Michelangelo Buonarroti - Sochár, maliar, architekt, básnik

Titan talianskej renesancie a svetového výtvarného umenia. Začiatkom 16. storočia sa začína najväčší rozkvet talianskej renesancie. Otvára sa nová kapitola dejín umenia nielen v Taliansku, ale aj v celej Európe. Jeho géniom bolo poznačené celé storočie. Michelangelo bol samotár. aCelkom sám kráčal cestou svojho búrlivého života. Stal sa obeťou márnivosti pápežov, ktorí ho využívali, dávali mu neprestajne nové úlohy, aby si zabezpečili nielen vlastníctvo jeho veľkolepých diel, ale aj svoju nesmrteľnosť.

Začiatky

Otec dal Michelangela po narodení k dojke, žene istého kamenára v Settignane, kde prežil detstvo. Do školy chodil už vo Florencii, kde ako 13-ročný vstúpil za učňa do dielne majstra Girlandaia, slávneho maliara a učiteľa. Majster mu povedal, že je primalý na 13-ročného chlapca a prislabý na prácu v jeho dielni. Keď nakreslil úlohu, ktorú mu majster zadal ako na skúšku, majster povedal: „Máš pevnú ruku,“ a odpoveď znela hrdo: „To je ruka kamenára.“ Jeho skutočnou školou sa však stala záhrada Mediciovcov, panovníckeho rodu Florencie. Záhradu tvorila zbierka antického mramoru. Bola to akási akadémia, ktorú zriadil Lorenzo Medici nazývaný Veľkolepý. Lorenzo vytušil výnimočné nadanie 15-ročného zavalitého chlapca a ponúkol jeho otcovi Lodevicovi prácu na colnici pod podmienkou, že Michelangelo ostane u neho pracovať. Clapec ostal dva roky v paláci Mediciovcov, kde sa k nemu správali ako k členovi rodiny. V tomto období vytesal reliéf Zápas kentaurov s lapitmi, dielo, ktoré mu aj v starobe pripomínalo mladosť a krásny život u Lorenza. Revolúcia vyhnala Mediciovcov z Florencie a aj Michelangelo ušiel v roku 1494 do Bologne. Tam získal prácu u milovníka umenia Aldovandiho a ako 20-ročný vytvoril pre archu tri postavy sv. Prokula, sv. Petrónia a kľačiaceho anjela. Potom sa vrátil na krátke obdobie do Florencie a na dlhšie do Ríma, kde pobudol v rokoch 1496 až 1501.

Pieta

V tomto období vytesal slávnu Pietu z bieleho carrarského mramoru, ktorá je umiestnená v kaplnke Chrámu sv. Petra v Ríme. Sochu si objednal francúzsky kardinál. Je to obdivuhodné súsošie Márie s Ježišom. Michelangelo s oprávnenou hrdosťou vytesal svoje meno do šerpy, ktorú má Panna Mária krížom cez prsia. Michelangelo sám hovorí vo svojom denníku: „Pieta umiestnená vo francúzskej kaplnke Baziliky sv. Petra mi aj tu získala množstvo sympatií. Florenťania, ktorí ju videli, vravia, že je neprekonateľným umeleckým dielom, takým dokonalým, že sa s ňou môžu porovnávať iba grécke sochy. Na ulici ľudia na mňa ukazujú a chvália ma. Moja eufória však vyvoláva medzi umelcami Florencie žiarlivosť. Boja sa o prednostné práva na objednávky. Pravda, ja vonkoncom nemyslím na to, aby som bol prvým sochárom alebo aby som preberal niekomu žezlo. Starám sa iba o svoju prácu.“

viac sa dočítate v decembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Patrí do vydania: 
December 2008