Svoj život zasvätil umeniu. Vo svojom ateliéri pracuje od ráno do večera, obklopený nádherným sklom. Verili by ste, že jeden z najlepších sklárov sveta je Slovák? Valér Kováč je autorom jediného oltáru z rezaného skla na svete a takisto prezidentom Svetovej asociácie plochého skla. Predstavujeme vám muža, ktorý povýšil sklo na „božstvo“.
Skladateľ, textár, spevák, hudobník, herec, spisovateľ a človek s veľkým srdcom. To všetko vystihuje muža, ktorý sa zapísal do svetových dejín pod prezývkou Sting. Aj na Slovensku má tisíce fanúšikov a niekoľkokrát sa u nás postavil na koncertné pódiá. Spoluprácu s ním si cenia najväčšie hviezdy svetového šoubiznisu. Kto sa však skrýva pod menom Sting?
Gordon Sumner sa narodil druhého októbra v roku 1951 a ako Geordie (čítaj Džordi) vyrastal v severovýchodnom Anglicku neďaleko mesta Newcastle. Otec bol miestny mliekar, matka kaderníčka. Gordon bol najstarší zo štyroch súrodencov (dvaja chlapci, dve dievčatá). Už ako osemročný musel vstávať o štvrtej ráno, aby otcovi pomohol rozniesť mlieko. Sám opisuje vzťah svojich rodičov ako chladný. Konverzácia medzi matkou a otcom sa vraj obmedzovala na „podaj mi soľ“ pri obede… Ako najstarší sa často s otcom hádal, a tak po absolvovaní strednej školy odišiel z domu. Vyštudoval pedagogický smer a dva roky učil na dievčenskej škole literatúru. Hm, mať tak Stinga za učiteľa, to by sme si zrejme želali viacerí.
The Police
Od svojho detstva vedel, že chce žiť s hudbou. „Sníval som o tom, že budem hudobníkom. Ani neviem prečo, ale predstavoval som si, že hrám pred tisíckami ľudí a cestujem okolo celého sveta.“ Začal hrávať s lokálnymi džezovými skupinami, až kým sa nepresťahoval do Londýna, kde sa zoznámil so Stewartom Copelandom a Henrym Padovanim. Trojica založila skupinu Police a čoskoro Padovaniho nahradil Andy Summers. „Boli sme trojčlenná skupina – basa, bicie, gitara a jeden hlas. Bolo na tom niečo veľmi šetrné a zároveň estetické. Či sme sa niekomu páčili, alebo nie, boli sme jednoducho iní ako ostatní.“ The Police vydali v rokoch 1978 až 1983 päť úspešných albumov a vyhrali šesť cien Grammy. Medzi ich hity patria Roxanne, Message In a Bottle, Don´t Stand So Close To Me atď. Sting je nielen skvelý spevák a hráč na kontrabas, ale aj úžasný textár a hudobný skladateľ. Je poet, ktorý dokáže do svojich básní vniesť odkazy mieru a lásky. Snáď najznámejšou skladbou The Police sa stala Every Breath You Take, ktorá je nielen piesňou o láske, ale je v nej aj niečo smutné. Sám Sting s tým súhlasí: „Písal som ju v období, keď som nebol šťastný a vyzeralo to, že sa celý môj život zosype. Rozišiel som sa s prvou manželkou, skupina sa rozpadala, ja som sa rozpadal, všetko bolo zlé, a tak som napísal túto mierne paranoidnú skladbu, ktorá mala zvláštne čaro a možno preto sa stala takou úspešnou. Zrejme aj preto, že je rozporuplná, na jednej strane pozitívna, na druhej temná.“
Prezývka
Prezývku Sting (Žihadlo) dostal Gordon počas pôsobenia s kapelou Phoenix Jazzmen. Raz vystupoval v tričku s čiernymi a žltými pruhmi. Kapelník mu začal hovoriť Čmeliak, čo sa neskôr zmenilo na Žihadlo. Sám spevák svoju prezývku používa všade s výnimkou úradných dokumentov. „Otec ma nikdy nedokázal volať Sting,“ hovorí spevák, „a nikdy nepochopil, čím som sa stal. Mal so mnou iné plány, chcel, aby som pracoval v banke.“
Sólová dráha
Je známe, že The Police sa nedávno opäť spojili, aby tento rok odohrali turné. No dlhé roky sa zvyšní dvaja členovia hnevali na Stingov náhly odchod zo skupiny. Tu je spevákovo vysvetlenie: „Raz sme so skupinou hrali pred vypredaným štadiónom a náš album bol na vrchole rebríčka už smiešnych šestnásť týždňov. Poviete si, že keby som mal rozum, ostal by som v tomto vlaku. Ale môj inštinkt mi povedal, že som došiel do bodu, keď musím odísť a robiť niečo, začať odznova.“ A tak opustil kapelu a začal pracovať na sólovom projekte. V roku 1985 vydal svoj prvý album The Dream of the Blue Turtles, ktorý mal obrovský úspech. Odvtedy vydal sedem ďalších albumov, tri koncertné albumy a tri kompilácie. Najslávnejšími skladbami sú Englishman in New York, Fragile, Mad About You, When We Dance, Fields Of Gold či z tých novších Rise & Fall s Craig Davidom alebo Always on Your Side s Sheryl Crow. Asi sa ani nedá spočítať, koľko duet nahral s inými spevákmi a zložil filmovej hudby. Jeho zatiaľ posledný album Songs From The Labyrinth je zbierkou piesní, zložených Johnom Dowlandom pred vyše päťsto rokmi. Sting doslova vymenil gitaru za lutnu a zacestoval si v čase späť, aby vzdal hold snáď najznámejšiemu anglickému pesničkárovi vtedajšej doby. Množstvo Stingových fanúšikov tento album prekvapil a mnohí neprajníci ho hneď zasypali kritikou, pritom si spevák len splnil jeden zo svojich snov: „Bolo by pekné, keby to ľudia dokázali oceniť. Podľa mňa je to krásna, výnimočná a nadčasová hudba. Pre mňa je to hudobné zamyslenie sa a sebaanalýza. Jej výsledkom je melanchólia, čo je krásny a užitočný ľudský cit. Mňa táto hudba obohatila a vnútorne podporila.“
Rodina
Dnes pätdesiatpäťročný spevák žije so svojou v poradí už druhou rodinou asi hodinu jazdy autom od Londýna, na vidieku neďaleko slávneho Stonehenge. Hovorí sa, že na tomto mieste ohraničenom riekou Avon sídlil kráľ Artuš a jeho rytieri. Aj videoklip Stingovej skladby Ten Summoner´s Tales sa nakrúcal práve v tomto prostredí. Trudie Styler, spevákova manželka, rozhodne nestojí v jeho tieni. Je vyštudovaná herečka, producentka filmov, šéfka rodinnej nadácie na záchranu dažďových pralesov a presvedčená jogínka. Nakrútila film Moving the Mountain o tragickej demonštrácii čínskych študentov, ktorí sa kedysi postavili na odpor komunistickému režimu a aj napriek zamietnutým vízam šla spolu so svojím filmárskym tímom do Číny, aby sa stretli s účastníkmi spomínanej udalosti a zaznamenali ich výpovede. Za tento film i ďalšie aktivity dostala niekoľko medzinárodných cien za mier. Trudie je ozajstná osobnosť. Medzi jej blízkych priateľov môžete zaradiť Eltona Johna, bývalého amerického prezidenta Billa Clintona či Madonnu. To ona vlastne kedysi Madonne predstavila jej súčasného manžela, Guya. Majiteľ obchodnej siete Harrods, otec Dodiho Al-Faeda, otvoril na Vianoce roku 2003 svoj obchodný dom o pár hodín skôr, aby si tam Trudie mohla pre svoju rodinu nerušene nakúpiť darčeky... Pár je spolu už takmer štvrť storočia, hoci sa zosobášili až v roku 1992. Majú štyri deti: Mickey (21), Jakea (20), Coco (15) a Giacoma (10). Sting má z predchádzajúceho manželstva ďalšie dve deti, syna Joea a dcéru Kate. Tipnite si, či Stingove deti vedia hrať na nejaký hudobný nástroj. „Netlačil som ich do toho, ale videli ma hrať každý deň a chceli to robiť aj ony. Mysleli si, že je to normálne a všetci ľudia hrajú na nejaký nástroj. Takže všetci hrajú na klavír. Nechcem z nich mať žiadnych umelcov, len si myslím, že hrať na akýkoľvek nástroj je pre dieťa veľká výhoda aj do jeho budúcnosti.“
Joga
Sting a Trudie sú vášnivými vyznávačmi jogy. V ich prípade nejde o módny trend, ale prispôsobenie celého životného štýlu. Kde hľadať začiatky jogy u Stinga? „Dostal som sa k nej pomerne neskoro, začal som ako tridsaťdeväťročný. Je len škoda, že som nezačal skôr. Ale je pravda, že skôr by som ešte nebol pripravený. V minulosti som prešiel rôznymi druhmi cvičenia, behával som denne päť míľ a dokonca som jeden čas skúšal aj aerobik. Ako hudobník potrebujem byť fit, pretože môj fyzický stav mi na pódiu neuveriteľne pomáha. Potom som stretol svojho mentora jogy a začal som ju cvičiť a myslím, že s tým do konca života neprestanem. Cítim, že je to smer dostatočne zaujímavý na to, aby sa ďalej rozvíjal. Je ako hudba, nemá konca. Keď napríklad ako mladý zabehnete päť míľ v určitom čase, ten výsledok sa starnutím nezlepší, skôr naopak a to je smutné. A práve to skvelé na joge je, že vekom sa niektoré cviky zlepšia a to ma inšpiruje. Chcete pokračovať a ísť ďalej, okrem toho to odďaľuje proces starnutia. So svojím telom teraz dokážem také veci, na ktoré by som si nebol trúfol ani ako atlét alebo mladý chlapec. Je to niečo, v čom chcem pokračovať.“ V súvislosti s jogou sa Sting v bulvári preslávil výrokom o veľkých výhodách tantry pri milovaní. Túto svoju poznámku už dávno oľutoval, ale snaží sa ju aspoň vysvetliť: „Naučil som sa prevrátiť svaly žalúdka a ďalšie zložité pohyby svalov, na čo som hrdý. Potom som niekde čítal, že tieto techniky možno dobre využiť aj pri sexe. Umožnia ho lepšie kontrolovať a predĺžiť milovanie, čo je podľa mňa prínosom. Vedú sa diskusie, ako dlho to môže byť, ale do toho by som nerád zabŕdol, aj tak som si už dosť zavaril! V každom prípade je pre sexuálny život prínosom hlavne to, ak máte dobrý vzťah s dobrým partnerom.
V susednom Česku sa zrejme najväčším hitom druhej polovice minulého roka stala pesnička Měls mě vůbec rád. Mnohí dlho netušili, že hlas v rockovejšie ladenej skladbe patrí trinásťročnej Ewe Farnej. Vďaka tejto skladbe a naozaj výnimočným hlasovým danostiam sa stala Objavom roka 2006 v ankete českého Slávika.
Nie je nič nezvyklé, že sa českí hudobníci predstavujú na Slovensku a naopak. Našťastie je bariéra spôsobená odlišnosťami medzi češtinou a slovenčinou stále malá. Aj Ewa prišla nedávno na Slovensko predstaviť svoj album, a tak sme nepremeškali príležitosť stretnúť sa s touto mladou talentovanou speváčkou. Najskôr bolo potrebné vyriešiť základnú otázku – jej pôvod. Raz sa hovorí, že je Češka, inokedy, že Poľka. Ako to vlastne je? „Som Poľka, ale pochádzam z Česka, vlastne od narodenia žijem v pohraničí. Aj moji rodičia odtiaľ pochádzajú a sú obaja Poliaci. My tam máme svoju národnostnú menšinu.“ To by sčasti objasňovalo fakt, prečo bez ťažkostí porozumie slovenčine, veď väčšina jej vrstovníkov v Česku už má problémy aj s pochopením našej reči.
Okrem toho, že rada spieva, veľmi rada lyžuje, dokonca aj preteká. Ako to je so znalosťou slovenských lyžiarskych stredísk? „Náš lyžiarsky klub má rovno v názve Veľkú Raču, takže lyžujem na Rači, alebo chodíme s rodinou do Tatier.“ Nedostatok bielej vrstvy v slovenských strediskách vyriešila Ewa podobne ako mnohí z nás: „Počas tejto zimy, keď bolo u nás málo snehu, sme si boli oddýchnuť v Alpách.“
Hudba a prvý album sú momentálne v Ewinom živote oveľa dôležitejšie ako čokoľvek iné. Debut je v pop-rockovom tóne, skladby od rôznych autorov, a tak automaticky prichádza otázka, či speváčka nemá tendencie skladať vlastné piesne. „Na druhom albume by som chcela mať aj niečo vlastné. Hudbu pravdepodobne nie, ale texty by som chcela. A určite budú na poľskom albume, pretože poľština mi je oveľa bližšia.“ A ako to vlastne vyzerá v Poľsku? V Česku sa prvý singel stal veľkým hitom. „V Poľsku na tom zatiaľ pracujeme, ešte sa to tam vlastne len rozbieha, práve tam vychádza môj album v poľštine.“Zrejme máloktorého speváka či speváčku neláka zaspievať si aj po anglicky a dostať sa aj do rádií iných európskych krajín. Ewa to však berie s nadhľadom: „Zatiaľ mi úplne stačia tri krajiny: Česko, Poľsko a v tomto období už aj Slovensko. Anglických pesničiek je všeobecne veľmi veľa, takže radšej zatiaľ spievam česky a poľsky. No nevylučujem to, možno časom budú aj na mojich albumoch nejaké skladby v angličtine.“
Niektorí novinári ju prirovnávajú k Avril Lavigne, čomu sa ale bráni. „Páči sa mi skôr Kelly Clarkson a potom aj Pink.“ No nielen Američanky dokážu zaujať: „V poslednom čase sa mi páči Zuzka Smatanová a aj Peha, z českých speváčok Helena Zeťová a Lucka Bílá, akurát že Lucka už dlhšie nevydala nič nové, čo je škoda.“ Práve spomínaná diva českej hudobnej scény je známa tým, že rada podporuje mladé spevácke talenty a medzi ne patrí zrejme aj Ewa, ktorá by s ňou mala v tomto roku vyraziť na spoločné turné. K tomu sa viaže aj jedno želanie: „Chcela by som mať na druhom albume nejaké dueto, ale zatiaľ ešte neviem, či sa to podarí. Vedela by som si predstaviť pesničku napríklad s Luckou Bílou.“
Pre trinásťročnú slečnu by bolo príznačné, keby vplyvom prvého väčšieho úspechu zabudla na celý svet vrátane školy a chcela len spievať a byť slávna. Ale s touto teóriou by ste u Ewy nepochodili. Jednoznačne chce študovať na vysokej škole, hoci konkrétny smer zatiaľ nepozná. Dokonca ani nikdy nesnívala o tom, že sa raz stane speváčkou: „Celkom sa mi páči predstava byť návrhárkou, inžinierkou alebo architektkou.“ Pri téme návrhárstva sa hneď naskytla otázka, ako to je s obliekaním. „Oblečenie si vyberám buď sama, alebo s mamkou… a je to častejšie s mamkou.“ Zmene imidžu sa rozhodne nebráni, dokonca ho zahrnula aj do svojich budúcich plánov: „Chcela by som byť v každom videoklipe trochu iná, aby to nebolo stále to isté a aby som ľudí prekvapila tak, že by si napríklad povedali: Aha, to je predsa Ewa!“ Vo videoklipe a na vystúpeniach možno Ewu vidieť s mejkapom, no pri našom stretnutí bola úplne prirodzená, nenalíčená. „Mejkap nosím naozaj len vtedy, keď niekde oficiálne vystupujem, inak sa vôbec nemaľujem. Vlastne až keď prídem na vystúpenie, ma nejaká vizážistka, ktorá je tam vždy, nalíči.“
Okrem spievania si nedávno v Česku vyskúšala aj úlohu moderátorky pri premiére filmu Arthur a minimojovia. A ako všetci, ktorí si to raz vyskúšajú, zistila, že moderovanie nie je také jednoduché, ako sa zdá na prvý pohľad. „Veľmi sa mi to páčilo, ale mala som obrovskú trému. Okrem toho mám jeden zlozvyk: hovorím strašne rýchlo, takže neviem, či ľudia v sále vôbec rozumeli, čo som im hovorila…“Na moderovanie bude Ewa potrebovať zrejme viac času, ale v speve si počína tak suverénne, že koncom roka vydá svoj druhý album. Viac informácií o tom aktuálnom, s ktorým sa momentálne predstavuje aj na Slovensku, nájdete v rubrike Recenzie.
Na naše stretnutie meškal známy klavirista tridsať minút. Po jeho príchode som sa však na neho nemohla dlho hnevať. Richard rikkon ma „dostal“ svojou skromnosťou. Napriek tomu, že má byť na svoje úspechy právom hrdý.
Richard sa už odmalička odlišoval od svojich rovesníkov. Namiesto hrania sa so stavebnicou či autíčkami sa už ako štvorročný začal venovať hre na klavír. „Ako štvororčný som začal hrať na klavíri a ako šesťročný som sa stal víťazom Bartókovej súťaže. Keď som mal šesť, Československá televízia o mne nakrútila dokument pre reláciu Pionierska lastovička.“ Rikkon začal študovať na konzervatóriu už ako osemročný, ako výnimočný žiak chodil na konzultácie. V tomto období sa zúčastnil množstva zahraničných súťaží. „Keď som mal jedenásť, recitoval som na Lisztovej akadémii v Budapešti, navštevoval som medzinárodné kurzy v Piešťanoch či na iných svetoznámych miestach,“ prezrádza klavirista. Za dôležité považuje stretnutie s Eugenom Indijicom, s ktorým sa zoznámil na majstrovských kurzoch a neskôr sa stal aj jeho žiakom na Vysokej škole múzických umení v Paríži. Vysokoškolské štúdium bolo pre Richarda dosť náročné, pretože študoval na dvoch školách naraz – na Slovensku na Vysokej škole múzických umení odbor klavír a rovnaké zameranie v Paríži. „Bolo to pekné a zároveň ťažké obdobie. Bol som hodený do vody a musel som sa naučiť plávať,“ spomína na obdobie štúdia. Po jeho skončení nasledovalo množstvo koncertov po Európe. Richard považuje za úspech koncert pre Francúzsky rozhlas či vystúpenia v Kodani, Taliansku a Španielsku. „Za jeden z najväčších úspechov považujem to, že som koncertoval v Carnagie Hall v New Yorku. Je to snom takmer každého umelca.“
Napriek tomu, že mal Richard Rikkon bohaté profesionálne skúsenosti, verejnosti sa stal známym až účinkovaním v speváckej súťaži Slovensko hľadá Superstar. Stal sa tak obľúbencom nielen začínajúcich spevákov, ale aj televíznych divákov. „Bola to pre mňa obrovská skúsenosť, pretože predtým som sprevádzal len profesionálnych spevákov. Keď ma oslovili, nevedel som, čo Superstar je,“ priznáva umelec. Účinkovanie v speváckej súťaži Richarda preslávilo, no jemu bolo v podstate jedno, že sa stal známejším. „Mal som možnosť vyskúšať si účinkovanie v priamom prenose. Nie je vôbec ľahké sprevádzať päťdesiat interpretov. Chcel som, aby každá pieseň vyznela dobre, preto som sa musel začínajúcim spevákom veľmi prispôsobovať.“ Richard mal k súťažiacim veľmi ľudský prístup, za čo mu boli mnohí vďační. „Snažil som sa vnímať spevákov ako osobnosti, nie iba ako interpretov. Pri dobrých spevákoch som však nemal zviazané ruky,“ tvrdí Rikkon.
Po speváckej súťaži Slovensko hľadá Superstar nelenil a pustil sa do vlastnej tvorby. Takmer hneď po súťaži vydal CD Čarovný klavír I, ktorý bol ocenený v roku 2005 Zlatou platňou. V priebehu roka 2006 vydal dva albumy: Čarovný klavír II a Richard Rikkon uvádza. Na druhom albume účinkujú i hostia – Miro Dvorský a Dalibor Karvay. V poradí tretí album – Richard Rikkon uvádza – je netradičný tým, že si klavirista pozval množstvo kvalitných spevákov a interpretov. Stačí spomenúť Barbaru Haščákovú, Richarda Krajča, Kulyho z Desmodu či Maťa Ďurindu. Práve s Maťom si Richard výborne rozumel. „Výborne sa mi s ním spolupracovalo. Je to človek, ktorý vie, čo chce.“ Napriek náročnej práci je známy klavirista veľmi rád, že sa mu podarilo dať dokopy toľko výborných spevákov. Momentálne pripravuje koncert s názvom Richard Rikkon a jeho hostia, ktorý je naplánovaný na dvadsiateho mája. Môžete na ňom uvidieť napríklad Zuzanu Smatanovú, Mariána Čekovského či Katarínu Hasprovú. Spevákov bude okrem Richarda sprevádzať aj štyridsaťčlenný symfonický orchester spolu s rockovou rytmikou. Určite sa máme na čo tešiť…
„Voľný čas je krásny výraz,“ začína svoje rozprávanie umelec. Napriek pracovnému vyťaženiu si aj Richard nájde čas pre seba. „Teším sa, že začína svietiť slniečko, veľmi rád sa totiž prechádzam na Bratislavskom hrade. Chystám sa aj do posilňovne kvôli kondícií, no zatiaľ sa mi nepodarilo dostať sa tam.“ Richard sa vo voľnom čase venuje i športu. „Mám rád plávanie, beh v prírode, občas si zahrám tenis.“ Zarobené peniaze najradšej investuje do elektroniky a cédečiek. „Nie som bohém, ktorý rozhadzuje peniaze. Viem si užívať život, ale mám svoje hranice.“
Richard Rikkon zažil aj negatívne reakcie na svoju prácu. „Áno, zažil som aj negatívne emócie. Čím viac má človek nepriateľov, tým viac postupuje ďalej. Myslím, že mi ľudia nemajú čo závidieť. Všetko, čo som urobil, bola poctivá a čistá práca,“ hovorí umelec. Richard Rikkon si myslí, že na Slovensku je veľmi veľa závisti. On sa radšej riadi mottom: ži a nechaj žiť!
Dokumentárne filmy mapujú pomerne často životy rôznych osobností. Najnovšie vznikol dokument o jednom z najúspešnejších spevákov osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, o Georgeovi Michaelovi. V ňom sa k slovu dostávajú mnohí priatelia speváka – Sting, Mariah Carey, Elton John, Boy George a ďalší –, no aj sám George otvorene hovorí o mnohých zážitkoch zo svojho života a kariéry. V deväťdesiatpäťminútovom filme sa spomína aj incident zatknutia v Los Angeles a ďalšie citlivé témy, o ktorých spevák nikdy veľa nehovoril. Takže Different Story – Odlišný príbeh – ponúka rekapituláciu posledných dvadsiatich rokov života Georgea Michaela.
George Michael sa narodil 25. júna 1963 ako Georgios Kyriacos Panayiotou v jednej zo severných častí Londýna. V polovici osemdesiatych rokov sa stali spolu s Andrewom Ridgeleym slávni ako skupina Wham!, ktorá najmä v Európe prerazila chytľavými pesničkami ako Club Tropicana či Last Christmas. Úspech popového dua však čoskoro prerástol obrovský talent Georgea, ktorý sa dal na sólovú dráhu. Z jeho debutového albumu Faith (1987) sa predalo viac ako sedem miliónov kusov a zároveň ním prerazil aj za oceánom, v USA. Nasledujúci album Listen Without Prejudice z roku 1990 mal síce neuveriteľne úspešnú skladbu Freedom, v ktorej videoklipe sa objavili tie najslávnejšie supermodelky, no celkovo nebol veľmi úspešný. To vyvolalo nezhody speváka s jeho vtedajším hudobným vydavateľstvom a tento vzťah sa skončil podobne ako veľa manželstiev – na súde. Až o šesť rokov neskôr sa spevák a skladateľ vrátil na hudobnú scénu s albumom Older a získava si opäť úspech a obdiv fanúšikov i hudobných kritikov. Začiatkom roku 1998 absolvoval aj zatknutie v Los Angeles potom, ako ho tamojší policajti pristihli pri sexe na verejnej toalete – oficiálne to nazvali „nevhodné správanie sa s iným mužom“ – za čo George zaplatil pokutu 910 dolárov a musel odpracovať osemdesiat hodín sociálnych prác. Spevák o tejto skúsenosti nielen že napísal pesničku, ale stal sa z nej i celosvetový hit (Outside). Veľký rozruch spojený so sexuálnym škandálom zároveň využil aj na to, aby sa priznal k svojej homosexuálnej orientácii a ukončil tým dohady okolo svojej osoby. Zatiaľ posledný album s názvom Patience vydal v roku 2004, hoci koncom minulého roka sa objavila jeho kompilácia s názvom Twentyfive, ktorá zachytáva tvorbu tohto výnimočného skladateľa a textára od čias, keď začínal v skupine Wham!
George Michael patril najmä v osemdesiatych rokoch k diktátorom módy a často menil svoj vzhľad – keď bol zarastený, bolo to sexi, keď mal náušnicu v uchu, mala ju aj väčšina tínedžerov, prípadne opakovali aj nedbalo visiacu ofinu do polovice čela. Zrejme z tejto svojej záľuby vyrástol, veď aj sám hovorí: „Dnes už sú slnečné okuliare jedinou vecou, ako príležitostne mením svoj výzor. Všetko ostatné ostáva viac alebo menej tak, ako to je.“ Nad tým, že už dlhšie nenosí ani náušnice, sa spevák riadne zamyslel, pretože nenašiel ani dôvod toho, prečo ich nosiť začal: „Ani neviem, ako k tomu prišlo. Je to dosť smiešne, ale nebolo to žiadne vedomé rozhodnutie. Pred dvadsiatimi rokmi, na začiatku mojej kariéry, som mal tak málo sebavedomia, že som si našiel nejaký imidž a zaň som sa skrýval. Asi som si myslel, že len tak budem môcť konkurovať iným hviezdam.“ Napriek tomu, že išlo o podvedomý ťah, osvedčil sa a George sa stal hviezdou. A imidž muža uznávajúceho módne novinky mu ostal dodnes. Ale je to ešte pravda? „Je mi to už jedno. Jednoducho mi nenapadajú žiadne nové zmeny môjho výzoru. Mám po štyridsiatke a to je vek, keď by už všetci muži mali vedieť, v čom dobre vyzerajú. Pre ženy je normálne neustále skúšať nové štýly obliekania či účesov a mejkapu – žena sa môže pre jeden večer úplne zmeniť, ale muž… Keď sa napríklad pozriem na Davida Beckhama, muža, ktorý výborne vyzerá, ale i tak neustále mení svoj vzhľad, vidím len neistotu. Je jedno, ako dobre vyzerá, aj tak je stále neistý. Podľa mňa to prestáva až s istým vekom.“ Príklad najznámejšieho futbalistu nie je náhodný, veď spevák v ňom vidí určitú paralelu samého seba, čo sa týka vonkajšieho vzhľadu: „V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch som nikdy nevyšiel z domu bez toho, aby som vyzeral úžasne. Všetko muselo byť perfektné, všetko mi muselo dokonale sedieť. Dnes to už vidím trocha s nadhľadom. Počas bežného dňa vyzerám len málokedy tak, ako by si človek predstavil Georgea Michaela. Vlasy mám od prírody kučeravé a normálne sa musím holiť dvakrát za deň. Čiže väčšinou vyzerám strašne! Našťastie však nemusím byť celý deň George Michael. A to je neuveriteľná úľava.“
Prečo sa spevák, ktorý sa celý život skrýva pred zvedavými novinármi, rozhodol pre životopisný dokument, v ktorom odhaľuje všetky svoje citlivé miesta? Jednou z odpovedí je to, že sa ním lúči so šoubiznisom a odchádza do ústrania. Druhú odpoveď ponúka sám: „Je to hlavne darček mojim fanúšikom. Kto nie je fanúšikom Georgea Michaela, nepôjde si tento film pozrieť. Ale práve kvôli tomu, že som počas svojej kariéry poskytol tak málo rozhovorov a žil som veľmi utiahnuto, je podľa mňa úplne fér, že svojim fanúšikom niečo vrátim. A okrem toho som mal pocit, že keď už som sa počas posledných rokov cítil nanič, tak by som sa mal aspoň pokúsiť z toho spraviť to najlepšie a iných ľudí tým minimálne pobaviť…“ Znie to veľmi ironicky, ale posledných štrnásť rokov bolo pre Georgea veľmi ťažkých. Zomrela mu mama, Anselmo, jeho prvá láska, podľahol v roku 1992 AIDS-u. Aj preto spevák účinkoval na koncerte na počesť Freddieho Mercuryho, kde podľa mnohých podal svoj životný výkon. Nasledovali ťahanice ohľadom vydavateľstva a spomínaný incident s policajtmi v Amerike. „Posledné roky môjho života naozaj vyznievajú ako trápna mydlová opera o homosexuáloch! Bolo to, akoby ma niekto preklial. Priatelia sa o mňa začínali báť, pretože mi zomrelo toľko blízkych. Keby som všetko, čo sa mi stalo, povedal vo filme, bolo by to príliš deprimujúce. Ale film vysvetľuje napríklad to, prečo som v posledných rokoch vydal tak málo albumov. Jednoducho som si nevedel vysvetliť, prečo ma postihuje jedno nešťastie za druhým.“ Veľkou oporou bol Georgeovi jeho dlhoročný priateľ, ktorý ho podporil aj počas nakrúcania dokumentu: „Chudák Kenny toho musel veľa vydržať, keď sa vo mne pri nakrúcaní filmu vynáralo toľko smutných spomienok. Bolo veľmi namáhavé prezerať si denne fotografie Anselma a mojej mamy. Kenny a ja sme sa v tomto období často hádali. Ale niekedy je dobré, keď je človek prinútený premýšľať nad vecami, ktorým sa normálne vyhýba. Takto dokáže definitívne vyhnať svojich démonov.“ Našťastie sa vlna negatívnych zážitkov skončila a tento film ju snáď definitívne uzatvoril. I keď si George ešte stále zvykne privodiť (možno zo zvyku) nejakú tú nepríjemnosť, ako keď napríklad na verejnosti fajčí zakázané omamné látky a podobne… Ale verme tomu, že to najhoršie už prežil a v budúcnosti od neho budeme počuť len ďalšie skvelé pesničky a duetá, ktorými sa preslávil.
Produktová manažérka pre domáce spotrebiče
V kategórii produktov pre domácnosť spotrebiteľ nájde napríklad chladničky. Či už klasické, alebo americké, takzvané Side by Side. Ďalej sú to práčky, mikrovlnné rúry, vysávače, vstavané elektrické rúry či keramické varné dosky. Domáce spotrebiče značky Samsung nie sú našim spotrebiteľom až tak dôverne známe v porovnaní s LCD televízormi či mobilmi, a preto sa snažíme upriamiť pozornosť hlavne na technológie a ich výhody. Je to mnohokrát ťažšie ako penetrovať na trh s najnižšou cenou. Pripomeniem, že naše práčky s technológiou Silver Nano boli darované detským a novorodeneckým oddeleniam po celom Slovensku. Práve táto technológia pomáha ničiť baktérie už pri 30 °C a bielizeň sa nemusí vyvárať.
V každej kategórii možno nájsť produkty s jedinečnou technológiou. Tak napríklad chladničky so systémom Twin Cooling majú dvojitý chladiaci systém a nezávislú reguláciu teploty chladničky a mrazničky, čo v konečnom dôsledku zabezpečuje optimálnu vlhkosť, efektívne využitie energie, nemiešanie vôní či rýchle chladenie. Chladničky so systémom No FROST majú intenzívnu reguláciu chladeného vzduchu a jeho rovnomerné rozloženie v chladničke i mrazničke, vďaka čomu sa zabraňuje tvorbe ľadu v chladničke či šíreniu pachu. Zaujímavý je tiež systém Quatro Cooling. V štyroch oddelených priestoroch je možné samostatne nastaviť teplotu.Vysávače so systémom Twin Chamber majú dvojkomorový zásobník na nečistoty a prach. Jeden vonkajší priestor je určený pre nečistoty a prach, druhý pre vzduchový cyklón. Vzduch cirkuluje vnútornou komorou zásobníka a odstredivou silou sa z neho oddeľujú nečistoty, ktoré sa ukladajú vo vonkajšom zásobníku. Vďaka systému Multi Chamber sa oddelí všetok prach postupne cez viacero komôr v nádobe od vysávaného vzduchu, čiže z vysávača už vychádza iba čistý vzduch. To všetko bez straty sacej sily. Aj iné časti vysávačov sú aerodynamicky upravené tak, aby eliminovali hlučnosť a mohli ste tak počas vysávania napríklad sledovať televízor.Vstavané rúry s funkciou Twin convection dokážu variť dve jedlá naraz s rozdielnymi teplotami a s rozdielnou dobou prípravy presne ako dve osobitné rúry, a to bez miešania pachov.Za práčky spomeniem napríklad technológiu Silver Nano, ktorá zabezpečuje antibakteriálny účinok už pri teplote 30 °C. Je vhodná na pranie jemnej bielizne či blúzok. Antibakteriálny účinok trvá po dobu tridsiatich dní. Air Wash pri praní horúcim vzduchom zbaví vašu bielizeň pachov bez chemikálií, pracích prostriedkov a bez vody. Bielizeň si vďaka tomu dlho zachová svoj pôvodný tvar. Potešia tiež nižšie účty za vodu.
Samsung má celosvetovo rastúci trend, neustále prichádza s inováciami, high-endovým dizajnom a pokrokovými technológiami. Čo sa týka cien, je prístupný širokej verejnosti. Ponúkame síce high-endové produkty s vyššími cenami, ale naše portfólio obsahuje aj cenovo prijateľnejšie produkty. Domáce spotrebiče Samsung sa vďaka perfektnému dizajnovému riešeniu harmonicky integrujú do moderného interiéru. Vďaka pokrokovým technológiám sú naše produkty šetrné tak k životnému prostrediu, ako aj k peňaženkám spotrebiteľov. Výhody mnohých technológií sú hlavne v zjednodušení a v kvalite každodenného života.
Výskumných a vývojových centier Samsung je viacero, spomeniem napríklad Suwon v Kórei, R&D centrum pre domáce spotrebiče (práčky, mikrovlnné, vstavané elektrické rúry) v Stuttgarte, ktoré momentálne vedie Michael Laue. Ďalšie centrá sú tiež v Londýne, Moskve, Izraeli, v San Jose, Dallase, Yokohame či Gibeungu. Dizajnové centrá sú v Londýne, Miláne, Šanghaji, Soule, Tokiu, San Franciscu či Los Angeles.
To je ťažká otázka, pretože v každej kategórii sa nájde nejaká „srdcovka“, či už dizajnová, alebo technologická. Určite k ním patrí desaťkilogramová práčka H1255 s výnimočným retrodizajnom a technológiou Silver Nano, ďalej americká chladnička RSE8KPPS, ktorá je technologicky bezchybná, predstavuje spojenie moderných technológií a dizajnu a navyše má hĺbku iba 60 cm, vďaka čomu úplne splynie s vašou kuchyňou. A nepochybne sú mojou srdcovkou vysávače Samsung, ktoré sú svojím ergonomickým tvarom, dizajnom, technológiami i cenou veľkým konkurentom najsilnejších značiek na našom trhu. Momentálne prichádza novinka STEALTH, bezvreckový vysávač s nízkou hlučnosťou, a to iba 73dBA.
Keďže som zariaďovala svoj byt v čase, keď som ešte nepracovala v spoločnosti Samsung a jej produkty neboli v takej miere zastúpené na slovenskom trhu, musím sa priznať, že som využila ponuku konkurencie, no výmena domácich spotrebičov u mňa prebieha postupne. Začala som vysávačom, no všetci moji blízki a známi sú vybavení širokou škálou domácich spotrebičov Samsung. Zatiaľ sa mi nikto z nich nesťažoval, čo ma veľmi teší
Ani sekundu som neuvažovala! Naopak, mala som veľkú radosť, pretože si myslím, že to je vec, po ktorej celkom iste túži každá žena v šoubiznise. Je to pocta, ktorú si nesmierne vážim a som za ňu vďačná.
Vône sú pre mňa také dôležité ako hudba. Majú totiž rovnakú schopnosť ukladať niektoré momenty navždy do pamäti. Som typ ženy, ktorá svet nevníma iba očami, ale aj prostredníctvom čuchu. Nos je mojím dobrým radcom, pomocníkom pri dedukcii, kompasom či vodidlom, kľúčom k mnohým spomienkam. Svoje detstvo mám v pamäti uložené prostredníctvom marhuľového sadu mojej babičky. Zavriem oči a dokážem si presne oživiť tú vôňu, úžasnú atmosféru, rozkvitnuté stromy, vánok, ticho, len šumenie v korunách stromov… A uprostred toho všetkého som ja. Malá, rozbité kolená, strapaté vlasy, v každej ruke dve marhule…
Vôňa True Glow mi pripomína východ slnka. V tejto chvíli je v mojej zbierke stopercentným favoritom, ktorému mám v úmysle zostať verná, pretože som si ho jednoznačne obľúbila. Možno práve pre jeho schopnosť akejsi nevtieravosti, myslím tým nevtieravosti na prvý pohľad. Nie že by sa mi nevedel dostať pod kožu, ale naopak, oceňujem na ňom, že sa človek doň zamiluje až na druhý pohľad. Pretože väčšinou ten druhý pohľad býva ten závažný. A aký je? Vo chvíli, keď k nemu privoniate, podmaní si vás. Domnievam sa, že sladká frézia, citrón a vôňa šťavnatého jabĺčka nenechá žiadnu zmyselnú ženu chladnou. V srdci vône vás očarí lotosový kvet, mučenka a zemitá vôňa dreva. Jantár a prímes mošusu dodá vôni pomyselnú eleganciu a jej majiteľke gráciu.
Táto vôňa nie je určená pre povrchné parádnice. Ocenia ju ženy, ktoré majú tajomstvo, vnútornú krásu a silu, no zároveň sú zmyselné, majú fantáziu a „filipa“.
S Avonom spolupracujem už dlhší čas. Nechcem tu vyzdvihovať výrobky tejto značky. Ich obľúbenosť a úspech u zákazníkov sú totiž tou najlepšou a najobjektívnejšou pochvalou. Pre mňa je nesmierne dôležitá tá tichá a napriek tomu samozrejmá spolupatričnosť v samotnom srdci rodiny Avonu. Je až neuveriteľné, s akou láskou a nasadením Avon Ladies žijú svojou prácou, či skôr z môjho pohľadu koníčkom. Takže potom je skutočne radosťou byť v takej príjemnej spoločnosti žien, ktoré sa navzájom rešpektujú a spolu tešia zo života. A ja sa na každé oddychové či pracovné stretnutie s nimi vždy veľmi teším. V tom iskrení celého osadenstva Avonu je totiž tajomstvo ich veľkých úspechov!
Ako každá žena, zvlášť keď prekročí určitý vek, aj ja si myslím, že po tých dvadsiatich piatich rokoch treba začať niektoré veci brať možno troška vážnejšie. Do určitej chvíle to ide ruka v ruke s prirodzenosťou, netreba zbytočne utrácať veľa peňazí za drahé krémy a navštevovať pravidelne kozmetiku. Ale nazdávam sa, najmä pri mojej profesii, že príde chvíľa, kedy by žena už nemala premýšľať nad tým, či je to veľa, alebo málo, pretože je to investícia do samej seba. Takže nikoho neprekvapím, keď poviem, že za kozmetiku utrácam každý mesiac nemalé peniaze, ale určite to robím s rozmyslom.
Na trhu je veľmi veľa značiek, človek si dnes už môže vybrať. Mňa však už neohúri nejaká reklama, ktorá mi sľubuje, že za päť dní sa zbavím všetkých vrások a omladnem o dvadsať rokov. Používam aj výrobky od Avonu, nehovorím, že všetko, ale je celý rad produktov, ktoré som zaradila medzi tie, ktoré používam každodenne. Skúsenosť hovorí, že treba používať správne denné a nočné krémy, nikdy sa nezabudnúť odlíčiť! Používať najmenej raz do týždňa masky, výživné a peelingové. Nezabúdať na vlasy, tak ako na ne nezabúda ani Avon, pretože vlasy sú korunou krásy. Podľa môjho názoru by žena nemala ísť neupravená ani len vysypať smeti. Jednoducho nechápem a pripadá mi veľmi smutné, že žena, keď sa vydá, prestane pociťovať potrebu starať sa o seba a byť krásna, pretože si myslí, že chlapa má už istého.
Dostatok spánku, piť veľa vody… Do tretice láska a šťastie, psychická pohoda. Myslím si, že sa na tvári, očiach a úsmeve veľmi odzrkadlia…
Mám pocit, že rok 2006 sa mi naozaj vydaril. Keby tento rok bol rovnako úspešný, budem spokojná. Predovšetkým mám veľkú radosť z vydania môjho nového albumu D1. A potom z vydareného koncertného turné D1 Avon Tour, ktoré sa nieslo v charitatívnom duchu na podporu kampane Avon proti rakovine prsníka. Koncerty boli krásne, boli až desaťtisícové návštevy, čo hovorí za všetko. Ešte nikdy som nespievala pred takým veľkým publikom, bol to úžasný zážitok. Ľudia boli fantastickí, spievali so mnou. Vybralo sa veľa peňazí, ktoré sme venovali na dobrú vec, takže ma to dodnes hreje pri srdci.
Chystáme remixový album D2. Bude to taká roztancovaná platňa, ktorú, dúfam, moji fanúšikovia ocenia v čase, keď sa v prírode bude všetko prebúdzať, kvitnúť a pripravovať na slnečné, oddychové leto. Budem sa snažiť tak ja, ako aj hosťujúci DJ-i. Na vydanie albumu budú nadväzovať koncerty D2 Tour, ktoré budú mať komornejší, klubový charakter. V septembri by som mala byť členkou poroty v tretej sérii televíznej súťaže Slovensko hľadá Superstar. Mám z toho radosť, lebo hádam budem pri zrode novej hviezdy. Istý čas, po presťahovaní do Prahy, som sa totiž obávala, že na Slovensku na mňa trocha zabudnú. Opak je pravdou! Som nesmierne vďačná, že ma doma stále vítajú s otvorenou náručou a ja sa sem veľmi často a rada vraciam.
Veľkú radosť by mi v tomto roku urobila správa, že ja a môj Matej budeme pri zrode len našej malej hviezdičky. Naozaj by som si želala bábätko, malú princezničku…
hovorí vedúci predaja Mercedes-Benz & SMART
Celoživotnú lásku. Moji rodičia hovoria, že som ako malý chlapec dokázal z dvanásteho poschodia nášho paneláku určiť, aké auto ide dole po ulici. A to podľa zvuku. A tam niekde začala aj láska k Mercedesu. Dodnes si pamätám, ako som v jednom časopise prvýkrát uvidel na fotografii Géčko. Bola to láska na prvý pohľad. A taktiež si pamätám jednu návštevu, ktorá k nám prišla na SL 500. To som len stál a obdivoval tie úžasne ladné tvary.
Ja som so značkou Mercedes začal z opačnej strany. Ako zákazník. Najskôr som kupoval jazdené autá. Staré S-ko, 140ku. Auto, ktoré je dodnes ikonou svojej doby. Potom novšie S-ko, SL-ko, ML-ko a nakoniec moju lásku Géčko. Keď som ho priviezol domov, moja manželka skonštatovala, že je škaredé a hranaté. Onedlho som ju však z neho nevedel dostať a dodnes mi nevie odpustiť, že sme ho predali. Pre mňa sa značka Mercedes vždy spájala a spája so spoľahlivosťou a kvalitnými službami. A vysoko u mňa bodovali najmä ľudia, ktorí v Mercedese pracujú, ich prístup k zákazníkovi. Preto som bol možnosťou pracovať spolu s týmito ľuďmi pre zákazníkov a značku Mercedes nadšený.
Služby predajnej siete, bezpečnosť, pohodlie. Môžete mať najlepšie auto na svete, ale ak sa o vás nikto nepostará, tak vás nebude tešiť. Autá tejto kategórie sa obmieňajú približne po štyroch rokoch užívania. Z tohto pohľadu ma zaujímajú najmä celkové náklady. Teda koľko auto reálne za toto obdobie stojí. Obstarávacia cena je totiž len časťou nákladov. Prevádzka, najmä servisné prehliadky, to je tiež značná položka. Pri vozidlách našich značiek je servis už od roku 2001 poskytovaný bezplatne po obdobie šiestich rokov. Ďalšou položkou je cena, za akú je možné vozidlo predať ako jazdené. Podľa prieskumov, ktoré sa robili nedávno v Nemecku, je značka Mercedes značkou s najvyššou zostatkovou hodnotou.
V novom Céčku sa dnes nájde každý. Dá sa ušiť na mieru aj konzervatívnemu, aj dynamickému vodičovi. Má veľa tvárí a charakterov. Céčko je ako žena. Milé, priateľské, ale aj vášnivé a ohnivé. Pokojné aj dynamické. Hľadáte komfort? Vyberte si Elegance. Chcete oheň? Vyberte si Avantgarde. Cítite sa ako Alonso? Potom je AMG Paket práve pre vás. Mňa na tomto vozidle oslovuje najmä jeho bezpečnosť, jeho istota pri jazde a, samozrejme, dizajn. Céčko je pre mňa stelesnením ideálneho auta či už pre mladú rodinu, alebo ľudí v najlepších rokoch.
Značka, samozrejme, nestačí. Aj keď je to jedna z najhodnotnejších značiek na svete. Za značkou sú vždy produkty a ľudia. Najmä ľudia, ktorí pre našu značku na Slovensku pracujú, sú tým, čo robí našu značku jedinečnou.
Klient je vždy na prvom mieste. A to tvrdím ako dlhoročný zákazník. Predávame vysokokvalitný produkt za primeranú cenu. A k tomu u nás dostanete tím ľudí, ktorí pre značku Mercedes žijú.
Samozrejme. Ženy sú pri výbere auta oveľa emotívnejšie. Ony si nekupujú auto. Ony hľadajú partnera na cesty. A ten musí spĺňať veľa vecí. Musí byť najmä šik. Mať správnu farbu, elegantný interiér, dosť odkladacích priečinkov, pohodlné ovládanie. Byť bezpečný, priateľský. Musí mať rád deti. Musí sa naň dať spoľahnúť. A musí vás rozmaznávať.
Iste. Je to najkreatívnejšia práca, akú som doteraz robil, a to som strávil dosť rokov v reklame. V dnešnej dobe máme v ponuke vozidlá takmer každej kategórie. A to znamená veľmi rôznorodých zákazníkov. Každého s inými potrebami a preferenciami. Preto sa snažíme ušiť správne produkty a služby na mieru týmto potrebám.
Ťažko mi odpovedať. Aké bude počasie? Kam ideme? Samozrejme, teraz to je naša horúca novinka triedy C. Je to auto, ktorého sa neviem nabažiť. Najmä pohľad na hviezdy cez presklenú strechu je romantický. Ale ako rodinný typ som značne zaťažený na triedu R, ktorá mi poskytuje najmä možnosť veľmi sa nezaoberať tým, čo si potrebujeme na víkend zobrať, pretože v nej si môžeme vziať všetko. A pre slnečné dni je to malý roadster-kabrio SLK. Alebo naša ďalšia novinka – SMART. Ideálne tiež kabrio. Veľmi sexi autíčka.
V roku 1897 bola v Paríži usporiadaná prvá Muchova výstava. Zaradil sa medzi popredných secesných umelcov. V Paríži mal na konci 19. storočia taký úspech, že sa secesný sloh začal nazývať „štýl Mucha“. Určoval životný štýl vtedajšieho kultúrneho centra a mondénneho Paríža v roku 1900, obdobia zvaného La Belle Epoque. Nasledovali jeho výstavy vo Viedni, Prahe a Berlíne.
Art Nouveau – secesia – je označenie dekoratívneho slohu na prelome 19. a 20. storočia, posledného univerzálneho výtvarného slohu. Ako nové umenie secesia naplno rozkvitla v roku 1900 v Európe a v USA. Predstavovala úsilie oslobodenia sa v mene života a pravdivosti a návratu k prírode. Secesia sa vyznačovala presýtenosťou ornamentálnych a dekoratívnych prvkov s vláčnymi a plynulými krivkami. Umelecké tendencie sa prejavovali v štylizovanej krivke a dominancii lomených odtieňov. Secesia sa zaskvela v architektúre, sochárstve, maliarstve, v grafike, v tvorbe šperku, svietidiel, v reklame, čo možno sčasti zhrnúť do užitého umenia. Nebývalý rozvoj umeleckých remesiel patrí k najtypickejším znakom secesného obdobia.
V architektúre zaznamenala secesia radikálny zásah do tradičnej architektúry v diele Antonia Gaudího, predstaviteľa španielskej secesie. Jedinečný príklad jeho génia ako staviteľa je Barcelona ako secesné mesto, kde konštrukciu založil na zvlnených krivkách. K najslávnejším dielam francúzskej secesie v architektúre patria vchody do parížského metra Metropolitain. K najvýznamnejším predstaviteľom maliarstva sa radí Gustav Klimt, jeden zo zakladateľov viedenskej secesie. Výrazne dominovala umelecká grafika v tvorbe plagátov a ilustrácia technikou farebnej litografie. Medzi najtalentovanejších návrhárov plagátov patril francúzsky umelec Henri Toulouse-Lautrec. Vo Francúzsku získali uznanie aj umelci pochádzajúci z iných krajín, napríklad maliar z Čiech Alfonz Mucha. V roku 1897 bola v Paríži usporiadaná prvá Muchova výstava. Zaradil sa medzi popredných secesných umelcov. V Paríži mal na konci 19. storočia taký úspech, že sa secesný sloh začal nazývať „štýl Mucha“. Určoval životný štýl vtedajšieho kultúrneho centra a mondénneho Paríža v roku 1900, obdobia zvaného La Belle Epoque. Nasledovali jeho výstavy vo Viedni, Prahe a Berlíne.
Alfonz Mucha sa narodil 24. júla 1860 v Ivančiciach na Morave v rodine súdneho zriadenca. Po ukončení štúdia na gymnáziu sa uchádzal o prijatie na výtvarnú akadémiu v Prahe, no neúspešne. Začal navštevovať kurzy kreslenia na viedenskej akadémii. Ďalej študoval na akadémii v Mníchove, kde dozrieva v profesionálneho umelca. Pokračoval v štúdiách na akadémii Julian v Paríži. Už v roku 1889 dodával prvé ilustrácie pre francúzske časopisy. Prispieval však aj do českých časopisov.
Životný príbeh Alfonza Muchu poznačilo výrazne umenie plagátu. Vďaka náhodnej objednávke slávnej herečky Sarah Bernhardtovej ho vynieslo na vrchol slávy. Plagát Gismonda, vyhotovený k Sardouovej divadelnej hre, si získal celý Paríž, rozmarné mesto nasýtené senzáciami a luxusom. So Sarah uzavrel Mucha šesťročnú zmluvu na tvorbu cyklu divadelných plagátov. Vytvoril pre ňu plagáty Dáma s kaméliami, Lorezaccio, Samaritánka, Medea a ďalšie. Zobrazoval variabilnú ženskú postavu či polopostavu vloženú do polkruhu. Vytváral kultivované plagáty statných krásavíc, zidealizovaných, zmyselných, so zvlnenými účesmi, v drahých šatách so štylizovanými ornamentami rastlinných motívov a transparentnou farebnosťou. V tomto období Mucha maľoval i rozmerné plátna s historickými námetmi, olejové portréty a pastely. Muchov umelecký štýl bravúrne spájal do jedného celku na ploche naturalistické detaily a štylizované línie.
Bol zahrnutý objednávkami užitého umenia v oblasti reklamy. Robil reklamné plagáty na cigaretový papier Job a La Plume, na šampanské, pivo, detskú výživu, pohyblivé stroje, mydlo, vinety, navrhoval nábytok, koberce či kalendáre. Svoje ambície geniálnej dekorácie uplatnil na návrhoch dekoratívnych cyklov pre pavilóny Bosny a Hercegoviny, kde plošný princíp arabesky prenášal do priestoru. Na vrchole svojej slávy vydal zborníky svojej ornamentiky pre konkrétnu prax. Vydal Documents décoratifis v roku 1902 a Figures décoratives v roku 1905. Založil vlastnú školu na ulici Grand Chaumier, kde aj vyučoval. Vypracoval návrh na reformu vyučovania umeleckých remesiel na parížskych školách.V roku 1904 odchádza ako dekoratér a portrétista do USA. V Amerike vyučoval na univerzitách, viedol kurzy kreslenia a zabezpečil si dobré materiálne podmienky na naplnenie svojho sna, realizovnie projektu Slovanskej epopeje. Vracia sa do vlasti a v roku 1906 sa ožení s Máriou Chytilovou. Má syna Jirku, ktorý bol spisovateľom.Pracuje na projekte desiatich rozmerných obrazov o živote Čechov a desiatich obrazov o živote Slovanstva. Dvadsať monumentálnych plátien Slovanskej epopeje venoval ako dar mestu Praha. Boli vystavené v USA v roku 1920 – 22 a vo Veľtržnom paláci v Prahe. Obrazy boli prijaté s nadšením a veľkou slávou. Mucha mal blízky vzťah aj k Slovensku. Nie náhodou je v jeho Slovanskej epopeji obraz svadby Přemysla Otakara II., ktorá sa uskutočnila v Bratislave. Mucha mal v Paríži ešte jednu výstavu s Kupkom, významným českým secesistom, ktorá bola oslavou jeho dekoratívneho umenia. K posledným zákazkam sa radia v roku 1931 návrh na okno v Chráme sv. Víta v Prahe, výzdoba sporiteľne v Nymburku a interiér v kúpeľoch Piešťany. Mucha bol veľký vlastenec. Navrhol prvý československý štátny znak, prvé československé známky, bankovky a uniformy. V roku 1938 začal pracovať na triptychu Věk rozumu, Věk moudrosti, Věk lásky, ktoré už nedokončil. K najzrelším dielam umelca patria ilustrácie Edition d´art a Ilsei princeznej Tripolskej a Otčenáš z roku 1889, ktoré vyšli formou luxusných bibliofílií. Alfonz Mucha zomrel v roku 1939, v prvých dňoch druhej svetovej vojny, ako sedemdesiatdeväťročný.
Na Slovensku bola usporiadaná výstava Alfonza Muchu v roku 2001 v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy. Vystavovali sa exponáty s hodnotou 40 miliónov korún, požičané z českých a moravských galérií. Unikátnu expozíciu tvoril výber stodvadsiatich prác z Muchovej tvorby z rokov 1886 až 1905, keď sa umelec zdržiaval v Paríži.
Návštevu môžeme považovať za určitý typ spoločenského aktu. Niektoré sú zdvorilostné, niektoré rýdzo formálne, iné rodinné, priateľské, družné. Ak sa však chystáte na návštevu k manželom, o ktorých ste síce mnoho počuli, no dosiaľ ste sa s nimi nikdy nestretli, isto sa pristihnete pri úvahe, čo vás čaká. Akí sú? Aký je priestor, v ktorom žijú? Aká u nich panuje nálada? Budete sa cítiť príjemne alebo budete rátať minúty do svojho odchodu? Zaujmú či očaria vás, alebo vás nechajú ľahostajnými? Mnoho otázok… Na mnohé z nich vám dá odpoveď naše nasledujúce spoločné rozprávanie s Kamilou Magálovou a Slavomírom Magálom.
Ich domov je súčasťou komplexu náležiaceho k ich asi najvýraznejšiemu podnikateľskému počinu – penziónu Kamila. Ten sa nachádza iba pár kilometrov od hlavného mesta a spoznáte ho nielen podľa nezameniteľného mena, ale aj podľa atraktívneho prostredia, podčiarknutého tiež teplou a útulnou atmosférou interiéru, dýchajúcou z každého miesta, kam sa pozriete. Mnohé z týchto miest zdobia rôzne podoby bociana. Ak k tomu prirátate nádherné starožitnosti, kvetinové a iné dekorácie, upokojujúce farebné kombinácie, dostanete výsledok, ktorý vám do duše vnesie pocit domáckeho pohodlia.
Kamila: Pri zariaďovaní interiéru sme nevyužili služby žiadneho architekta. Každý z detailov je naším vlastným dielom. S manželom máme rovnakú záľubu vo veciach majúcich históriu. V mojom prípade je to isto podmienené aj tým, že ma vychovávali starí rodiča, kde – v tom najlepšom zmysle – o starý nábytok nebola núdza. Neraz sa stane, že mi muž zavolá, čo nové a kde objavil, a po spoločnom posúdení nám sem pribudne ďalší oku lahodiaci kúsok. A bociany? Tie som objavila na Bali. Boli také nádherné, graciózne a neodolateľné, že som sa rozhodla mať ich; a ak už nie živé, tak aspoň takéto drevené. Je pravda, že odkedy nám začali dotvárať atmosféru, významne sa nám zvyšuje aj počet členov rodiny. Od februára som už štvornásobnou babičkou.
Neraz sa možno pristihneme pri porovnávaní. A úvahách, prečo niekto nevie nájsť svoje šťastie, neteší ho jeho práca, nevie, čo je to sebarealizácia. A prečo iný žne úspech na každom kroku svojej kariéry. V prípade manželov Magálovcov platí, že zatiaľ čo pani Kamila patrí medzi hereckú elitu a nemôže sa sťažovať na nedostatok popularity a obľúbenosti, a teda ani na nedostatok hereckých príležitostí, v prípade jej manžela môžeme na stôl položiť rovnako presvedčivé fakty rovnajúce sa úspešnej profesionálnej bilancii. Roky viedol uznávanú a prosperujúcu medzinárodnú reklamnú agentúru, spolupracoval na náročných projektoch. Dnes, keď sa rozhodol dať hektickému reklamnému svetu zbohom, takisto nesedí so založenými rukami, ale vedie Katedru masmediálnej komunikácie na Trnavskej univerzite. Obaja teda majú, a to platí po mnohé roky, vrúcny vzťah s činorodosťou. Bolo toho všetkého vari málo, že sa pustili ešte aj do podnikania? Navyše takého, o ktorom zhodne konštatujú, že je to podnikanie na dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni, na celý život a na plný úväzok?
Slavomír: Príbeh nášho podnikania je vlastne veľmi pekný. Súvisí s dávnou a krásnou spomienkou. Keď som Kamilku pozval na prvé rande, požičal som si od otca starú embéčku tisícku. Chcel som vziať Kamilku na nejaké pekné…
Kamila: … a odľahlé…
Slavomír: … miestečko. Čierna Voda nebola taká známa ako dnes. Na čistine sa tu pásli kone. Tešili sme sa pohľadom na ne, keď sa nám prihovoril jeden pán. Vraj je pekné, že si obzeráme koníky, no krajšie by bolo, keby sa našiel niekto, kto by podchytil mládež a dal jazdectvu nový impulz. To bolo v lete v roku 1971 a v decembri toho istého roku sme založili jazdecký klub mládeže. Toto je prvá kapitola nášho príbehu o podnikaní. Druhou bola jedna z mojich vychádzok v deväťdesiatych rokoch. Bolo to neuveriteľne dynamické obdobie, kedy ma práca v reklamnej agentúre nútila cestovať po celom svete. Chvíle relaxu boli vzácne a toto bol jeden z takých okamihov. Idúc na koni, a dodržiavajúc zásadu, ktorú vyznával aj pán Masaryk, že ak je človek na koni, má prvý pozdraviť tých, ktorých stretne, som aj ja pozdravil skupinu ľudí, ktorá v týchto miestach postávala. Po návrate do stajní som sa nimi stretol znovu a dozvedel som sa, že podnik, ktorému patrila pôvodná budova, a ktorá v tom čase bola už v dosť zdevastovanom stave, je v konkurze. Nedarilo sa ju predať, ponúkli ju mne, vraj za dobrý peniaz, hlavne nech už to majú z krku a nech sa konečne môže celý konkurz uzatvoriť.
Kamila: Vtedy prišiel za mnou so slovami: Kamilka, poď so mnou, rád by som ti niečo ukázal. Bývali sme v tom čase vo Vajnoroch, a tak sme to sem mali na skok. Postavil ma na čistinku tvárou k tej polorozpadnutej budove a vyhlásil: Kamilka, toto by sme mohli kúpiť. A moja reakcia? Preboha, a na čo? A za čo?
Slavomír: V tom období som skutočne často cestoval a bez preháňania doslova po celom svete. Videl som rôzne hotely a tiež som videl v tejto kúpe príležitosť na budúce realizovanie sa. Raz darmo, v reklamnom svete na špičkovej pozícii ste po desiatich rokoch ako vypálená žiarovka. Zmena bola otázkou času a toto bol dôvod urobiť ju.
Kamila: Viete, keď mi vtedy povedal, že by tu chcel mať hotel, bola som zaskočená. Hotel? Kto sem, prosím ťa, príde? Veď sem nezaveje ani zatúlaného psa z Maďarska a nieto ešte nejakých hostí. A vidíte, ako sa to zmenilo. Kedysi tu nebolo chyrovať o nejakej výstavbe, rozvoji, dnes sme satelitom hlavného mesta. Môj manžel mal na to nos.
Slavomír: Prijať ponúkanú šancu bola jedna vec, druhá dotiahnuť projekt do životaschopnej podoby. Verte, že postaviť na nohy hotel, starať sa oň po všetkých stránkach, to dá človeku riadne zabrať. Samozrejme, museli sme siahnuť aj po úveroch, čo je obrovský záväzok. Po dnes deň platí, že svoje služby musíme neustále rozširovať a skvalitňovať. Prívetivé ubytovanie a výborná kuchyňa sú len jedna časť. Tou ďalšou sú doplnkové služby, napríklad okrem jazdectva už máme pre našich hostí k dispozícii golfovú akadémiu. Na Slovensku sme zatiaľ jediní, čo máme povolenie organizovať svadobné ceremónie – obrazne povedané – – pod holým nebom. To nehovorím o ľuďoch, našich pracovníkoch, ktorí takisto musia mať určité kvality, aby vedeli hosťom ponúknuť vysoký štandard. Starosť o toto všetko leží na pleciach majiteľov.
Keď počúvam rozprávanie a spomínanie manželov Magálovcov, musím pripustiť, že medzi nimi panuje harmónia. Nie taká, čo by bola založená na dominancii jedného a submisii druhého, nie taká, ktorá by bola len hrou pre svet navôkol. Ani nie taká, ktorá by bola dielom rezignácie či odovzdanosti nadobudnutej rokmi súžitia. Ale taká, ktorej kontúry vykresľujú obaja manželia v rovnakej miere. On svojím nadhľadom a zmyslom pre humor, ona svojím temperamentom a ochotou pridať sa ku všetkému, čo zaváňa vtipom, dobrou náladou a radosťou zo života. Je to harmónia, ktorej nie je cudzia rôznorodosť názorov, tolerancia, úcta a obrovský kus vzájomnej lásky. Sú to veci, ktoré vo svojom súžití považujú za dôležité?
Kamila: S manželom sme sa poznali oveľa skôr, než sme spolu začali chodiť. A chodiť sme spolu začali vskutku originálne. Ja som v tom čase bola maturantka, on vysokoškolák. Náhodou sme sa stretli na križovatke a on sa ma spýtal: Kamilka, máš niekoho? A keďže som v tom čase nikoho nemala, lebo môj dovtedajší priateľ odišiel do Ameriky, povedala som, čo bola pravda: Nemám. Jeho druhá otázka bola: A chceš ma? A začali sme spolu chodiť. Je to už tridsaťšesť rokov, čo sme spolu, a stále je to fajn.
Slavomír: Fajn je, že Kamilka zostáva takou, akú som ju poznal. Veselá, so zmyslom pre humor.
Kamila: Už keď sme sa brali, som mu vravela: Vieš, že si berieš herečku, takže žiadne reklamácie neprijímam.
Slavomír: Rokmi a skúsenosťami človek nadobúda presvedčenie, že ak chce žiť šťastne, potom by asi nemal brať všetko extrémne vážne. Že si treba vedieť zachovať nadhľad, vedieť sa smiať, ak treba, aj zo seba. Kamilka je taký typ človeka, čo nenosí problémy, krízy domov. Preto možno povedať, že ani krízy, v pravom zmysle slova, neprežívame. Naučili sme sa im predchádzať.
Kamila: A ja som sa už naučila odhadnúť moment, kedy mám byť ticho. Radšej si vziať knižku, niekam sa utiahnuť, kým všetko prehrmí, a potom sa môžeme vrátiť k dialógu. Navyše, a v tom by som manžela doplnila, naše súžitie je určite aj o kompromisoch a tolerancii. Vidím to na svojej profesii, veď neraz hrám aj v predstaveniach či filmoch s chúlostivými scénami a nikdy sa mi nestalo, že by ma s tým konfrontoval alebo že by mi niečo vyčítal, práve naopak…
Slavomír: … som ťa v tom povzbudzoval?
Kamila: Vidíte, a takto si ma doberá. Práve naopak, robí mi kritika a dáva mi spätnú väzbu o kvalite a presvedčivosti môjho stvárnenia postavy. Ak by som v téme vecí, ktoré sú dôležité v súžití i v živote, mala pokračovať, potom za seba musím povedať jedno: je príjemné mať aj po toľkých rokoch pri sebe partnera, ktorému, keď za ním večer prídem, mám čo povedať. Mám radosť, že je to práve on, s kým sa môžem rozprávať a komu môžem povedať aj to, čo ma trápi. Že je tu pre mňa kedykoľvek, keď to potrebujem.
Slavomír: Dôležité veci v živote… Nikdy som o tom takto vedome neuvažoval. No stačí mi spomenúť si na môjho dvadsaťšesťročného priateľa, ktorý je napriek svojmu mladému veku vo veľmi vážnom zdravotnom stave. Asi je dôležité žiť dobre, byť šťastný – teraz.
Azda možno súhlasiť s tvrdením, že osobnosť človeka sa dotvára aj okolnosťami, ktoré ho v živote stretajú, ľuďmi, ktorí majú naňho vplyv, priateľmi, rodinou, rodičmi. Rodičovstvo je pojem s hlbokým významom. Lebo rodičov má každý z nás a väčšina z nás tiež rodičmi je. Manželia Magálovci sú rodičmi dvoch detí a starými rodičmi štyroch vnúčat. A tiež sú deťmi svojich rodičov. Pri vnímaní rôznych okolností ich života sa nevdojak vynára i úvaha o tom, či a ako ich fenomén rodičovstva sprevádza ich životom.
Slavomír: Z mojich rodičov už žije iba otec. Je pre mňa stelesnením vitality. Jeho priateľka je mladšia ako ja a nedávno sa stal členom Spolku slovenských spisovateľov, lebo už napísal zo tri-štyri knihy. A to sa mne ešte stále nepodarilo, hoci som vždy spisovateľské ambície mal. Paradoxné je, že pôvodne bol môj otec ekonómom a keď videl, že ja v jeho šľapajach pokračovať nemienim, musel sa s tým nejaký čas vyrovnávať. Chcel som študovať dramaturgiu a to mu nevoňalo. Rovnako nemohol pochopiť, prečo ma to ťahá ku koňom, keď on robil všetko pre to, aby vidly a fyzická práca boli už len minulosť. Dnes sa on, bývalý ekonóm, venuje literatúre, a ja, vyštudovaný dramaturg, považujem ekonómiu za svoju vernú spoločníčku. Aj musím, lebo patrí tak k hotelierstvu, ako patrila aj k reklamnej agentúre a k jej zdarnému chodu.
Kamila: Pre mňa boli veľmi dôležití predovšetkým starí rodičia, pretože moja mamička umrela veľmi skoro. Boli to úžasne krásne chvíle, ktoré sme spolu zažívali, no aj ťažké. Predsa len, bol medzi nami rozdiel dvoch generácií a stávalo sa, že nerozumeli mojim starostiam, nechápali moje záležitosti. Skrátka, v niektorých veciach mi nedokázali poradiť, hoci chceli. Preto som už ako veľmi mladá musela riešiť mnohé sama. A preto ma ani dnes len tak hocičo z miery nevyvedie. A akí sme rodičia? Na to by mali asi odpovedať naše deti. No bolo zopár vecí, ktoré sme sa snažili ich naučiť. Napríklad, že aj keď ich karháme, tak ich milujeme. Že nech sa stane čokoľvek, rodičia sú tu pre nich vždy.
Slavomír: Pravdou je, že si idú svojou cestou. Nebudujeme žiadnu dynastiu, ani hoteliersku, ani hereckú, ani pedagogickú. Našli si svoje pole pôsobnosti a dnes môžem povedať, že sú kvalitatívne tak ďaleko, že aj keby sme veľmi chceli, už by sme im radiť nemohli. Dnes už majú svoje rodiny, svoje životy. Pritom stále nachádzajú aj cestu k nám. Je príjemné vedieť, že aj naďalej majú chuť chodiť za nami, byť s nami, rozprávať sa s nami.
Ambície. Kto by ich nemal. Pre niekoho sú súčtom relatívne všedných potrieb, pre iného nedosiahnuteľnou vidinou šťastia. Pre jedných i druhých sú motiváciou života, dôvodom na nejedno rozhodnutie a príčinou prečo – ak svoje ambície naplnia – prežívajú pocit šťastia a zadosťučinenia. Čo však v prípade, ak zoznam vydarených životných etáp a úspešne zrealizovaných predsavzatí už má zaplnené stránky? Je čas zostať v pohodlnej nečinnosti alebo je čas na hľadanie nových príležitostí na sebarealizáciu? Ak nebudeme chvíľu hovoriť o herectve a hotelierstve, o čom môžeme v prípade manželov Magálovcov hovoriť ako o súčasnom a budúcom priestore na sebauplatnenie?
Slavomír: Spomínal som otca a fakt, že sa dal na spisovateľskú dráhu, i to, že tieto ambície mi neboli cudzie. Považujem sa za kreatívneho človeka a myslím si, že ak by som sa do písania kníh dal, bolo by to kvalitné čítanie. No neraz si uvedomujem, že s Kamilkou žijeme taký dobrodružný, napínaný a emotívny život, že už o ňom nepotrebujem písať.
Kamila: Treba ale povedať, že manžel je vynikajúci prekladateľ. Preložil aj zopár divadelných hier a to tak kvalitne, že už nepotrebovali ďalšiu adaptáciu. Tento aspekt herec dokáže posúdiť v plnej miere, lebo text mu buď padne do úst, ako sa hovorí, alebo nie. Najlepším príkladom toho bolo predstavenie Pozor na Leona, v ktorom som účinkovala a ktoré preložil. A ktoré, keby sme na tom s Miškom Dočolomanským nenástojili, by sa hádam hralo dodnes. Vynikajúca hra. Citáty z nej si dodnes s mužom v príhodných momentoch predhadzujeme a výborne sa na tom zabávame.
Slavomír: Osobne za jeden z najkreatívnejších impulzov, ktoré mi v súčasnosti robia spoločnosť, považujem činnosť nášho žrebčína. Vlastne je to tiež taký malý neuveriteľný príbeh. Jedného dňa mi zavolal exekútor, ktorý likvidoval neprosperujúci žrebčín. Vraj majú posledných šesť koní, ktoré nakladajú do kamióna s úmyslom odviezť ich do Talianska. Otázka znela, či nemám možnosť a chuť zachrániť, čo sa dá. Plemeno, o ktorom hovoríme, bolo kedysi na Slovensku špeciálne vyšľachtené. Bolo nenáročné a pritom mimoriadne výkonné, kôň mal byť schopný buď celý deň ťahať osemdesiatkilový kanón, alebo niesť osemdesiatpäťkilového jazdca. Nedalo mi to, koní sme sa ujali a po niekoľkých rokoch už máme koní stodvadsať a štatút chráneného chovateľského žrebčína. Získali sme významné ocenenia a medzi moje radosti patrí s tým súvisiaca, predsa však nevšedná podoba kreativity. Pozerám si rodokmene žrebcov, kobýl, uvažujem, aké majú predpoklady, čo by sme mohli očakávať, ak ich dáme dokopy. Žriebä, ktoré takto plánovane privediete na svet, je vlastne trochu aj vaším dielom. Ak sa to podarí, mám dobrý pocit. A neraz si hovorím, že osud nás s Kamilkou spojil možno práve kvôli koňom, aby sme sa im venovali a aby raz, našou zásluhou, prišiel na svet fenomenálny jedinec.
Kamila: Toto je môj manžel. Čo vezme do rúk, všetko sa mu podarí. Aj keď sme sa rozhodovali pre kúpu budovy, ktorá mala byť hotelom, som si vravela, že každý chlap potrebuje mať svoju zábavku a že toto bude môjho manžela zamestnávať aspoň desať rokov. Lenže on to mal za tri roky zrekonštruované, postavené, zariadené a pripravené na štart. Aj v prípade chovu, o ktorom teraz hovoríme – vidíte, vezme to pod svoj patronát, a už to funguje. Keď ideme autom okolo Beckova, zakazujem mu, aby sa na tú zrúcaninu pozeral. On je totiž, ak by si to vzal do hlavy, schopný ju za tri roky zrekonštruovať, to mi môžete veriť. V princípe ale môžem povedať, že nemáme žiadne megalomanské plány, žiadne náročné želania. Stačí nám doslova málo a som presvedčená, že práve preto sme spolu takí šťastní.
Kamila: Asi postava Roxany v muzikáli Cyrano z predmestia. Dlho sa hral, bol oň obrovský divácky záujem a myslím, že touto úlohou sa zo mňa stala uznávaná herečka.
Slavomír: Poznám všetky Kamilkine roly a asi najviac sa mi páčila v Pozor na Leona.
Kamila: Zhodou okolností to bola ostatná nedeľa. Mala som navarené, napečené. Práve bol Australian Open, čo ma veľmi baví, keďže mám rada tenis, tak som pozerala, mačička ležala pri mne. Večer som bola na prechádzke so psíkom. No a aj som hrala, mala som predstavenie, ale to bolo v norme a celkovo som si v tento deň skutočne oddýchla.
Slavomír: Zhodou okolností som aj ja túto nedeľu prežil v duchu mne vyhovujúceho relaxu. S Kamilkou sme mali trošku dlhšie raňajky, potom som jedného Kórejca učil dve hodiny hrať golf, neskôr som sa bol v rámci vychádzky pozrieť, ako skáču kone. Večer, chvalabohu, Kamilka odišla hrať, takže som mal chvíľku na čítanie knihy a neskoro večer, keď skončila, boli sme spolu venčiť psíkov. Je to náš pravidelný neskorovečerný a každodenný rituál. Po Kamilkinom predstavení sa ešte ideme spolu prejsť.
Kamila: U nás všetkým chutí všetko. Aj keď pripravujem niečo obyčajné, napríklad kuracie rezne, vždy vymyslím iný variant. Napríklad ich obalím v sezame. A nesmierne rada pečiem.
Slavomír: A nesmierne dobre. Aj sa na to hnevám, lebo je to také dobré, že sa to nedá nejesť. Keďže mám trochu problémy s kontrolou hmotnosti, koláče mojej manželky sú vždy vážnou skúškou mojej pevnej vôle.
Kamila: Mauricius a Bali. Boli sme tam opakovane a cítili sme sa tam, zrejme aj vďaka nejakej nevšednej energii, ktorá tam panuje, veľmi dobre.
Slavomír: Jediný nesúlad je v tom, že zatiaľ čo Kamilka zbožňuje more a slnenie, toto ja nemusím.
Kamila: A preto dopoludnia, kým sa ja venujem moru a slnku, ty v izbe čítaš, a popoludní si ideme zahrať golf, ktorý nás oboch baví. Akurát keď prídeme z dovolenky, naši priatelia sa čudujú. Ja som opálená a manžel je biely, akoby nikde ani nebol.
Slavomír: Radi sa ale pozrieme aj do Londýna, Moskvy či Budapešti.
Kamila: Hlavne do ich divadiel… Vždy, keď sme tam, doprajeme si ich divadelnú kultúru. A o tej by sa tiež dalo dlho rozprávať.