Duran Duran - Fantastická päťka


Sú revolucionármi v oblasti hudobných videoklipov. V októbri roku 2006 konečne splnili svojim slovenským fanúšikom sen a koncertovali v Bratislave. Okrem toho je viac než zaujímavé, že väčšina z nich bola alebo stále je ženatá s modelkami.

Týmto pánom sa podarilo spojiť populárnu hudbu, umenie a módu s jedinečným štýlom do jedného celku. Ich klipy sa odohrávali v exotických prostrediach, objavovali sa v nich krásne ženy a ohromujúce efekty. Silu ich vplyvu v osemdesiatych rokoch dokazuje aj to, že časopis Rolling Stone ich s odkazom na Beatles nazval „fantastickou päťkou“. Kto sa vlastne skrýva pod názvom jednej z najznámejších britských skupín osemdesiatych a deväťdesiatych rokov? Skupinu Duran Duran momentálne tvorí Simon Le Bon, John Taylor, Nick Rhodes a Roger Taylor.
Spevák Simon Le Bon, celým menom Simon John Charles Le Bon, sa narodil 27. októbra 1958 v tom istom mestečku neďaleko Londýna, z ktorého pochádza aj spevák George Michael a jeho bývalý spolutvorca skupiny Wham, Andrew Ridgeley. Simon od detstva rád spieval, no ešte radšej mal divadlo. Do šoubiznisu vstúpil takpovediac televíznou reklamou na prací prášok, v ktorej mu dokonca ani nebolo vidieť do tváre… Od sedemnástich spieval v rôznych kapelách, potom dokonca odišiel do Izraela, kde žil v mládežníckej komunite, v kibuci. Po svojom návrate do Londýna pracoval ako ošetrovateľ v nemocnici. Splnenie jeho dlhoročného sna znamenalo štúdium herectva na univerzite v Birminghame. A to ani netušil, že práve tu sa zoznámi s ľuďmi, s ktorými počas nasledujúcich rokov úplne poblázni hudobných fanúšikov na celom svete.
Basgitarista skupiny Nigel John Taylor sa narodil 20. júna 1960 na predmestí Birminghamu. Ako dieťa zbožňoval športové autá a tajného agenta Jej Veličenstva, Jamesa Bonda. Do hudby sa zaľúbil vďaka magnetofónu svojej sestry a netrvalo dlho, kým sa sám začal učiť hrať na gitaru. V dvanástich sa zoznámil s Nickom Batesom, s ktorým zdieľal záľubu v popovej hudbe. Kým spolu v roku 1978 založili skupinu, svoju premiéru na pódiu absolvoval v miestnom klube so skupinou Shock Treatment. Potom sa už v spomínanom roku 1978 s Nickom dohodli na vzniku skupiny, ktorú chceli najskôr nazvať RAZ, no nakoniec dospeli k názvu Duran Duran.
Nick Rhodes v skupine hrá na klávesy. Vlastným menom Nicholas James Bates sa narodil 8. júna 1962 na tom istom predmestí Birminghamu ako John. Po koncerte vtedajšej hviezdy, Garyho Glittera, ako desaťročný svojim rodičom povedal, že sa stane popovou hviezdou. Niektoré Nickove životopisy uvádzajú, že bol skvelým študentom, iné zase, že školu neznášal. Faktom je, že v šestnástich odišiel zo školy, aby videl svet. Pracoval ako diskdžokej v klube Rum Runner, kde neskôr Duran Duran dostali angažmán. Nick si potom, údajne z estetických dôvodov, zmenil svoje priezvisko z Bates na Rhodes, a to podľa gréckeho ostrova Rhodos, názvu klavíra Fender Rhodes, prípadne manažéra skupiny Clash…
Bubeník Roger Andrew Taylor (26. apríl 1960) pochádza tiež z okolia Birminghamu. Bubnovať začal ako dvanásťročný popri počúvaní svojich obľúbených skupín ako Roxy Music alebo Rolling Stones. Malý Roger sníval o tom, že sa raz stane brankárom anglického futbalového klubu Aston Villla, lenže v pätnástich dostal od rodičov bubny a tí čoskoro zistili, že ich syn bude na svojich bubnoch cvičiť každý deň. Začal hrávať s rôznymi kapelami, no vždy zadarmo – prvý plat za svoje bubnovanie dostal až s Duran Duran. Práve Roger bol (a je) z celej skupiny najviac citlivý na príliš veľké množstvo slávy a práve preto snáď v období najväčšieho úspechu Duran Duran opustil.

Bleskový nástup
Už v stálej zostave začala skupina pracovať na prvom albume a v roku 1980 sa o nich hudobné vydavateľstvá doslova bili. Ako vždy, vyhralo to s najlepšími podmienkami spolupráce a už o rok neskôr sa mohlo tešiť z 2,5 milióna predaných kusov debutového albumu s názvom Duran Duran. A aby toho nebolo málo, k pesničke Girls on Film natočili provokatívny a kontroverzný videoklip s výrazným sexuálnym podtónom. MTV a BBC klip zakázali, čím sa stal pre fanúšikov ešte zaujímavejším.
Je to zvláštne, ale aj začiatkom osemdesiatych rokov museli mladé skupiny dokazovať, že nie sú len dobre naplánovaným marketingovým ťahom vydavateľstva. A keďže chlapci z Duran Duran vyzerali a obliekali sa výnimočne dobre, spolu s prvým albumom museli verejnosť presvedčiť, že kombinácia štýlu, módy a dobrých textov a kvalitnej hudby je možná. Práve tento mix, za ktorý mohlo aj ich štúdium na umeleckých školách, úplne uchvátil najskôr Európu a potom aj zvyšné kontinenty, a to aj prostredníctvom druhého albumu Rio, na ktorom boli hity ako Hungry like the wolf, Save the prayer alebo rovnomenná skladba Rio. V tom období patrila medzi ich fanúšikov aj princezná Diana alebo Andy Warhol, ktorý si aj neskôr dobre rozumel s Nickom Rhodesom.
Tretí album s názvom Seven and the ragged tiger priniesol v roku 1984 skladbu Reflex. To, že texty piesní boli tvorené naozaj s dávkou umeleckého záchvatu, potvrdzuje aj jedna otázka Simona položená fanúšikom na koncerte: „Dokázal by mi niekto z publika popísať, o čom je pesnička The Reflex, pretože ja o tom nemám ani potuchy!“ Hoci je text vskutku mierne uletený, práve s touto skladbou sa skupina dostala na prvé miesto americkej hitparády a podmanila si aj USA. Ďalšou bombou bola titulná skladba k bondovke A view to a kill. Dodnes nebola žiadna skladba zo série filmov o agentovi Jamesovi Bondovi úspešnejšia. Skupina znamenala zaručený úspech a nielen fanúšikovia, ale aj hudobné vydavateľstvo ju tlačili do ďalšieho albumu. Táto úpenlivá prosba však nebola vyslyšaná, pretože členovia skupiny si vzali voľno a pracovali na vedľajších projektoch: John a Andy sa spojili s Robertom Palmerom do skupiny Power Station, pričom Nick, Roger a Simon vytvorili Arcadiu, do ktorej si pozvali na hosťovanie také mená, ako Sting, Herbie Hancock alebo David Gilmour z Pink Floyd.


Vznik kultu
Kapelu založili v roku 1978 Nick Rhodes a John Taylor. John v tom čase študoval umeleckú fakultu a Nick stále chodil do šiesteho ročníka strednej školy. Medzi pôvodných členov skupiny patril aj študent umenia Stephen Duffy a jeho kamarát Simon Colley, ktorý študoval hotelovú školu. Simon hral na klarinet a basu, Nick mal malý syntetizátor a bicie, John hral na gitaru a Stephen spieval a hral na bezpražcovú basu. Už vtedy sa o skupine v Birminghame vedelo. Ako hovorí John: „Raz som sa rozprával s chlapíkom v jednom bare a dostali sme sa k tomu, že hrám v Duran Duran. A on sa ma opýtal, či ešte stále fungujeme. Čo bolo dosť smiešne, pretože sme ešte neexistovali ani jeden rok. Zrejme to bolo aj tým, že sa nám stále menili členovia, čiže sa dalo hovoriť aj o spevákovi daného týždňa a podobne.“
Simon a Stephen časom odišli do iných skupín a namiesto nich prišiel Roger Taylor. Po jeho príchode sa John ujal basy a v tejto novej zostave začali Duran Duran hrať v klube Rum Runner. Názov si dali podľa postavy šialeného vedca z Vadimovho sci-fi filmu Barbarella
Nasledovali konkurzy na nových členov. Tak sa k nim dostal gitarista Andy Taylor a spevák Simon Le Bon, ktorého kapele predstavila jeho expriateľka, ktorá bola v klube barmankou. Už úvodný dojem z príchodu kandidáta na speváka bol mimoriadny – bol to zvláštne vyzerajúci chalan v kožených nohaviciach a knihou vlastnej poézie v ruke. Hoci zo začiatku boli názory trochu rozpačité, potom si Simon so skupinou skúsil niečo zaspievať a obe zúčastnené strany zistili, že práve našli to, čo dlho hľadali. Na svoje prvé stretnutie s Johnom si Simon spomína takto: „Keď som ho prvýkrát uvidel, bol to divný chalan s vyrážkami, prstami zažltnutými od nikotínu, ktorý sa triasol od strachu, že sa bude musieť stretnúť s ľuďmi. A ani sa nevolal John, ale Nigel. Bol to Nigel s okuliarmi, chudák. Ale pamätám si, že pri pohľade na jeho tvár som si uvedomil, že v podstate je pekný, až výnimočný. Bol to najlepšie vyzerajúci chlapík, ktorého som kedy videl. Najlepšie, čo mohol urobiť, bolo odložiť okuliare a zmeniť si meno na John. Úplná zmena človeka. Vidieť ho hrať bolo neuveriteľné. Dokázal ohromiť úplne každého.“

Bolo nás päť
V roku 1985 sa skupina zišla na spoločnom pódiu pri charitatívnom koncerte Live Aid a bolo to na dlhý čas naposledy, čo si spolu zahrali. Onedlho Roger oznámil, že potrebuje prestávku, a odišiel na svoju farmu v Gloucestershire. Po ňom kapelu opustil aj Andy. Toto rozhodnutie v podstate chápali aj zvyšní členovia, hoci určite to bolo prekvapenie. „Nevšimli sme si, ako nás úspech ovplyvnil, a začali sme si byť jeden druhým príliš istý. Potom odišiel Roger a to nás všetkých prebudilo,“ spomína si Simon a dodáva: „Boli sme vyčerpaní. Stratili sme kontrolu nad svojou kreativitou a vlastne aj nad našimi životmi. Radosť z úspechu ubúdala približne tak rýchlo ako kyslík pri výbuchu.“ Po chvíli váhania z odchodu dvoch pätín skupiny kontaktoval zvyšných troch gitarista Warren Cucurullo. Vznikol album Notorious, ktorý so sebou priniesol aj novinku – štýl funky. V úspešnej sérii pokračoval v roku 1988 album Big Thing a dekádu pôsobenia Duran Duran v hudobnej elite zavŕšila výberovka Decade z roku 1990. Po šiestom albume Liberty vydáva štvorica v roku 1993 Wedding Album, z ktorého pochádza megahit Ordinary World. Tento album si našiel viac ako štyri milióny (!!!) spokojných majiteľov. Nasleduje album Thank you (1995) a o rok nato opúšťa skupinu aj John Taylor. Skupina vydáva v roku 1998 album Mezzaland a o dva roky neskôr Pop Trash. To už odchádza aj Warren Cucurullo a Simon s Nickom ostávajú sami. Nick spolupracuje so skupinou The Devils a Simon si vyberá zaslúženú dovolenku. No nie nadlho…

Comeback
Niektorí ľudia bez práce jednoducho nevedia žiť. A možno v nich stále pretrváva spomienka na to najlepšie, čo sa im v živote stalo. Práve preto sa koncom roka 2001 stretla „fantastická pätica“ po osemnástich rokoch v štúdiu a začala nahrávať nový album. Ten nakoniec vyšiel v roku 2004 ako Astronaut a nielenže priviedol do vytrženia stálych fanúšikov, ale dokázal si získať aj novú generáciu. A to všetko neustále s imidžom príťažlivých hudobníkov, čo je pre Simona viac než prekvapujúce. „Myšlienka, že som sexsymbolom, mi pri mojom veku príde pomerne smiešna. Ale ak tomu ľudia veria, som ochotný v tom pokračovať!“ Skupina vyrazila na takmer dvojročné turné, počas ktorého navštívila aj Slovensko. Nespočetné množstvo hudobných cien a dva milióny predaných kusov potvrdili, že páni rozhodne nezhrdzaveli. Neostávalo teda nič iné, ako potvrdiť staronový úspech a nahrať ďalší album. Kapelu síce už druhýkrát opúšťa gitarista Andy Taylor, no v spolupráci s Justinom Timberlakeom a producentom Timbalandom vzniká zatiaľ posledný album Red Carpet Massacre. Aj napriek tomu, že sa Duran Duran odhodlal pri tomto albume zaexperimentovať so štýlmi a k svojmu popu pridať aj prvky r´n´b a hip hopu, kritici sa zhodujú, že v žiadnom prípade nešlo o zlý krok. A skalní fanúšikovia na albume našli aj niekoľko nefalšovaných skladieb, v ktorých je počuť aj ten „starý“ Duran Duran… Na záver možno triezvy a trochu vtipný pohľad Simona Le Bona na to, čo je skutočný pocit úspechu v tomto biznise: „Najťažšou úlohou v hudobnom priemysle nie je, ako si mnoho ľudí myslí, sedieť na zadnom sedadle limuzíny s nádhernou fanynkou, ktorá sa vám snaží vyzliecť zamatové nohavice jednou rukou a druhou vyrába jointa. V skutočnosti je to práve TO prvé uznanie za vašu prácu – a ja to poznám, pretože som vyskúšal oboje!“

Autor: 
Kristína Tarnóczy, foto: SONY BMG
Patrí do vydania: 
Apríl 2008