Kresliar, ilustrátor, karikaturista, spisovateľ, redaktor
Hľadanie
Josef Lada kreslil už ako malý chlapec obrázky, ktoré pobavili nielen spolužiakov. Po skončení základnej školy nastúpil do učenia ako maliar natierač, potom sa vyučil za knihovníka u majstra Jána Karáska v Prahe. Už ako učeň túžil po umeleckej dráhe. Svoje kresby roznášal po redakciách časopisov a novín. Prvú Ladovu kresbu uverejnil časopis Máj v roku 1904. Bol to obraz rotundy svätého Martina na Vyšehrade a hoci nebola podpísaná autorom, znamenala pre Ladu dôležitý medzník v živote. V roku 1904 vykonal prijímacie skúšky na Umelecko priemyselnú školu v Prahe, no na denné štúdium ho neprijali. Prijali ho do večerných kurzov kreslenia. Večerné kurzy nespĺňali jeho predstavy, opustil školu a pokúsil sa presadiť v časopisoch. Jeho tvorivý príbeh sa začal prácou ilustrátora, karikaturistu, redaktora a spisovateľa.Josef Lada sa stal kresliarom veselých obrázkov. Mal však inú predstavu o svojej umeleckej dráhe. Chcel byť maliarom a podnikol aj prvé pokusy s olejovými farbami, ale to ho len odradilo. Ostal pri kresbe, čo mu bolo vlastné a v čom bol dobrý. Vytvoril neopakovateľné umelecké dielo veľkého majstra. Novinám a časopisom ostal verný po celý svoj život. Výtvarný žurnalizmus sa síce nevystavoval v obrazárňach, ale čitateľská obec je väčšia ako je počet návštevníkov galérií. Už v období prvých kresieb bol známy v Prahe ako výtvarník. V tom čase sa konala výstava modernistov Osma. Lada patril ku generácii Kubištu a Fillu, významných osobností českej moderny.
Kresba
Ladova kresba nesie povestnú čiernu obrysovú líniu, ktorá je základom jeho originality. Bol figuralista. Jeho kompozície tvorili prevažne postavy, zvieratká a krajina. Dominovala tvorba pre deti. V humoristických situáciách vystihoval najrôznejšie životné témy obyčajných ľudí v dedinskom prostredí. Varioval postavy opilcov, roztržitých profesorov, starenky, farárov, poľovníkov a celý rozprávkový svet. Obrázky sú bohato členené, dej je v neustálom pohybe a časovom dianí. Lada bol trpezlivým kresliarom a ustavične pochyboval o konečnom výsledku. Najstaršia tvorba Josefa Ladu je poznamenaná secesiou, uplatňoval štylizované ornamenty. Až do konca života sa držal alešovských námetov, ilustrácií národných piesní, porekadiel, hier detí a dediniek na kopci s barokovým kostolíkom.