Profily&Rozhovory

Pani Palušková je tejto značke verná už viac ako dvadsať rokov. A to nielen iba ako jej aktívna používateľka. S touto značkou spojila aj svoje profesionálne pôsobenie. „V roku 1988 som sa prihlásila na konkurz na kozmetičku. Bola to v tom čase veľká vec, Dior bol pojem a úprimne povedané, neverila som vtedy veľmi tomu, že by to mohlo vyjsť,“ spomína na svoj prvý kontakt s kozmetickým pojmom. Ako sa ukázalo, jej obavy boli neopodstatnené, lebo kozmetický salón sa uchytil a našiel si svoju stálu a vďačnú klientelu. „Rok 1999 mi však priniesol jednu zásadnú zmenu. Zatiaľ čo dovtedy som bola zamestnancom, od tohto roku som sa sama stala majiteľkou kozmetického salónu Dior,“ hovorí pani Palušková o období, keď sa musela rozhodnúť, či vstúpi do vôd pre ňu dovtedy neprebádaných. Prevádzkovanie značkového kozmetického salónu totiž nie je ani jednoduchá, ani nenáročná záležitosť. Majiteľ musí zvoliť vhodný, reprezentatívny priestor nachádzajúci sa na adekvátnom mieste. Ten si nemôže zariadiť podľa vlastného uváženia, ale tak, ako mu to navrhnú dizajnéri Dioru.
.

viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Pravda je, že vaše meno a tanečné majstrovstvo vo vašom podaní si začala verejnosť všímať až s príchodom tanečného televízneho projektu Let´s dance. No vy sa tancu venujete už mnoho rokov. Dokonca ste sa ním aj živili, resp. živíte, je to tak?

Je. Dva roky som pôsobila v susednom Česku, dva roky v Taliansku a Spojených štátoch amerických.

Aké najvýraznejšie úspechy v tancovaní ste dosiahli – úspechy, ktoré pre vás osobne niečo znamenajú?

V rámci súťažnej kariéry som sa stala deväťkrát majsterkou Slovenska. Na majstrovstvách sveta som sa v rámci juniorskej kategórie dostala až do semifinále. Minulý rok som tancovala v austrálskej tanečnej šou Burn the floor, kam sa vraciam na dva mesiace aj teraz. A ako je všeobecne známe, zapojila som sa aj do Let‘s dance 2 a Let‘s dance 3. Nemôžem povedať, ktoré z týchto úspechov sú pre mňa najvýznamnejšie, lebo každý z nich pre mňa veľa znamená. Ale môžem úprimne povedať, že azda najviac si užívam posledný rok, počas ktorého sa orientujem viac na šou ako na súťažný tanec. A túto novú rovinu môjho tancovania si skutočne užívam.

Hovorí sa, že nielen prácou je človek živý. Čo by sme vo vašom prípade mohli parafrázovať asi tak, že tanec nie je zrejme jedinou témou vášho života. Máte teda aj iné úspechy, životné, o ktorých by ste mohli vyhlásiť, že ste na ne hrdá?

Bez preháňania môžem povedať, že môj život je tanec. Preto tanečné úspechy sú aj životnými úspechmi. No hrdá som na to, že som absolútne samostatný jedinec, nie som od nikoho závislá a živím sa tým, čo ma baví. Je to asi najlepší pocit na svete.
.

viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Nelly sa narodila v kanadskom meste Victoria a svoje meno dostala podľa sovietskeho gymnastu Nellie Kima. Jej rodičia, Maria Manuela a António José Furtado, sa do Kanady prisťahovali z Azorských ostrovov, ktoré sú súčasťou Portugalska. Pochádzajú z ostrova a do Kanady sa presťahovali koncom šesťdesiatych rokov. Aj preto je speváčka pevne prepojená s portugalskou kultúrou. Už ako štvorročná začala spievať v portugalčine. Bolo to v kostole na Deň Portugalska a išlo o dueto s mamou. V deviatich sa začala učiť hrať na hudobné nástroje: „Vyrástla som popri hre na ukulele, gitare, klavíri a trombóne. Nikdy som neodsudzovala žiadny hudobný štýl, veď keď vyrastáte v Kanade, dostane sa k vám všetko. Vždy som však tušila, že nejaký druh hudby ešte ostal neobjavený. Hudba je pre mňa ako metafora života. Ak môžete počúvať hociktorý štýl hudby, môžete sa stať aj hocikým. Takže je to pre mňa zábava – svojim fanúšikom ponúkam rozličné hudobné vnemy a oni na oplátku sú pripravení otvoriť svoju dušu a počúvať.“ O tri roky už začala písať pesničky a onedlho potom vystupovala v portugalskej kapele. Rodina jej vštepila zmysel pre povinnosť a naučila ju vážiť si prácu. Počas ôsmich letných prázdnin pracovala ako chyžná spolu so svojou mamou. Sama Nelly sa niekoľkokrát vyjadrila, že pôvod z pracujúcej triedy jej pomohol pozitívne tvarovať svoju identitu.
.

viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Nečakaný úspech

Jej zvláštny herecký prejav i výzor nakoniec upútal. V roku 1998 získala cenu pre najlepšiu mladú herečku na Jeune Comedien de Cinema Festival v Bezier. Po viacerých televíznych projektoch zaujala svojou prvou filmovou úlohou mladučkej kozmetičky Marie objavujúcej tajomstvo lásky. Za komornú komédiu Salón krásy Venuša (1999) režisérky Tonie Marshallovej si vyslúžila Cézara ako herecká nádej v kategórii žien. Audrey si tu zahrala v jednej z vedľajších úloh po boku Nathalie Baye. Toto ocenenie ju veľmi prekvapilo, ale veľké úspechy mala ešte len pred sebou. Podľa jej slov prišlo tak nečakane, že len neveriacky zareagovala na telefonát režisérky Marshallovej: „Ja som si bola taká istá, že som to nemohla byť ja, kto vyhral, že som jej povedala, že pravdepodobne vytočila zlé číslo.“ V roku 2001 si režisér Jean Pierre Jeunet vybral Audrey Tautou ako hlavnú protagonistku svojho psychologického filmu Le Fabuleux destin d´Amélie Poulain (Amélia z Montmartru). Úlohu zasnenej servírky Amélie Poulainovej, rojčivej dievčiny, ktorá túži pomáhať všetkým okolo seba a ktorá by sa pravdepodobne zmierila so svojím údelom – osamelosťou, keby vo svojom byte nenašla starú škatuľku s pamiatkou na detstvo bývalého nájomníka. Tento film očaril divákov aj filmovú kritiku na celom svete a samotnú Audrey vyniesol do hviezdnych výšin. Na jednej strane ukázal, že Audrey Tautou
.

viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Uznávaný violista Alessandro Rolla sa vôbec nemusel hanbiť, že jeho výtvor dokázalo len tak z listu zahrať dvanásťročné dieťa. V tomto veku zvládal Niccolò Paganini akýkoľvek repertoár. Otec bol na výkony svojho syna hrdý. Ako hudobník si uvedomoval silu talentu. Vedel však aj to, že bez tvrdej práce sa aj ten najväčší talent rozplynie. Za svoje výchovné metódy by sa dnes Antonio Paganini dostal pred súd a pravdepodobne aj do väzenia. Súčasní pedagógovia také postupy nenazvú ináč ako týranie dieťaťa. V minulosti však tvrdosť vo výchove patrila k bežnému spôsobu, ako zvládnuť neposedníka alebo vybrúsiť prirodzené schopnosti. Zatváranie do izby, nekonečné hodiny hrania, jedlo až po nacvičení sonáty. Tak vyzeral život malého Paganiniho. Narodil sa v roku 1782 v Janove. Otec bol robotníkom v prístave a privyrábal si po krčmách hrou na mandolíne. Túžil mať v rodine úspešného hudobníka. S prvým synom mu to nevyšlo. Keď sa narodil Niccolò, opäť získal nádej. Navyše sa mu jeho manželka Teresa zdôverila, že sa jej vo sne zjavil anjel. Zvestoval, že chlapča bude hudobníkom, akého svet ešte nevidel. Či už chcela Teresa svojho muža potešiť, alebo ju anjel navštívil naozaj, Antonio začal opäť dúfať. Keď chlapča chytilo nástroj prvý raz a celkom prirodzene, nemal dôvod pochybovať. Začal ho drviť. Otec Paganini vedel, že na rozvitie hudobnej zručnosti je potrebná neskutočná drina.
.

viac sa dočítate v čísle júl - august Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Dievčatá a ženy, ktoré si vyberajú svet modelingu a módy, majú na to rôznu motiváciu. Niektoré chcú spoznať svet, iné zarobiť peniaze, ďalšie zasa získať slávu. Aká je vaša motivácia, čo vás láka na tomto svete?

Móda ako taká ma vždy bavila, čítala som všetky módne časopisy, sledovala som nové trendy doma aj vo svete a aj nové výstrelky. Keď sa mi naskytla príležitosť zúčastniť sa kastingu, nenechala som si ju ujsť. Bola to príležitosť zistiť, či aj ja mám na to stať sa modelkou. Je pravda, že modeling otvára dvere do tohto sveta a umožňuje cestovať po takých jeho kútoch, kde by som sa za normálnych okolností nemala šancu dostať. Príjemné je aj to, že sa v tomto prostredí stretávam s ľuďmi, ktorých baví to, čo mňa, a preto si s nimi rozumiem. Milujem, keď môžem zažívať nové a nepoznané veci. Veci, ktoré mi spestrujú život.

A aké sú vaše ambície? Kam až by ste sa chceli dopracovať? K akým métam? Prípadne k akým aktivitám, značkám...?

Ambície? Myslím si, že sú rovnaké ako u iných začínajúcich modeliek. Rada by som sa dostala čo najvyššie, rada by som cestovala po celom svete a chodila po všetkých mólach a fotila do svetových časopisov. Tieto sny sa však splnia len pár dievčatám. A že sa to splní aj mne – tak o tom vážne pochybujem. A vlastne ani nedúfam. No napriek tomu pre to urobím maximum.

.

viac sa dočítate v čísle júl - august Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Dvadsiateho februára 1988 pomenovali Monica a Ronald Fentyovci svoju prvorodenú dcéru Robyn Rihanna Fenty. Všetky ich deti majú iniciálky R. R. F. Rihannin 17-ročný brat sa volá Rorrey; jej najmladší brat má 11 a volá sa Rajad. Robyn, ako ju volajú najbliží priatelia a rodina, vyrástla v malom domčeku vo Westbury na rozvíjajúcom sa Barbadose. Otec, ktorý nesie gény černochov i belochov, pracuje ako vedúci skladu, a ako priznáva sama speváčka, kedysi bol závislý od viacerých drog: „Pamätám si, že rodičia sa hádali vždy, keď mama našla v popolníku fóliu. Otec potom stále chodil do kúpeľne. Nevedela som prečo, proste som si myslela, že to je normálne.“ Ako mladé dievča začala mať bolesti hlavy. Jej mama, účtovníčka guayanského pôvodu, sa obávala, že je to dôsledok nádoru. No nakoniec sa zistilo, že Rihanna si odmietala pripúšťať problémy svojich rodičov až tak, že jej obrovský stres spôsobil masívne bolesti hlavy. „Mala som v sebe priveľa zamlčaných pocitov. Neplakala som, ani nerobila scény a potom sa to prejavilo tu,“ ukazuje na svoju hlavu. „Do školy som chodila ako všetky deti. Nikto netušil, že máme nejaké problémy. Na tvári som mala vždy úsmev, ale neskôr sa mi to vypomstilo.“ Rodičia sa viackrát rozišli a nakoniec i rozviedli, keď mala Rihanna štrnásť. „V tom období to bolo skôr vyslobodenie.“ Speváčka tvrdí, že sa jej otec už drog dávnejšie zbavil. Nevie presne, ako sa z toho dostal, ale mal to byť signál toho, že preňho jeho deti veľa znamenajú: „Otec videl, že to stálo medzi ním a nami. Vedel, že keď sa k nám chce dostať bližšie, musí s tým prestať. A on to urobil.“
.

viac sa dočítate v čísle júl - august Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Svoju cestu k sláve si musela tvrdo vydrieť. Počas štúdia pracovala v právnickej kancelárii a z toho si platila hodiny tanca. Stihla ešte aj vystupovať v nočných kluboch v Manhattane. Štúdium síce dlho netrvalo, ale Jennifer sa podarilo uchytiť ako tanečníčke a ešte aj dnes ju môžete zazrieť v starších videoklipoch Janet Jacksonovej alebo skupiny New Kids on the Block. Zažiarila v seriáloch, odkiaľ už nebolo ďaleko k filmom. A až keď sa stala známou na plátne, zrazu všetci s údivom zistili, že dokáže aj dobre spievať... Dnes je jednou z najlepšie platených herečiek i speváčok.

Aké to bolo vyrastať v Bronxe?

Mne sa to mesto zdalo bezpečné. Navyše som nič iné nepoznala. Takže keď ma mama poslala na nákup, šla som, a to som mala len osem rokov.

Nebojovali tam medzi sebou gangy?

Zistila som to až po dvadsiatke, keď som chodila s policajtom, ktorý pracoval neďaleko môjho rodného domu. Povedala som mu, že som vyrástla na Castle Hill (zámocký vŕšok) a on mi odvetil, že to je najhoršia oblasť, čo sa týka kriminality. Ja som to netušila. Moji rodičia mali tri dcéry a vychovali nás tak, aby sme splnili tri veci: chodiť do školy, dostávať dobré známky a pokúsiť sa dostať na vysokú. Bolo to o snahe mať lepší život. Nedovolili nám túlať sa po uliciach. Oslavy a párty – kdeže! Prosila som týždne, aby som na nejakú vôbec mohla ísť, potom som sa však musela vrátiť domov do jedenástej – to bol čas, keď ostatní na párty ešte len prichádzali.

Teda rodičia sa o vás báli?

Moja mama to skvelo vystihla vetou: Mali sme tri dievčatá. Chlapci boli jednoducho tým najväčším nepriateľom.

viac sa dočítate v júnovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Divadlo, spievanie i modeling

V roku 2000 Sienna zažiarila v divadle Neighbourhood Playhouse v hre Independence a neskôr Cigarettes & Chocolate. Prielom však pre ňu znamenala úloha v seriáli Bedtime. Po nej dostala hlavnú úlohu po boku Marka Walleyho v sitcome Keen Eddie o newyorskom policajtovi, ktorého pošlú do Londýna, kde býva s krásnou mladou ženou (Sienna Miller). Okrem divadla jej učarili aj spievanie a modeling. Modelingu sa začala venovať aj profesionálne. Po návrate do Anglicka natáčala európske reklamy pre firmu Coca-Cola a pracovala aj pre taliansky Vogue a Pradu. Pár mesiacov potom nafotila Pirelli Calendar 2003.

Krása na plátne

Sienna si v Anglicku začala rozbiehať svoju hereckú kariéru a objavila sa v nezávislej snímke High Speed (2003). Neskôr sme ju mohli vidieť v seriáloch The American Embassy a takisto Bedtime. Jej prvá skutočná práca bola práve v televízií – v seriáli Keen Eddie (2003). Jej skutočný filmový debut prišiel vo filme Mathewa Vaughna Po krk v extáze (Layer Cake), ktorý bol natočený podľa kriminálneho románu J. J. Connelyho o úspešnom dílerovi XXXX (Daniel Craig). Sienna hrá vo filme zvodnú Tammy, ktorá poblázni hlavného hrdinu.

viac sa dočítate v júnovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Paul sa narodil 18. júna 1942 a vyrástol medzi pracujúcou triedou v britskom priemyselnom meste Liverpool. Otec James bol prvou hudobnou inšpiráciou a v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia bol kapelníkom džezovej kapely. V roku 1956 sa v Paulovom živote stali tri osudové udalosti: Mary, jeho mama, tuhá fajčiarka, bohužiaľ, zomrela na rakovinu, Paul krátko potom vymenil darovanú trúbku za svoju prvú gitaru a stretol Johna Lennona, ktorý mal skupinu Quarrymen. Paul mu na konkurze zahral svoju verziu pesničky Twenty Flight Rock od Eddieho Cochrana a bol prijatý. Neskôr sa stal jedným zo zakladajúcich členov skupiny Beatles, spolu s Lennonom, Georgeom Harisonom a Peteom Bestom. Dôležitým krokom pre chlapcov, ktorí nedovŕšili ani dvadsať rokov, bolo angažovanie manažéra Briana Epsteina v roku 1962, ktorý zlepšil ich imidž, zabezpečil kontrakt s veľkým hudobným vydavateľstvom a vymenil bubeníka za Ringa Starra. Práve vďaka Epsteinovmu vplyvu sa z optimistických chlapcov stala najúspešnejšia skupina na svete. V prípade Paula McCartneyho bol Epstein pôvodcom tých temnejších pokušení – drog a hráčskej vášne. Všetci štyria členovia Beatles boli charizmatickí a talentovaní, no Paulovi sa dostalo azda najlepšieho hudobného vzdelania, keďže ako dieťa chodil na klavír. Časom sa z neho stal i hlavný spevák, multiinštrumentalista a skladateľ. Okrem spevu hrá na klavíri, basovej gitare, akustických a elektrických gitarách, klávesoch a ďalších vyše 40 rôznych hudobných nástrojoch. McCartney zároveň napísal najviac hitov Beatles v porovnaní s ostatnými troma členmi skupiny. Z jeho pera vyšli hity ako Yesterday, Let It Be, Hey Jude, Get Back, Lady Madonna či Yellow Submarine. Práve Yesterday sa považuje za pesničku, ktorú najčastejšie prespievali iní speváci, dodnes existuje vyše 3000 verzií tejto skladby, ktorú nahrali umelci na celom svete.

viac sa dočítate v májovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.