Profily&Rozhovory

Prvé roky v Colmar

V auguste 1834 sa Charlotte a Jeanovi Charlesovi Bartholdiovcom narodil druhý syn Frédéric August. Šťastná rodina žila v honosnom sídle na ulici Marchands, v centre najrušnejšej štvrti mesta, ktoré je dnes múzeom pre širokú verejnosť. Malý August si však svojho otca, poradcu prefekta, veľmi neužil. Keď mal dva roky, jeho otec zomrel. Po smrti svojho manžela ostala Charlotte Bartholdi v obrovskom dome sama s dvoma malými chlapcami. Ubolená manželka však bola ochotná obetovať sa pre vzdelanie svojich synov. Bola rada, že v Alsasku, kde nemčina pretrvávala ako dominantný jazyk (tak v školách, ako aj v protestantských či katolíckych kázňach) a kde bola francúzština prevažne len jazykom mestskej buržoázie, Charles a August ovládali obidva jazyky. Nevynechala ani ich hudobné vzdelanie. Láskavá, ale náročná matka robila všetko pre intelektuálny rozvoj svojich synov. Umenie zaobchádzať s ceruzkou, ktoré sa pomerme skoro objavilo u oboch, takisto neostalo nepovšimnuté. Ich prvé hodiny kresby viedol maliar Martin Rossbach.

V Paríži...

Niekedy v roku 1840 mesto Colmar prestalo spĺňať Charlottine očakávania v súvislosti so vzdelaním jej synov. Malé mestečko začalo byť primalé pre Charlottine veľké ambície a ona zvažovala ponuku starého strýka Jacquesa-Frédérica Bartholdiho, aby sa usadili v Paríži. Po troch rokoch váhania sa nakoniec so synmi do Paríža presťahovala. Pravdepodobne zavážilo aj vynikajúce postavenie starého strýka a v neposlednom rade množstvo možností, ktoré čakali na jej synov. Dom, ku ktorému ju viazalo silné puto, sa rozhodla s výnimkou letných mesiacov, keď sa tam všetci traja pravidelne vracali na prázdniny, prenajať. Puto k rodnému kraju zohralo v Bartholdiho kariére dôležitú úlohu. Bolo zdrojom jeho inšpirácie a motivácie, ale aj množstva objednávok.

Viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Petra Polnišová vyzerá tri mesiace po pôrode šťastne a veľmi dobre. „Nekorešponduje to s mojím pocitom, ale ľudia mi to hovoria. Nebránim sa tomu,“ dodáva so smiechom. Dátum 16. jún 2010 zmenil jej život, stala sa mamou, no ona tvrdí, že žiadnu zmenu si neuvedomuje. Iba keď sa jej na to niekto spýta. „Sama sa čudujem, ako prirodzene som prešla na dráhu mamy. Nemám pocity, že inokedy som mohla toto a toto. Mám 34 rokov, už som si svoje odžila,“ mávne rukou. Herečka sa aj naďalej venuje svojmu povolaniu, viac však všetok program organizuje. „Čas predtým pre mňa nezohrával veľkú úlohu. Teraz som sa musela naučiť rešpektovať rytmy môjho dieťaťa. Musím zvažovať čo, kde a ako, aby nebol v strese, keď sa niekam premiestňujeme, aby mal dostatok spánku, aby som ho mala kde nadojčiť. Toto je pre mňa obrovská zmena. Človek, ktorý seba nezadeľoval do časových horizontov, zrazu musí deň trochu plánovať.“ Podobne je na tom aj jej partner Matthieu Darras. „Jeho práca spočíva v tom, že musí aj cestovať, ale výrazne obmedzil aktivity,“ tvrdí herečka, ktorá je v týchto dňoch po prvý raz so synom sama.

Viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Hovorí sa, že ak je práca súčasne aj koníčkom, má človek ideálne povolanie. Ako je to vo vašom prípade ?

Áno, práca ma zaujíma, je mojím koníčkom, ale priveľmi som jej nepodľahla, vo voľnom čase sa venujem mnohým obľúbeným činnostiam. Počasie ma zaujíma najmä z praktického hľadiska – čo na seba? Podstatné je, že práca ma stále baví a aj po desiatich rokoch sa na každú službu teším. Trochu sa však bojím, že ak sa raz rozhodnem v relácii o počasí skončiť, už si nikdy takú dobrú a atraktívnu prácu nenájdem... A veľmi dôležitý je aj fakt, že mám výborných kolegov...

Počasie vplýva na mnohých ľudí po fyzickej, ale najmä po psychickej stránke. Ako „rosnička“ sa ním zaoberáte... Ovplyvňuje vás?

Myslím si, že som stredne meteosenzitívna. Niekedy ma zhoršenie počasia úplne zloží, ale niekedy mi ani ,,štvorka“ záťaž vôbec neprekáža. Pozorujem však, že s pribúdajúcim vekom sa moja citlivosť na zmenu počasia zvyšuje, a preto sa zo mňa stáva „závisláčka“ od kávy.

Viac sa dočítate v októbrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Od marca t. r. máme na Slovensku vládou schválený Národný program prevencie ochorení srdca a ciev. Ako správca Slovenskej nadácie srdca, hlavný odborník pre oblasť kardiológie pri MZ SR a zároveň hlavný koordinátor tohto programu máte mnohé úlohy v tejto oblasti. Priblížte nám konkrétne kľúčové aktivity, ktoré teraz realizujete?

Národný program prevencie ochorení srdca a ciev (NPPOSC), ako už z názvu vyplýva, je program zameraný na zlepšenie prevencie ochorení srdca a ciev. Väčšina veľkých štúdií preukázala, že preventívne opatrenia sú najúčinnejšie najmä vtedy, ak človek je dobre informovaný o tom, aké sú možné riziká vzniku ochorení srdca a ciev, pretože „na nešťastie“ najzávažnejšie rizikové faktory týchto ochorení sú vo väčšine prípadov absolútne bezpríznakové, nebolia a preto ich ľudia často ignorujú, nevenujú im pozornosť. Kľúčovou úlohou programu je snaha podstatne zlepšiť informovanosť obyvateľstva o tom, aký by mal byť správny životný štýl a čo robiť, ak už aj dané riziká máme. V súčasnosti finalizujeme publikáciu pre verejnosť Zdravý životný štýl: Cesta k prevencii ochorení srdca a ciev, ktorá je súčasťou vzdelávacích workshopov, ktoré budú od septembra do decembra tohto roku prebiehať vo viacerých mestách Slovenska v rámci projektu Vzdelaný pacient. Keďže program je plánovaný na 3 roky v tomto roku prebehne pilotne prvých 50 workshopov po približne 30 účastníkov, a pokiaľ sa aj na Slovensku preukážu pozitívne hodnotenia týchto workshopov (podobne napríklad ako v Slovinsku), v nasledujúcich rokoch prebehnú v podstatne väčšom počte (200 – 400). Máme takisto ambíciu, aby táto publikácia slúžila ako študijný materiál pre stredné školy, kde by sme radi presvedčili Ministerstvo školstva SR, aby zaradilo medzi voliteľné predmety napríklad predmet zdravý životný štýl. Každý rok plánujeme realizovať masívnu celonárodnú kampaň na tému prevencie ochorení srdca a ciev, ktorá fakticky prebieha už od roku 2007 ako kampaň známa pod názvom MOST. Navyše, ak program bude prebiehať aj ďalšie dva roky, plánujeme realizovať ešte jednu kampaň zameranú na poznanie príznakov akútneho infarktu, mozgovej porážky, resp. ochorenia ciev dolných končatín. Súčasťou NPPOSC je aj priebežné nezávislé každoročné vyhodnocovanie poznania obyvateľstva o najdôležitejších rizikových faktoroch, príznakoch infarktu, o možnostiach prevencie, aby sme dostali istú spätnú väzbu, či naše úsilie v oblasti vzdelávania obyvateľstva skutočne prináša aj reálne výsledky.

Viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Máte prácu, o ktorej mnohé ženy snívajú. Ako ju vnímate vy?

V tejto práci sa stretáva všetko, čo som kedy rada robila a chcela robiť. Je zábavná, je živá, tvorivá, ale zároveň v nej výborne využijem organizačné sklony. Obklopujeme sa krásou, šťastím, láskou... Je to povznášajúca profesia, som za ňu vďačná.

Ako sa cítite na svadbe, na ktorej nie ste pracovne?

Asi viem, na čo narážate! (smiech) Trošku profesionálnej deformácie pociťujem – nedokážem si nevšimnúť, keď čosi nefunguje, ako by malo. Nemôžem si pomôcť, mám oči všade. Úprimne, profesionálnu organizáciu svadby odporúčam každému, nielen ľuďom s veľkým rozpočtom. Aby to bol naozaj váš „lovely day“. 

Prezraďte nejaké romantické miesto ideálne na svadobné fotografovanie. Iste ich poznáte stovky.

Záleží na vzťahu tých dvoch, na koncepte svadby... Malebná je napríklad Letná čitáreň u Červeného raka pod Michalskou bránou v Bratislave. Alebo gabčíkovská Danubiana s modernými skulptúrami v záhrade a vodným dielom v pozadí. Obľúbenou klasikou je a vždy bude staré mesto, ale lákavé sú aj nové nábrežné promenády. Párom, ktoré rady experimentujú, však vieme vymyslieť aj celkom uletené fotenie s exotickými rekvizitami. Stačí chcieť.

Viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Pravdepodobnosť, že tú istú herečku osloví ten istý režisér, aby stvárnila rovnakú postavu ako pred rokmi, je malá. Šanca, že herečka takýto návrh prijme, ešte menšia. A predsa to vyšlo! Vďaka citlivému spracovaniu veľkolepej témy získal film „Alžbeta“ (1998) Oscara, Zlatý glóbus, hlavnú cenu od amerických a šesť cien od anglických filmových kritikov. Aj napriek faktografickým prešľapom. Napokon, tých sa tvorcovia dopustia azda pri každom spracovaní historických námetov. Cate Blanchettová sa ako budúca anglická panovníčka vyníma úžasne. Režisér Shekar Kapur v nej našiel to, čo hľadal. Peknú tvár, nevinný, zato majestátny výraz, jasný, ale keď treba, tvrdý pohľad. Svoje zohrali do detailov vypracované kostýmy. Keď bezstarostné hry na vidieku ryšavkastej dievčine naruší príchod poslov, pobehuje prostovlasá, v jednoduchých splývavých šatách. Po smrti sestry Márie zasadne na anglický trón a od tohto momentu sa oblieka do ťažkého vyšívaného brokátu. Za ozaj majstrovské dielo možno označiť záverečnú scénu. Dvorné dámy pomáhajú panovníčke s korunovačným „stylingom“. Po zrade milovaného grófa Dudleyho Alžbeta vstupuje do iného sveta. Po „zásahu“ obrovskými nožnicami padajú na zem dlhokánske pramene, nasleduje parochňa, hrubá vrstva mejkapu, tvár sa mení na masku bez mimiky. Do korunovačnej siene vchádza kráľovná, zocelená zradou milenca, a pripomína nadpozemskú bytosť. Podlému grófovi, vo vierohodnom podaní Josepha Fiennesa, ktorý pripravoval atentát, nevenuje ani pohľad. Pri slovách: „Vydala som sa za Anglicko“ zamrazí nielen svedkov korunovačnej slávnosti. Niet divu. Svoj debut a životnú rolu Cate zvládla bravúrne.

Viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

V týchto dňoch ste prevzali vedenie podniku Slovglass Poltár. V akom stave sa nachádza?

Ešte pred mojím príchodom v roku 2009 manažérsky tím nastavil po dôkladnej analýze stavu spoločnosti základné pravidlá na stabilizáciu spoločnosti. Práve v čase môjho príchodu do vedenia spoločnosti sa vyhodnocovali prijaté opatrenia a môžem len konštatovať, že tím pred mojím príchodom urobil kus tvrdej práce, na ktorý by som rád nadviazal koncepčnými riešeniami v rozličných oblastiach. 

S akým programom, ktorý má podnik priviesť opäť k prosperite, ste predstúpili pred vlastníka EMEL® Bratislava, s. r. o., tohto sklárskeho podniku?

Nebolo treba prichádzať s prevratnými novinkami. Práve naopak, dá sa povedať, že sme sa v EMEL-i od začiatku len zhodli na tom, že každá spoločnosť typu Slovglass musí mať zvládnuté riadenie procesov, jednoznačne určený „core business“ a tomu prispôsobiť sortiment či ďalšie smerovanie spoločnosti. Samozrejme, ak sa zameriam na jednotlivca, je nevyhnutné snažiť sa o prácu na každom poste vo firme čo najefektívnejšie, bez zbytočných prestojov a strát. Osobne kladiem dôraz na využívanie know how, ktoré spoločnosť Slovglass nadobudla počas svojej bohatej histórie. Nie vždy môžeme konkurovať technologickým vybavením, ale zamestnanci tento malý hendikep s prehľadom eliminujú svojím nasadením, znalosťami, skúsenosťami a šikovnosťou. Som na nich právom hrdý a trúfam si povedať, že máme v tíme Slovglassu skutočných odborníkov. Preto by som rád týmto ľuďom umožnil naplno využívať ich potenciál. Netreba zabúdať na automatizáciu procesov a snahu o väčšie, ale hlavne efektívne využívanie informačných technológií. Ako som už povedal, s tým som nemusel ani predstúpiť, keďže spoločnosť EMEL® Bratislava, s. r. o., má vyvinutý vlastný kvalitný informačný systém SRS, ktorý v Slovglasse úspešne implementovala, podobne ako aj u iných významných zákazníkov v Českej a Slovenskej republike. 

Viac sa dočítate v čísle júl - august Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Pred vami je už 45. ročník medzinárodných jazdeckých pretekov konaných pod názvom AEGON Mercedes Grand Prix Bratislava CSIO***- W. Je to významné jubileum. Môžete stručne zhodnotiť, ako sa toto prestížne podujatie vyvíjalo, prípadne ho porovnať s inými obdobnými podujatiami Medzinárodnej jazdeckej federácie (FEI)?

Bratislavské preteky Grad Prix sú, predpokladám, druhé najstaršie v Európe, a tým zrejme aj vo svete, hneď po dublinských pretekoch, ktoré by mali mať 58 rokov. Začínali sme pred 45 rokmi a môžem to takto povedať, pretože som už vtedy pri tom bol. Medzi prvými účastníkmi boli východní Nemci (z vtedajšej NDR), Maďari a Poliaci a, pochopiteľne, my z Československa. Postupom času za z toho stalo naozaj podujatie, akých je do roka iba 22 na celom svete. Navyše tento rok je u nás Pohár národov zároveň kvalifikáciou na Svetové jazdecké hry, ktoré budú v Kentucky. 

V akom štádiu je príprava tohtoročného podujatia? Je záujem väčší ako po iné roky? Aké prekvapenia v podobe jazdcov či koní môžeme očakávať? A v čom je pre špičkových medzinárodných jazdcov príťažlivá práve Bratislava?

Konečné nominácie budú známe v polovici júla. Doteraz sme tu vždy mali špičkových jazdcov. Nebudem, samozrejme, tvrdiť, že sú to tí prví z desiatich vôbec najlepších vo svete. Je to závislé aj od cien, ktoré sme im schopní ponúknuť na týchto pretekoch. My máme celkovo na dotáciách 100-tisíc eur, v „kapitalistickejších“ krajinách je to niekedy spolu na jedny preteky aj desaťnásobne viac, teda jeden milión eur. Jazdecký šport je skutočne náročný a jeho účastníci si musia financovať skutočne v podstate všetko sami alebo so svojimi sponzormi. Takže aj pri jazdectve, žiaľbohu, ako takmer v každom športe ide takisto o peniaze.

Viac sa dočítate v čísle júl - august Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Mnohí ľudia nosia vašu hudbu neustále v hlave. Ako to vyzerá vo vašej?

Aj mne sa to z času na čas stáva, ale – našťastie – mám dvoch synov. Tí práve objavujú, čo vlastne ich otec robí. Každé ráno, keď ich veziem do školy, povedia mi, aby som pustil „tatkovu hudbu“. Tak zapnem svoj ipod, väčšinou tam mám nahraný niektorý koncert Genesis alebo svoj posledný album. Potom to počúvajú a môj deväťročný syn sa opýta, o čom to je. Takže musím vysvetľovať. Potom zachytí niektoré časti textu a pýta sa, čo znamenajú. Matthew má ešte len päť rokov, a keď počuje nejakú novú skladbu, povie: „Tatko, mám rád všetky tvoje pesničky.“ A práve preto rozmýšľam, že by som z neho chcel hudobného kritika (smiech).

Mnohí umelci sa z Veľkej Británie odsťahovali z najrozličnejších dôvodov. V šesťdesiatych rokoch to bolo kvôli daniam, ostatní sa odsťahovali kvôli počasiu alebo láske. Čo to bolo u vás?

Nepochybne láska. Ale, samozrejme, v súvislosti so mnou sa vždy uvádza to najhoršie zo spomenutých dôvodov.

Viac sa dočítate v čísle júl - august Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.