájomného obdarúvania ujal, Španieli i naďalej zostali verní myšlienke, že darčeky nosí Gašpar, Melichar a Baltazár. Logiku to má. Boli to predsa traja králi, ktorí sa prišli pokloniť betlehemskému dieťaťu a kráľovsky ho obdarovali. Pod španielskym vianočným stromčekom sa pri pohľade na balíky previazané stužkami deťom oči rozžiaria až na Troch kráľov. Dospelí sa tešia nemenej. Poniektorí si radosť z darčeka dobrovoľne posunuli o nejaký ten deň neskôr. Príčina je jasná. Cenová lavína, ktorá sa hneď na nasledujúci deň Španielskom prevalí, je dostatočným dôvodom, prečo sa neponáhľať. Čo ak si niekto pod stromčekom nájde košeľu, ktorá je síce značková, ale má farbu ťažko doladiteľnú so zvyškom šatníka? Žiadny problém. Obchodné reťazce predsa poskytujú možnosť výmeny tovaru. Dôvod udať netreba, stačí priniesť ústrižok o zaplatení (ten obdarovanej osobe partner alebo rodič určite daruje spolu s košeľou) a je to. Tak môžu oči obdarovanému zasvietiť po druhýkrát. A aby toho nebolo málo, môže sa to stať hneď trojnásobne. Spomenutú košeľu kúpenú pred výpredajom môžete vymeniť niekedy za tri, niekedy štyri zvršky rovnakej značky. Kto by pokušeniu vymeniť „niečo – za štyri niečo“ odolal? Môže to dokázať len osoba zachovávajúca priam posvätnú úctu k predmetom, ktorými ju obdarovali blízki.