Z obsahu vyberáme

O Ladislavovi Bielikovi a jeho Auguste 1968 poskytol pre Beauty&Woman rozhovor jeho syn Peter Bielik. Na fotografii s mamou Alicou Bielikovou

Ako sa zrodila myšlienka dať dohromady takýto vzácny fotografický a faktografický knižný dokument a koľko trvala jeho realizácia?

Myšlienka vydať knihu vznikla pri našich spoločných rozhovoroch s Pavlom Melušom už dávno. Jej realizácia však bola veľmi krátka. Chceli sme totiž stihnúť štyridsiate výročie okupácie ČSSR, ako aj nedožité otcove narodeniny, ktoré pripadajú na 28. mája. Svojimi textami nám veľmi pomohol Eugen Gindl rovnako ako Pavlov syn Boris, ktorý urobil kompletnú grafickú úpravu knihy. Pri tvorbe knihy sa zišla naozaj skvelá zostava ľudí.

Bolo všetkých 187 fotografií vo vašom rodinnom archíve alebo ste ich museli postupne kompletizovať?

Všetky tieto fotografie, respektíve ich negatívy som našiel v roku 1989 ako šestnásťročný v starom ošúchanom kufri v pivnici v paneláku, v ktorom bývame. Domnievam sa, že ich tam ukryl otec, ktorý zrejme nechcel, aby ich niekto zničil alebo aby ich našli policajti. Stačilo naozaj len veľmi málo a celý tento vzácny dokument mohol byť navždy stratený. Kufor bol totiž značne napadnutý plesňou a negatívy samotné už tiež niesli stopy času. Dnes sú našťastie v dobrej opatere a na bezpečnejšom mieste.

Aký máte vzťah k fotografii Muž s odhalenou hruďou (Emil Gallo) pred okupačným tankom, ktorá sa stala jednou zo stovky ikon svetovej fotografie 20. storočia, a k celej tvorbe vášho otca Ladislava Bielika z augusta 1968?

To, čo otec nafotil, nie je veru veľmi pekný príbeh, ale čo je pre mňa oveľa dôležitejšie, je to príbeh pravdivý. Tieto fotografie mi okrem toho, čo na nich otec zachytil, sprostredkúvajú aj jeho vlastné videnie sveta a istý uhol pohľadu, pri ktorom možno byť prítomný a pritom nepozorovaný v strede diania. Mám dojem, že otec sa v šesťdesiatom ôsmom dokázal postaviť a fotografovať takpovediac v oku hurikánu, kde, ako vieme, panuje aj napriek jeho burácajúcemu okoliu úplný pokoj. To sa týka aj fotografie Muža pred tankom. Som presvedčený, že ani Emil Gallo a ani posádka tanku, na ktorú kričal, nespozorovali môjho otca pri tom, ako ich fotografuje. Tá fotografia je preto úplne pravdivá a postoj Emila Galla úplne presvedčivý. Ten neopakovateľný moment sa fotograficky lepšie vystihnúť nedal.

Stretli ste sa niekedy s pánom Emilom Gallom z fotografie osobne? Je totiž známe, že váš otec sa s ním nikdy nestretol.

Žiaľ, nie. Ak by som tú možnosť mal, určite by som sa pred ním hlboko poklonil. To, čo urobil, dokonale symbolizovalo pocity ľudí, ktorí zažili okupáciu. Pán Gallo mal ťažký život a zomrel v roku 1971, keď som ja ešte nebol na svete. Stretávam sa však s jeho dcérou Emíliou, ktorá sa po smrti svojho otca dokázala postarať aj o svojich troch súrodencov. Ak bolo gesto jej otca symbolom odporu proti okupácii, tak potom je jej život prejavom sily človeka, ktorého nezlomil čas ani nepriaznivý osud. Výsledkom tejto nezlomnosti je, že pani Emília má v súčasnosti vnúčika Dávida, ktorý sa narodil presne na výročie okupácie, teda 21. augusta. Je to podľa vás náhoda?

Viem, že vaša mama i vy ste súčasťou „novinárskej rodiny“. Nelákalo vás pokračovať v otcových šľapajach? Aký máte vy vzťah k fotografii?

Fotografie, ktoré vystihujú takzvaný rozhodujúci moment, sú podľa mňa majstrovskými dielami, podobne ako výtvarné diela starých majstrov. Obdivujem autorov, ktorí dokážu takéto fotografie vytvoriť. Ja si na tvorbu takýchto diel netrúfam. Láka ma však televízia a priame prenosy zo športu a politiky. Aj pri týchto udalostiach môže človek zažiť rozhodujúce momenty, ktoré menia z minúty na minútu beh dejín. Preto pracujem v TA3.

Ďakujem pekne za rozhovor

Divadlo Nová scéna Bratislava; názov West Side Story; námet a koncepcia Jerome Robbins a Arthur Laurents; autor libreta Arthur Laurents; preklad Viera Marušiaková; hudba Leonard Bernstein; texty piesní Stephen Sondheim; texty piesní v slovenskej verzii Ľubomír Feldek; dramaturgia Oleg Dlouhý; réžia Ján Ďurovčík; choreografia Jerome Robbins a Ján Ďurovčík; vokálne naštudovanie diela a dirigent Ľubomír Dolný; scéna Miloš Pietor; kostýmy Alexandra Grusková; premiéra 30. 5. 2008.
Osoby a obsadenie. Tony – Róbert Halák/Vladimír Volečko; Maria – Miroslava Partlová/Nela Pocisková; Riff – Marcel Ochránek/Ján Slezák; Anita – Katarína Ivanková/Katarína Hasprová; Bernardo – Peter Veslár/René Štúr; Tryskáči: Dotoho – Martin Hudec/Norman Šáro; Diesel – Martin Hudec/Roman Müller; Arab – Martin Mikulášek/Jakub Rúžička; Baby John – Michal Hallon/Ondrej Kaprálik; Tryskáčky: Graziella – Miroslava Drínová/Romana Orlická; Velma – Jana Golisová/Karin Olasová; Minnie – Petra Molnárová; Hockoho – Júlia Horváthová/ Martina Michalcová; Žraloci: Chino – Viktor Horján/Csongor Kassai; Pepe – Peter Makranský/Kamil Mikulčík; Indio – Radomír Milič/Peter Veslár; Žraločice: Rosalia – Dominika Kleisová/Marta Potančoková; Consuelo – Jana Gavačová/Dáša Šarkózyová; Francisca – Martina Farkašová/Michaela Szöcsová; Doc – Dušan Kaprálik; poručík Schrank – Jozef Švoňavský/Pavol Topoľský; policajt Krupke – Ján Mistrík/Štefan Kožka; Ochotný – Erik Peťovský; tanečnice a tanečníci: Magdaléna Čaprdová; Petra Černová; Silvia Beláková; Renata Bubniaková; Marta Karácsonyová; Mia Majeríková; Lucia Mankovecká; Zuzana Náprstková; Zuzana Nosáľová; Adriána Pinková; Michal Barniak; Jozef Golian; Martin Kleberc; Jozef Kondek; Miroslav Martinovič; Ivan Martiš; Peter Mihálik; Lukáš Onufer; Daniel Pomíchal; David Schimmer.

Dejová idea muzikálu má základ v tragédii Williama Shakespeara Romeo a Júlia.

Nápad sa zrodil v hlave vynikajúceho choreografa Jeroma Robbinsa (vlastným menom Jeroma Wilsona Rabinowitza). Kým nadobudol konečnú realizačnú podobu, ako ju poznáme dnes, prešiel trpkú a strastiplnú cestu. V roku 1949 Robbins oboznámil Leonarda Bernsteina (famózneho skladateľa a dirigenta židovského pôvodu, ktorého otec Samuel Bernstein pochádzal z okolia rieky Korčik medzi Kyjevom a Rovnom na Ukrajine) s koncepciou muzikálu East Side Story, v ktorej konflikt medzi Montekovcami a Kapuletovcami nahradil konfliktom medzi židmi a katolíkmi počas židovských veľkonočných sviatkov pesah. Bernstein sa vyhovoril na zaneprázdnenosť, pretože napriek dobrým vzťahom a úspešnej spolupráci s Robbinsom nemal priveľkú vôľu púšťať sa do takto uchopenej témy. (Spolupracovali už v roku 1943, kedy Bernstein napísal hudbu k baletu Fancy Free, Nespútaný, a práve Robbins prišiel s myšlienkou prepísať tento balet na muzikál. Tak vznikol muzikál On the Town, V meste, s ktorým obaja v roku 1944 veľmi úspešne debutovali na brodwayskej scéne. Neskôr bol tento muzikál aj sfilmovaný.) Robbins sa však nevzdal a o šesť rokov prišiel s nápadom opäť.

viac sa dočítate v letnom dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji

Podpora golfu prospela najmä v oblasti cestovného ruchu, v súčasnosti každý desiaty návštevník Rakúska prichádza do tejto krajiny práve za golfom. V Rakúsku tento šport prenikol už do všetkých spoločenských vrstiev a považuje sa za rozšírený šport.V roku 2005 Rakúsko zaslúžene získalo od IAGTO (Globálna organizácia pre golfový turizmus) ocenenie Neobjavená golfová destinácia. Počet osemnásťjamkových ihrísk sa v Rakúsku od začiatku deväťdesiatych rokov zdvojnásobil. Rakúsky golf v zahraničí propagujú najmä dve organizácie: už osemnásť rokov Golf in Austria a Golf Alpin. V rámci Golf in Austria spolupracuje osemdesiat hotelov, najmä štvor- a päťhviezdičkových, a štyridsaťosem golfových klubov. Golf Alpin má tridsaťtri partnerských klubov v spolkovej krajine Salzburg, Tirolsko a Vorarlberg.Niekoľko údajov o rakúskom golfe: šesťdesiatdva percent ľudí hrajúcich golf sú muži. Hrá sa v stošesťdesiatich troch kluboch v deviatich spolkových krajinách Rakúska na stopäťdesiatich štyroch ihriskách. Len jedno ihrisko v Rakúsku ponúka hru na štyridsiatich piatich jamkách, štyri na tridsiatich šiestich jamkách, osem na dvadsiatich siedmich jamkách a osemdesiatštyri na osemnástich jamkách. Úctyhodný je aj počet deväťjamkových ihrísk – päťdesiatsedem.

viac sa dočítate v letnom dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji

Nočná mora: batožina

Pri stále sa znižujúcich limitoch na batožinu pri leteckej doprave si nejeden dovolenkár kladie predovšetkým otázku, ako sa má do striktne predpísaných pätnástich kíl zahŕňajúcich i palubnú batožinu zmestiť. Ak máte potápačský výstroj, ak máte slnečníky či prenosné ležadlá alebo akékoľvek iné potreby, kilogramy naskakujú jedna radosť. Ale aj mnohé ženy sa môžu boriť s týmto problémom, veď treba mať oblečenie na pláž, na výlety, spoločenské na večere a večierky, k tomu topánky a kabelky. A to nehovorím o denných, nočných a očných krémoch, opaľovacích a poopaľovacích prípravkoch, odličovacom mlieku, čistiacej pleťovej vode, šampóne, kondcionéri, tužidle, laku na vlasy. Nehovorím o féne, natáčkach, doplnkoch, šminkách, parfumoch, telovom mlieku, klobúku, šiltovke, šatke, plavkách, plážových sandáloch a čo ja viem o čom ešte. Mnohé z nás si pokojnú a spokojnú dovolenku bez týchto potrieb nevedia predstaviť. Ale ako nebyť v strese, keď prvý problém nastáva už pri zatváraní kufra, ktorý nie a nie sa zacvaknúť, hoci už na ňom sedia aj susedine deti? A druhý prichádza v okamihu, keď ho s vypätím všetkých fyzických síl vyklopíte na letiskovú váhu a zistíte, že ste desať kíl nad limit, čo vás bude stáť pár tisíc navyše. Ako si poradiť? V prvom rade si asi treba uvedomiť, že pokiaľ necestujete do amazonského pralesa, všetky prípravky dennej kozmetiky, plážové a iné potreby si nemusíte vliecť z domu, ale že si ich môžete kúpiť nielen v letovisku, kam máte namierené, ale určite aj v hotelovom shope. Skúste si niekedy prevážiť, koľko kilogramov takto ušetríte. Podobne je to aj s oblečením. Naozaj nie je potrebné niesť si so sebou aj prášok na pranie a žehličku, aby ste si mohli po večeroch prať a pigľovať, lebo ste si zobrali, žiaľ, iba štvoro nohavíc dlhých, štvoro krátkych a iba štvoro šiat. V každom hoteli, dokonca aj nízkohviezdičkovom, sú k dispozícii tieto služby za relatívne nízke poplatky, tak prečo sa stresovať. Objednajte si pranie a žehlenie, veď ak ste mali na dovolenku, tak hádam máte aj tých pár korún na hotelovú práčovňu. Podobne obozretne by ste mali postupovať aj pri nakupovaní darčekov a suvenírov. Ak sa neviete medzi niektorými rozhodnúť, vyberajte ten, ktorý je ľahší. A darčeky, o ktorých predpokladáte, že ich môžete kúpiť aj na letisku, kupujte až tam. Hoci sa to nezdá, perzský koberec, pár fliaš vína či olivového oleja môžu pri odbavovaní pred letom takisto spôsobiť problém.

Cudzie prostredie: ostýchavosť

Neraz sa stretávame s ustráchaným správaním dovolenkárov prichádzajúcich z našich zemepisných šírok. Nové prostredie, neznáme tváre a ostýchavosť spôsobujú, že naši turisti poznajú cestu z recepcie na izbu, z izby na pláž a do reštaurácie. Tým sa ich cesta za poznaním končí. Hlavne nech sa nikde nestratia, hlavne nech sa nestrápnia, keď by sa mali niekoho na niečo spýtať, hlavne nech od nich nikto nič nechce. Vybrať sa na výlet či do mesta? Alebo sa ísť spýtať na doplnkové služby hotela? Neexistuje. A to je škoda. Takže prvá rada znie: na recepcii si hneď pri príchode vezmite informačný prospekt o hoteli. V takmer každom hoteli sú voľne vystavené a netreba si ich ani pýtať. Pozrite sa, aké služby sú k dispozícii. Podrobnejšie informácie určite nájdete aj v brožúrkach, ktorými sú vybavené spravidla všetky izby. Sú tam uvedené otváracie hodiny jednotlivých hotelových zariadení a stredísk, tiež tam nájdete inštrukcie, kedy a ako využívať bazény či wellnes alebo fitnes služby. Takisto sa môžete prostredníctvom tejto brožúrky zoznámiť s ponukou reštauračných a barových priestorov, animačných služieb a tiež so službami, ako je objednávanie taxi, prania a žehlenia, budenia a podobne. Väčšina cestovných kancelárií, ak teda cestujete prostredníctvom niektorej z nich, má v letoviskách aj svojich delegátov. Na informačných schôdzkach by vám mali povedať všetko podstatné o zvyklostiach danej krajiny a možnostiach rôznych výletov. Ak by pozabudli, spýtajte sa ich aj na možnosti nakupovania v blízkosti hotela, na najbližšiu lekáreň či možnosti ísť sa niekam zabaviť. Čím viac informácií budete mať a čím skôr ich získate, tým skôr sa uvoľníte a začnete si svoj pobyt užívať. A ešte jedna rada: ak nie ste so službami spokojní alebo máte pocit, že nezodpovedajú tomu, čo bolo predmetom ponuky, uplatňujte reklamáciu. Buď priamo na recepcii, alebo na vedení hotela, alebo prostredníctvom delegáta.

Jazyková bariéra: panika

Pomerne často sa vyskytujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje mieru nášho pohodlia na zahraničnej dovolenke, je úroveň a stupeň našich jazykových schopností. Väčšina slovenskej populácie ešte stále nehovorí ani jednou svetovou rečou a veľká časť tých, ktorí sa ju kedysi učili, má neprekonateľný problém začať v cudzej reči komunikovať. Niekto na nás vybafne pár slov v angličtine, nemčine, francúzštine či španielčine a nám sa do tváre nahrnie rumenec, v hrdle sa spraví hrča a nie sme schopní povedať ani len to, čo už tuším vedia po anglicky povedať aj škôlkari: prepáčte, nerozumiem. Preto sa vyhýbame kontaktu, preto sa stránime ostatných dovolenkárov, preto radšej neopustíme múry hotela, lebo sa bojíme, že by sme sa stratili a nedohovorili. Rýchlokurz cudzej reči by síce mohol byť istým riešením, ale môžeme vám dať aj iné praktické rady. Tak napríklad, že by ste si so sebou mohli vziať aspoň jeden malý slovníček. Jeho prostredníctvom si môžete preložiť aspoň spomínané informačné letáčiky či brožúrky a tiež vám pomôžu vo chvíli, keď budete potrebovať niečo súrne povedať. Inak ale platí pravidlo: zahoďte ostych. Každý rok sa letoviskami premelú tisíce turistov tých najrôznejších národností. Každý hovorí, ako vie, a v drvivej väčšine prípadov platí, že ak sa budete snažiť komunikovať, nečaká vás výsmech, ale naopak obdiv a radosť na druhej strane. Nebojte sa cudzincov a nebojte sa domácich. Hovorte. Rukami, nohami, ale hovorte. Kto chce, určite vám porozumie. Zvlášť v hoteloch je personál cvičený na to, aby už z vášho posunku či jedného-dvoch slov dokázal vytušiť vaše želanie a splnil vám ho. Predsa si neodopriete svoju obľúbenú kávičku len preto, lebo si ju neviete objednať?

Peniaze: len ich nemíňať

Nevedno, či ide o národnú mentalitu, alebo sme ešte stále príliš „chudobní“, no isté je, že na dovolenke nevieme míňať. Tým nemáme na mysli bezbrehé a nezmyselné vyhadzovanie peňazí za hlúposti. Tým máme na mysli naše ťažko pochopiteľné preratúvanie, či si kúpiť fľašu minerálky, alebo radšej vydržať do večere, kedy bude pitie zadarmo. Či si kúpiť výlet, alebo radšej zostať sedieť v hoteli, lebo by to príliš stálo. Či si zájsť do mesta na drink alebo niečo malé pod zub, hoci máme plnú penziu a jedno jedlo by sme tak asi vynechali. Takto totiž uvažujeme a tým sa na míle vzďaľujeme od nonšalantnosti ostatných, z iných krajín pochádzajúcich dovolenkárov. Pre nich nie je problém objednať si k večeri fľašku vína, oni si nemusia pod stolom tajne mastiť chleby, aby mali deti na pláži desiatu, lebo im bez problémov kúpia sendvič alebo niečo sladké. Oni sa idú voziť na štvorkolkách, idú sa plaviť po mori, oni si idú zahrať golf do susedného rezortu. Prečo oni áno a my nie? Neviem. Ale jedno viem, že my sme sa po celý rok nesnažili pracovať a zarábať o nič menej než oni. My si dovolenku a pár dní pohodového oddychu zaslúžime presne tak isto ako ktorýkoľvek iný dovolenkár. Možno máme k peniazom, ktoré sme zarobili, trochu iný vzťah, ale ako sme už v našom breviári naznačili, ak máme peniaze na to, aby sme si let do prímorského letoviska kúpili, potom si iste vieme nejakú korunku vyčleniť aj na to, aby sme pobyt tam nemuseli preležať na zemi, lebo je nám ľúto dať pár halierov za ležadlo. Dobrá dovolenka sa predsa nemeria tým, koľko sme na nej ušetrili. Dobrá dovolenka nám má priniesť radosť z cestovania, silu a energiu z oddychu a rôznych oddychových aktivít. A navyše, veď aj ľudia krajiny, ktorú sme navštívili, chcú z niečoho žiť. Tak prečo im nedať zarobiť?

Krásne leto, mnoho osviežujúcich zážitkov a obohacujúcich poznaní vám želá Terézia

Svetové vedecké výskumy už viac rokov jednoznačne poukazujú na nevyhnutnosť venovať sa zdravej výžive pri prevencii a liečbe civilizačných ochorení, vrátane chronických a vážnych diagnóz či alergií. Jednou z hlavných zásad takejto racionálnej výživy je prijímanie veľkého podielu rastlinnej stravy v surovom alebo mierne tepelne upravenom stave, čím sa v podstate myslí nám už dobre známa konzumácia minimálne piatich porcií ovocia a zeleniny denne. V súčasnosti kde sa vzali, tu sa vzali, z ničoho nič sa začali spomínať i takzvané „zelené potraviny“. Ich skúmaním sa zaoberal istý japonský lekár, Dr. Hagiwara, ktorý údajne testoval všetky zelené rastliny, ktoré mu prišli pod ruku. Svojím bádaním zistil, že tieto rastlinné organizmy vďaka svojmu výnimočnému zloženiu majú mať jedinečné účinky na naše zdravie. Za jednoznačného favorita týchto testov určil šťavu zo zeleného jačmeňa.

Zelený elixír – liek na všetky neduhy?

Zelený jačmeň – tak, ako ho dostaneme kúpiť u rôznych distribútorov – predstavuje prášok získaný a spracovaný z vylisovanej šťavy jačmenných lístkov. Jeho liečebné účinky majú byť dané prítomnosťou chlorofylu (zeleného rastlinného farbiva, nazývaného aj „tekutý slnečný svit“, pretože pohlcuje energiu zo slnka), ktorý zlepšuje krvný obraz o okysličenie organizmu; prítomnosťou veľkého množstva enzýmov, vďaka ktorým ho prezývajú „zelený elixír“ alebo „živá voda“; a napokon prítomnosťou antioxidantov, chrániacich pred škodlivými voľnými radikálmi. Šťava zo zeleného jačmeňa má byť podľa výrobcov účinná aj pri prekyslení organizmu, srdcovo-cievnych ochoreniach, problémoch krvného obehu, vysokej hladine cholesterolu, chudokrvnosti, obezite, nádorových ochoreniach, cukrovke, urologických problémoch, ochoreniach obličiek, artritíde, astme, zápche, kožných problémoch, poruchách príjmu potravy, neplodnosti, impotencii… Tento „zelený elixír“ má ďalej dodávať telu zásoby energie a vitality, posilňovať imunitný systém, spomaľovať starnutie, regenerovať bunky, zlepšovať trávenie a pôsobiť protizápalovo. Jednoducho, šťava zo zeleného jačmeňa má byť akousi zárukou „komplexnej“ prevencie. Distribútori tohto „zeleného zázraku“ nám navyše odporúčajú, aby sme ho jednoznačne kombinovali a užívali spoločne s ďalšou „zelenou potravinou“ – sladkovodnou riasou chlorellou, lebo len tak dôjde k vzájomnému znásobeniu ich blahodarných účinkov.

viac sa dočítate v letnom dvojčísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji