Na všetko sama

Sú krásne, inteligentné a samostatné, no za tieto pozitívne atribúty platia istú daň. Napriek tomu, že chodia oblečené podľa poslednej módy, prekvapujú svojím všeobecným rozhľadom a vedomosťami a majú výbornú pozíciu v práci, večer čo večer sa vracajú do prázdneho bytu, kde na ne nikto nečaká. Reč je o singles, ženách, ktoré žijú bez partnera. Sú to staré dievky alebo kópie slávnej filmovej hrdinky Bridget Jonesovej?

Naše staré mamy sa zvykli vydávať ešte pred svojou dvadsiatkou. Celý život zasvätili svojmu manželovi a starostlivosti o rodinu. Ženy, ktoré sa nevydali, získali nie príliš lichotivý prívlastok „stará dievka“. Takto obyvatelia menších miest či dedín častovali mladé ženy, ktoré nemali partnera. Pred päťdesiatimi rokmi bolo hlavným cieľom všetkých mladých dievčat nájsť si ideálneho manžela a otca pre svoje deti. Jednoducho, dobre sa vydať, žiť v usporiadanej rodine a svoj život obetovať starostlivosti o ňu a o domácnosť. To, že manžel pár dní po svadbe začal akosi často navštevovať hostinec alebo občas svoju manželku udrel, musela žena vydržať a ticho znášať, len aby sa susedia nedozvedeli, že v ich manželstve nie je všetko v poriadku. Skrátka, doba bola krutá a ženy dávali prednosť nevydarenému manželstvu pred postavením „starej dievky“. Od svojich manželov boli väčšinou závislé, predovšetkým finančne, v hre boli samozrejme aj deti, ktorým žena nechcela rozbiť rodinu, takže rozvod v tej dobe neprichádzal do úvahy. Dnes sa situácia výrazne zmenila. Ženy si tiež budujú svoju vlastnú kariéru, a preto nie sú na mužov finančne odkázané. Napriek tomu môžeme v súčasnom svete badať nový a výrazne silnejúci jav – fenomén singles, žien, ktoré žijú bez mužov. Pomenovanie singles je akýmsi modernejším synonymom prívlastku staré dievky. Singles však nie sú zatrpknuté ani škaredé a už rozhodne nie odpudivé. To len okolnosti ich prinútili žiť osamote. Neznamená to však, že tieto ženy netúžia po láske či partnerovi. Iba si povedali, že radšej budú samy, akoby sa mali držať porekadla lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.

Krásna, a predsa sama

Moja priateľka Sabína má tesne pred tridsiatkou. Má výbornú postavu a muži ju považujú za peknú. Je nadpriemerne inteligentná a vnímavá, v práci ju nedávno povýšili. Má však problém nájsť si seberovného partnera. Muži, s ktorými sa môže vo svojom prostredí zoznámiť, sú zvyčajne veľkí frajeri, ktorým ide len o jedno… „Ako dvadsaťdvaročná som mala stabilný vzťah so všetkým, čo k tomu patrí, ktorý trval štyri roky. Nové vzťahy s ním vždy porovnávam. Nájsť si partnera na seriózny vzťah sa mi jednoducho nedarí,“ hovorí Sabína. Z mužov, s ktorými sa zoznámi, máva často zlý pocit už na začiatku. Napriek tomu si s nimi začne, utvrdí sa však v tom, že intuícia jej napovedala správne. Keď ju s priateľkami presviedčame, že pri osudovom stretnutí musí pocítiť niečo extra, len mykne plecom. Zdá sa nám, akoby už rezignovala.Mnohé atraktívne ženy bez partnera tvrdia, že muži sa ich boja. Do značnej miery je to zrejme pravda, keďže v dnešnom svete sa postavenie mužov a žien v zamestnaní vyrovnáva, ženy sú sebestačnejšie, sebavedomejšie a dokážu zabezpečiť rodinu. A navyše, akoby mizli muži-lovci a nahrádzali ich ženy-lovkyne. Tento vzorec je však tak trochu proti prírode. Možno som priveľmi konzervatívna, ale zastávam názor, že iniciátorom nadviazania bližšieho kontaktu by mal byť muž.

Život Bridget Jonesovej

Na tému singles si posvietili aj filmoví tvorcovia, ktorí vytvorili grotesknú postavičku zakomplexovanej a bucľatej Bridget Jonesovej, ženy tridsiatničky, ktorú bravúrne stvárnila herečka Rene Zelweger. Bridget veľa fajčí, pije, má problémy s nadváhou a stále čaká na svojho vysnívaného princa. V tejto postave, ktorá navyše zažíva nespočetné množstvo trapasov, sa našlo veľmi veľa žien. Treba podotknúť, že samotná Zelweger, ktorá Bridget stvárnila, má aj v súkromnom živote problém nájsť si partnera, a to aj napriek tomu, že má o dvanásť kilogramov menej než vo filme. Moja známa Andrea, ktorá pracuje v prostredí televízie, je akoby slovenská kópia Bridget Jonesovej. Má niečo po štyridsiatke, no stále vyzerá dobre. Keď mala dvadsať, muži po nej neskutočne túžili, no ona stále čakala na niekoho lepšieho. Dnes, ak sa stane nejaké faux paux, rozhodne je pri tom Andrea. Ak niekoho okradnú, je to zaručene ona. Ak niekoho v meste zašpinil holub, stalo sa to jednoznačne jej. Andrea fajčí, príležitostne konzumuje alkohol, vtedy sa zvyčajne opije pod obraz boží, a navštevuje veštice. Tvári sa ako ranená labuť a jej život na ľudí z jej okolia pôsobí ako filmová tragikomédia. Je to jej osud alebo jej vlastná neschopnosť niečo so svojím životom urobiť?

Nič alebo všetko

Erika je pre okolie synonymom silnej ženy. Má tridsaťosem rokov, skvelú prácu a v živote si s partnermi užila už kadečo. Jej problémom je silný tikot jej biologických hodín a túžba po dieťati. Tvrdí však, že radšej bude sama ako s neschopným partnerom, ktorý by jej spôsoboval zbytočné problémy. Keďže má Erika skúseností na rozdávanie, vie presne, čo od vzťahu očakáva. Súčasnému partnerovi, s ktorým je konečne šťastná, dala na výber. „Povedala som mu, že chcem do roka svadbu a dieťa. Buď sa na tom dohodneme, alebo sa rozídeme. Necúvol, ostal. Jednoducho som mu dala najavo, že chcem všetko alebo nič,“ vysvetľuje Erika, ktorá konečne našla vysnívaného muža. V jej prípade sa čakať oplatilo.

Sama či osamelá?

Tieto dva pojmy síce znejú podobne, ale sú diametrálne odlišné. Samota totiž môže byť niekedy veľmi príjemná, hlavne keď si chceme oddýchnuť alebo si len tak utriediť v hlave myšlienky. Ženy, ktoré žijú samy, môžu byť predsa aj šťastné. Zmysel života môžu nájsť v práci, môžu sa vo veľkej miere venovať svojim koníčkom, cestovať po svete a mať milencov, ktorým nemusia nič vysvetľovať. Moja známa Jozefína však hovorí, že si nevie predstaviť život bez partnera, veľmi sa totiž bojí samoty. „Radšej budem vo vzťahu, ktorý dobre nefunguje, akoby som bola sama. Samota ma jednoducho desí,“ prezradila mi v slabej chvíľke. Samota teda má veľa výhod, ale osamelosť je to, čoho sa ľudia, a nie iba ženy, obávajú. Nikto totiž nechce umrieť sám a bez toho, aby vo svojom živote prežil aspoň jednu veľkú lásku.

Lovci, kde ste?

Každá z nás chce byť žiadaná, jedinečná a dobývaná. Chce, aby ju vysnívaný muž vyzliekal očami, udržiaval vzrušujúci očný kontakt a bol natoľko iniciatívny tým správnym spôsobom, aby sa cítila ako kráľovná. „Chcela by som, aby konečne nejaký muž zbalil mňa. Už ma nebaví byť stále tou iniciatívnou. Jednoducho chcem byť konečne ja tá ulovená,“ hovorí Zuzana, ktorej sa takisto nedarí nadviazať seriózny vzťah. I keď materializmus, konzum a globalizácia dnešnej doby značne poprevracali naše hodnoty, neprestáva platiť nepísaný vzorec, že každý človek túži milovať a byť milovaným. V jednej známej knihe sa píše, že keď človek po niečom túži, celý vesmír sa spojí, aby to dosiahol. Mne sa v živote vyplatilo trošku iné pravidlo. Keď som sa veľmi snažila a chcela, láska neprichádzala. Keď som sa prestala snažiť, prišla. Pokiaľ viem, neexistuje žiaden manuál, ako byť či nebyť single, získať alebo odpudiť partnera, ale čo je určite isté, každý človek má možnosť nasledovať svoje sny a túžby a urobiť pre ne to, čo je v jeho silách. Skúsme teda žiť svoj sen bez ohľadu na to, či sme single, alebo nie.

Na tému singles sme sa porozprávali aj s odborníkom. Na otázky Beauty&Woman odpovedala psychologička Katka Jandová.

Ako hodnotíte fakt, že mnoho žien vo svete či na Slovensku je v súčasnej dobe single?

Myslím si, že názor, že generácia súčasných tridsiatnikov netúži po rodine, je mylný. Ich „pud zachovať rod“ a vytvoriť pevný zväzok je však oslabený lákavými možnosťami kariéry. Najdôležitejším predpokladom postupu v kariére je totiž intenzívna sebarealizácia a nie udržiavanie rodinného krbu. U nás sa tento fenomén objavil len nedávno v súvislosti s porevolučným rozvojom trhového hospodárstva, v západných krajinách možno tento jav vidieť asi od sedemdesiatych rokov.

Prečo myslíte, že vznikol takýto fenomén dnešnej doby, že ženy žijú bez mužov?

Podľa sociológov bude na vine pravdepodobne odindividualizovaná doba, v ktorej žijeme. Zrýchlilo sa životné tempo, z nášho života sa pomaly vytláča blízkosť a vrelosť priamo úmerne s časom, ktorý sme ochotní a schopní investovať do priateľov. Stúpajú nároky zamestnávateľov na naše časové možnosti. Stúpajú aj naše nároky na partnera. Odmietame sa uspokojiť „len tak s hocikým“, vo vzťahoch stále častejšie uvažujeme s väčšou racionalitou, menej sa spoliehame na intuíciu, menej veríme „hlasu srdca“.Pojem singles označuje jedincov, ktorí nechcú vstupovať do manželstva či do pevného partnerského zväzku, pretože im život v samote v zásade vyhovuje. Motiváciou je predovšetkým väčšia možnosť venovať sa kariére, osobným záľubám, možnosť vstupovať do viacerých sexuálnych vzťahov.

Mnohé ženy sú krásne, inteligentné a úspešné, napriek tomu žijú samy. Platí podľa vás často spomínané klišé, že muži sa úspešných žien boja?

Myslím si, že je to klišé, ale často funguje. Ženské singles (pričom teraz nemyslím na ženy, ktoré si vybrali single ako životný štýl) s vyšším vzdelaním a postavením, z vyšších sociálnych vrstiev, dobre zarábajúce, racionálne zmýšľajúce, s jasným vedomím, čo od života chcú a očakávajú, to sú fenomény, ktoré mnohým mužom, ktorí neopustili tradičné chápanie mužského a ženského sveta, nemusia byť po chuti, nepotrebujú ženu, ktorá „myslí“. Pritom však takáto žena môže byť aj dobrou partnerkou, aj dobrou matkou, aj udržiavateľkou rodinného krbu. To je vec pohľadu.

Myslíte, že súčasná ženská emancipácie ide na úkor partnerských vzťahov?

Keď vychádzame z našej tradičnej mentality, ktorej základom je rozdiel v mužskom a ženskom svete, tak áno. Avšak je množstvo partnerských či manželských párov, ktoré fungujú „dvojkariérovo“ a fungujú skoro dokonale. Skutočne závisí od mentality konkrétnych dvoch ľudí, ako sa dokážu zladiť. A či to vôbec chcú.

V čom podľa vás spočívajú výhody života bez muža?

Život single nenúti hľadať kompromisy a prispôsobovať sa. Ale pozor, ak spohodlnieme, staneme sa egoistami. A to by sa mohlo stať kameňom úrazu nielen v partnerskom či rodinnom živote.

Naopak, aké sú nevýhody života osamote?

Je vedecky podložené, že u singles v porovnaní s ľuďmi, ktorí žijú v páre, sa významne častejšie vyskytujú poruchy imunitného systému a depresia s pocitmi osamelosti a izolácie. Navyše život medzi vrstovníkmi, ktorí v manželstve žijú, môže na singles vytvárať určitý tlak, aby do manželstva vstúpili aj oni. Je však zaujímavé, že ženské singles hodnotia život osamote pozitívnejšie ako muži.Avšak žiť ako single nie je nezdravé alebo opovrhnutiahodné. Človeku vyhovujú v rôznych obdobiach života rôzne veci, netreba sa teda pohoršovať. Túžba žiť bez partnera veľakrát doznie so zvýšením tlaku „biologických hodín“. Alebo vtedy, keď sa nám do cesty postaví „pravý“ partner na celý život, teda „on“ s veľkým O.

Autor
Petra Hüblová