Je zakladateľ slovenskej výtvarnej moderny prvej polovice 20. storočia. Je klasikom slovenskej maľby. Zhmotnil život a mýtus rodnej zeme. Martin Benka je najvýraznejším tvorcom slovenského národného výtvarného slohu. Ťažiskom jeho tvorby bola monumentálna heroizácia krajiny a človeka v symbióze s bohatstvom krajinných a figurálnych motívov.
Maliar, grafik, ilustrátor
Martin Benka sa narodil ako najmladší so šiestich žijúcich súrodencov v Kiripolci na Záhorí. Otcovi Jozefovi, ktorý bol tesár, a matke Eve, rodenej Dubničkovej. „Rád maľujem hory a vrchy, ale najradšej mám ten rodný rovinatý kraj – Záhorie,“ vyznáva M. Benka lásku k svojmu rodisku. Na poctu svojho rodného kraja namaľoval obraz Pieseň rodiny.Už v ľudovej škole udivoval svojimi kresbami na bridlicovej tabuľke. Navštevoval maďarskú štátnu školu v Malackách, kde si zamiloval predmet, kde sa spievalo a kde učiteľ hral na husliach. Začal sa učiť hre na husliach u kapelmajstra Prachára v Malackách. Martin Benka miloval hudbu, sprevádzala ho počas života ako ceruzka a štetec.
Štúdium
Martin Benka sa vyučil za maliara natierača v Hodoníne na Morave v rokoch 1903 – 1906. Ako vyučený remeselník sa ocitol vo Viedni u brata Jána, kde pobudol celé tri roky. Ako maliar natierač si zarobil peniaze na farby, ceruzky a papier, takisto na plátno a štetce. Počas nedelí a sviatkov navštevoval múzeá, galérie a viedenské výstavy. Tam v ňom skrsla myšlienka stať sa maliarom, umelcom. V tom čase otvoril profesor Emanuel Neuma súkromnú maliarsku školu vo Viedni, kde sa na popud brata Jána prihlásil aj Martin Benka. Boli prijatí dvaja – Benka a Jehlička. Štúdium bolo bezplatné, zamerané na kopírovanie umeleckých diel a na predaj. Pre Martina Benku bola osudovým zlomom návšteva redaktora Langnera v ateliéri tejto školy. Ten ako prvý postrehol Benkov talent a jeho vyššie ambície. Langner pracoval vo Viedni ako parlamentný spravodajca pražských novín Hlas národa. Napísal listy priateľom do Prahy o Martinovi Benkovi ako nádejnom maliarovi, ktorý by rád študoval maliarstvo. Ako prvá prišla odpoveď od maliara profesora Kalvodu, ktorý skutočne prijal Benku do svojej školy. A tak 1. novembra 1909 už bol Benka v Prahe študentom krajinárskej školy Aloisa Kalvodu. Z viedenskej secesie sa ocitol rovno v pražskom impresionizme. U mladých umelcov prevládalo nadšenie pre grafiku Maxa Švabinského a pre kubizmus, ktorý prenikal z Paríža. V Prahe pôsobili s Benkom aj Koloman Sokol a Cyprián Majerník, legendy slovenského výtvarného umenia. Štúdium ukončil v roku 1913 ako akademický maliar. Presťahoval sa do svojho prvého ateliéru na Kráľovských vinohradoch a nastúpil tvorivú cestu maliara, bez vplyvu svojho učiteľa. Martin Benka žil v Prahe 30 rokov.
Tvorba
V roku 1910 vystavoval po prvýkrát s Kalvodom a spolužiakom Štemberom vlastné štúdie z Chodska. V roku 1913 sa objavil jeho obraz Smrekový les na výstave v Rudolfíne v Prahe ako jeho prvý vystavený obraz. Kritika bola priaznivá, čo bolo pre Benku veľkým povzbudením. Vrcholná tvorba Martina Benku sa datuje na 20. a 30. roky 20. storočia. Jeho túžbou bolo vybudovať ateliér v Malackách. Nedostal však ani pozemok. Prijal ponuky z Martina od priateľov z Matice Slovenskej a ocitol sa po 30 rokoch v Prahe na strednom Slovensku v Martine. Postavili mu dom s galériou a s ateliérom. Martin sa mu stal doživotným domovom.Martin Benka bol maliarom slovenskej krajiny a jednoduchých ľudí. Obľuboval ľudové piesne, balady a povesti. Mal rád svet slovenských vrchárov na lúkach, rúbaniskách a na poliach s dobytkom. Jeho ženy na kopcoch a muži s kosou a so sekerou pri namáhavej práci nadobudli v jeho tvorbe majestátny charakter. Jeho obrazy sú plné alegorických výjavov, postavy sú robustné, pôsobia presvedčivo a sebavedomo. Nikdy nemaľoval mestských a bohatých ľudí. Jeho dielo je národné a ľudové. Bol na ceste skutočnej svetovosti. Martin Benka bol skromný človek so sociálnym cítením. Bol neúnavný na cestách so skicárom po celom Slovensku. Hľadal inšpirácie na najtypickejších miestach v okolí Martina, Ružomberka, Považia, na Orave, v Terchovej, na Liptove, na východe v Košiciach, v Šariši. Nebolo ani jedného miesta, ktoré by nenavštívil a neskicoval. „Príroda mi bola studnicou, knihou, z ktorej som čerpal poučenie, ateliér mi bol svätyňou,“ povedal M. Benka. Maľoval v ateliéri, kde mu hrala hudba Beethovena a Mozarta. Často si zahral na husliach a na cimbale. Umelec systematicky pracoval na štúdiách k veľkoplošným obrazom. Štúdie majú neopakovateľnú hodnotu. Len krojových štúdií sa zachovalo takmer 100, predstavujú etnografický a portrétový charakter. Skíc z terénu sú stovky. Z raného diela sa zachovali štúdie podpisované – M. Benyka. Umelec bol stále na cestách, nielen po Slovensku a Čechách, ale precestoval aj celý svet a na niektoré miesta sa vracal. Paríž nazval metropolou umenia a krásy, bol nadšený voľnosťou v tvorbe maliarov 30. rokov 20. storočia. Navštívil Afriku, USA, Kanadu, Amsterdam, Benátky severu, bol v Rusku, v Sarajeve, v Dubrovníku a v mnohých ďalších mestách a metropolách. Vzniklo množstvo náčrtov z najrôznejších kútov sveta.M. Benka sa venoval aj knižnej tvorbe. Autenticky sa podieľal na príprave približne 200 knižných titulov, osobitne v spolupráci s Maticou slovenskou. Ilustroval Detvana, Hájnikovu ženu, robil grafickú úpravu Dobšinského Prostonárodných povestí. Vrcholom knižnej tvorby bolo vydanie autobiografickej knihy Za umením. Jeho knižná tvorba patrí medzi trvalé hodnoty knižného umenia na Slovensku. V tvorbe pre architektúru vytvoril oltárny triptych a celkovú výzdobu pre seminárnu kaplnku v Spišskej kapitule. Ako prvé monumentálne diela boli osadené dve tabule z leptaného skla na kolonádovom moste v Piešťanoch podľa obrazov M. Benku Melódie Detvy a Vajnory. Na budove sporiteľne v B. Bystrici je podľa Benkovej predlohy vytvorený travertínový reliéf. Výrazne spolupracoval aj s divadlom. Vyzdobil interiér divadla v Martine veľkoplošnými obrazmi a novou oponou. Pomáhal pri scénickej výprave opery B. Smetanu Predaná nevesta a pri Suchoňovej opere Krútňava.
Výstavy
Pre majstra Benku bola významná účasť na svetovej výstave v Paríži v roku 1937, kde jeho obraz Krajina z Terchovej bol ocenený striebornou medailou. Zlatú udelili Ľudovítovi Fullovi. V roku 1939 na výstave v USA bol jeho obraz Na panstve vybratý ako jediný do Art Gallery v New Yorku a odmenený 100 dolármi. V roku 1926 bola pre Martina Benku významná účasť na bienále v Benátkach na XV. ročníku. Odborná porota mu vybrala tri obrazy Po búrke, Na holiach a Do práce. M. Benka bol prvým slovenským umelcom, ktorý vystavoval na bienále v Benátkach. Odvtedy tam vystavoval viackrát. V roku 1927 sa zúčastnil tromi obrazmi na výstave česko-slovenského umenia vo Varšave a v Krakove. V roku 1949 boli jeho obrazy súčasťou reprezentatívnej výstavy v Štokholme a v 50. rokoch v Budapešti. Jeho diela boli aj na výstave Sto rokov slovenského výtvarného umenia (1848 – 1948) v Bratislave. Benkove obrazy nemohli chýbať na žiadnej výstave na Slovensku, na Morave či v Čechách. Mal za sebou nespočetné množstvo samostatných výstav po celom svete. Pri príležitosti 65. výročia narodenia mu zväz umelcov pripravil prvú súbornú výstavu v Bratislave, ktorá putovala aj do Čiech. Posledná samostatná výstava majstra bola v r. 1970 v Hodoníne, v meste, ktoré bolo na začiatku jeho výtvarných aktivít. Jeho obrazy sa stali majetkom galérií na Slovensku, ale aj v zahraničí. V roku 1934 sa jeho obrazy stali súčasťou expozície Modernej galérie v Prahe. S motívom obrazu Krajina z Terchovej, ktorý bol v roku 1937 ocenený striebornou medailou na svetovej výstave v Paríži, bola vytvorená známka, ktorá získala Grand prix, tretie miesto na výstave vo Viedni v roku 1998.
Múzeum
Martin Benka zanechal štátu v testamente všetok svoj majetok vrátane umeleckých diel, ktoré sa dostali pod správu Slovenského národného múzea v Martine. Z finančnej pozostalosti sa udeľuje každoročne podľa želania majstra Cena Martina Benku prevažne mladým výtvarným talentom. V roku 2006 Galéria mesta Bratislava v Mirbachovom paláci vystavila výber z výtvarnej tvorby majstra Benku na výstave k 35. výročiu jeho úmrtia. Kurátorkou výstavy bola Anna Oláhová, správkyňa múzea M. Benku v Martine. Bolo vystavených viac ako 110 maliarskych diel. Múzeum M. Benku je sprístupnené verejnosti od roku 1973. Teší sa veľkej pozornosti domácich a zahraničných návštevníkov.
Na konci tvorivého príbehu
Počas života bol majster Benka obklopený všeobecnou úctou a uznaním jeho obrovského talentu. V roku 1948 sa stal laureátom štátnej ceny. V roku 1953 mu udelili titul národný umelec ako prvému výtvarnému umelcovi vôbec. V roku 1963 mu udelili Rad republiky. Pri príležitosti jeho 90. narodenín v roku 1978 na námestí M. Benku v Bratislave bola odhalená socha umelca od Ladislava Snopeka. V neskoršom období života vytvoril návrhy na sgrafitá na osvetový dom v rodnom Konopišti, kde bola zriadená Pamätná izba M. Benku. Na sklonku života zatúžil navštíviť svoje rodisko. Keď bol na návšteve svojej netere v Malackách, pocítil bolesti a musel byť hospitalizovaný v miestnej nemocnici. Tam aj skončil svoju životnú púť. V koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave sa konala rozlúčka s majstrom Benkom. Smútočný prejav predniesol básnik M. Válek. Na druhý deň bol M. Benka pochovaný na národnom cintoríne v Martine. Hrob majstra bol upravený v roku 1973 – sochárskym dielom trojštvrtinovej postavy maliara s paletou od akademického sochára Fraňa Štefunka.Benkove obrazy majú na trhu s umením vysokú zberateľskú hodnotu. Obraz Slovenská rodina z roku 1938 s rozmermi 100 x 77 cm sa – len pre ilustráciu – predal za 1 550 000 Sk.