Osem rokov v živote Dubaja

Kto by nepoznal zábery asi najvychýrenejšieho a najdrahšieho hotela sveta Burj Al Arab, ktorý poskytol svoje služby najznámejším menám planéty a jej najbohatším obyvateľom dáva pocítiť taký luxus, o akom sa nám všetkým, ktoré si tu v tejto našej malej stredoeurópskej krajine žijeme, môže len snívať? Dubaj sa však nepreslávil iba vďaka tejto „Veži Arabov“, ale aj vďaka svojmu bohatstvu, jednej z najvyšších životných úrovní sveta, najväčšej bezpečnosti i sebavedomej ambícii stať sa svetovým centrom obchodu a ekonomiky.

A práve pri nakoniec spomínanej vlastnosti možno hľadať korene toho, akými obrovskými zmenami toto mesto rozkladajúce sa na brehu Perzského zálivu, mesto, ktoré má jednu z najkratších histórií v dejinách, prešlo za ostatných osem rokov. Pred ôsmimi rokmi ste totiž mali šancu cítiť a vnímať, že ste v krajine s orientálnou kultúrou, arabským koloritom, moslimským vyznaním. Niektoré z týchto jej charakteristík boli v tom čase dokonca také silné, že cudzinec, predovšetkým z iného kontinentu a z inej kultúry, musel pripustiť, že určité spoločenské či sociálne zvyklosti a rituály majú svoj nezameniteľný pôvab a dávajú tomuto emirátu patriacemu do spoločenstva Spojených arabských emirátov špecifické čaro dotvárajúce jeho identitu.

Čo bolo, bolo

Pred ôsmimi rokmi ste si v obchode nemohli kúpiť ženský časopis s reklamou na telový šampón bez toho, aby táto reklama – podľa miestnych zvyklostí – nebola cenzormi vystrihnutá, keďže zobrazovala čiastočne odhalené ženské telo. Vtedy sa nemohlo stať, že by cudzinka išla po ulici vo vyzývavej minisukni, s dekoltom po pupok, a takisto sa nemohlo stať, aby sa Arab držal na verejnosti za ruku so ženou, či nebodaj si s ňou fyzicky prejavoval náklonnosť. Pred onými rokmi sa nemohlo stať, že by ste v televízii videli akýkoľvek klip európskej hviezdy s obscénnymi, teda podľa našich noriem sexi gestami. Lenže časy sa menia a Dubaj tiež, takže dnes si môžete na dubajskom televíznom kanáli pozrieť aj Zúfalé manželky, aj Deväť a pol týždňa, aj reklamu na tampóny. Po uliciach sa prechádzajú turistky v oblečení, ktoré vzhľadom na zďaleka úctivé a nerešpektuje či rešpektujúce tradičnú arabskú zdržanlivosť, a dokonca si priamo na ulici môžete v automate kúpiť prezervatívy. Po zotmení do ulíc vychádzajú prostitútky rôznych národností a pritom nemusia mať obavy, že by im hrozilo vyhostenie či väzenie. Homosexuálne dvojice bez rozpakov prezentujú okoliu svoju lásku, domáci muži zasa strkajú vysoké sprepitné do sárí spoločníc, ktoré nájdete v nočnom bare každého hotela. Tatam je aj povestná vysoká úroveň služieb v turizme. Ročne totiž navštívia Dubaj milióny návštevníkov, ktorých treba ubytovať, dať im najesť a vytiahnuť z nich nejaké peniaze, ktoré im zostali po nákupných orgiách v moderných nákupných megacentrách.

Patrí do vydania: 
September 2008