Sheryl Crow - Láska, ktorá nesklamala

Je krásna, inteligentná, úspešná, a predsa jej vzťahy s mužmi nevychádzajú. Známy scenár, ktorý poznáme aj zo svojho okolia. Ani slávne speváčky to nemajú jednoduchšie – napríklad taká Sheryl Crow. V jej prípade je možno samota daná tým, že svoju životnú lásku našla už v detstve a tento harmonický vzťah sa ešte ani zďaleka neskončil. Tou láskou je hudba.

Sheryl Suzanne Crow sa narodila jedenásteho februára 1962 v malom americkom meste ako vystrihnutom z filmu zo šesťdesiatych rokov: „Vyrástla som v mestečku, ktoré je typické pre juh USA. Moje rodné mesto Kennett sa nachádza na hranici Arkansasu, Tennessee a Missouri, je staromódne, žijú v ňom hlavne pestovatelia bavlny a sóje. Sú to bohabojní ľudia a samotné mesto ostalo takmer ako v mojom detstve – okrem nového obchodného domu a centra, ktoré trochu spustlo. Každý pozná každého, moji rodičia napríklad vždy poznali všetkých mojich kamarátov a ich rodiny. Jednoducho išlo a stále ide o silnú komunitu.“Aj speváčkini rodičia pochádzajú z tohto kraja. Napriek tomu, že v okolí prevažujú farmári, Sherylin otec vyštudoval právo a našiel si prácu v Kennette, kde sa s manželkou usadili. Svojim štyrom deťom odovzdali aj svoju lásku k hudbe: „Obaja moji rodičia študovali hudbu, no otcovi rodičia nechceli, aby sa otec stal hudobníkom, preto ju mohol študovať len rok. Spolu s mamou majú veľmi radi rôzne hudobné štýly a dokonca kedysi hrali v swingovej kapele – otec na trúbku, mama hrala na klavír a spievala. Cez víkendy, po vystúpeniach, s nimi prichádzali domov ich priatelia a do rána počúvali hudbu, fajčili a popíjali. Ako dieťa som si myslela, že takto vyrastajú všetky deti.“ Kto by si myslel, že trochu bohémsky život rodičov speváčku v detstve negatívne ovplyvnil, nemal by pravdu. V škole priam excelovala: „Bola som jedným z tých detí, ktoré sú schopné s minimálnou snahou dosiahnuť maximálne výsledky. Dobré známky som dostávala jednoducho. Aj učenie mi šlo ľahko a školu som mala naozaj rada, ale mojou najväčšou záľubou bola hudba. Milovala som ju a dokázala som sa v nej nájsť. Už ako štvorročná som zistila, že viem zahrať to, čo počujem. Takže popri štúdiu hudby som hrala aj to, čo som počula z rádia, a nejako som vedela, kam sa bude v budúcnosti moja cesta uberať.“ S hudbou súviseli aj ďalšie školské aktivity – Sheryl sa stala roztlieskavačkou a mažoretkou. Darilo sa jej aj v športe, v behu získala niekoľko cien. Poslednú časť jej voľného času vyplnili knihy: „Prečítala som tony kníh. Otec tiež rád čítal, a tak sme čítali všetko od Steinbecka až po Marka Twaina. Istý čas som sa tiež chcela stať slávnou spisovateľkou a pohrávala som sa s myšlienkou písať krátke poviedky a eseje, ale nakoniec som vždy skončila pri hudbe. Preto som študovala klasickú hudbu na Missourskej univerzite, ale zároveň som celý čas hrala v rockových kapelách, a tak som sa naučila množstvo hudobných štýlov a hrať na rôznych nástrojoch. Nakoniec sa mi z vysokej školy ani nechcelo odísť. Presťahovala som sa do St. Louis, pár rokov som učila a až potom som odišla do Los Angeles.“

Začiatky s Jacksonom

Mať Sheryl Crow ako učiteľku, to by zrejme bral každý z nás. Samozrejme, vtedy ešte nebola taká známa ako dnes, no určite by to bolo zaujímavé. Učila hudbu na základnej škole, pritom si skladala pesničky a príležitostne nakrúcala nejaké reklamy. V Los Angeles v roku 1986 pokračovala v nahrávaní reklám a popritom naspievala vokály napríklad pre Roda Stewarta. Raz počula, ako sa jej kolegyne rozprávajú o konkurze na vokalistov pre svetové turné Michaela Jacksona, a tak si zistila, kedy a kde sa konkurz koná, a išla naň. Akurát prepočula, že konkurz je pre verejnosť uzavretý a zúčastnia sa ho len odporučení speváci. Napriek tomu sa jej miesto vokalistky podarilo získať. „Bolo to úplne šialené. Vtedy som ani nemala pas a nikdy som necestovala mimo Spojených štátov. A o mesiac neskôr sme hrali pre sedemdesiattisíc ľudí v Japonsku. Celkom mi to zmenilo život. Boli sme štyria vokalisti – ja a traja muži. Bolo to dlhé a zábavné. Turné trvalo devätnásť mesiacov a pre mňa ako nováčika v šoubiznise znamenalo doslova hodenie do hlbokej vody, ale našťastie som sa naučila plávať.“ V tom období (v roku 1987) bol Michael Jackson na vrchole svojej popularity a len málokto sa môže pochváliť, že s ním strávil viac ako jeden a pol roka na cestách… „Bolo to turné k albumu Bad. Michael mal už za sebou niekoľko veľkých turné a bol veľmi uzavretý. Takže som ani nemala možnosť s ním komunikovať. Ale počas každého vystúpenia bol úžasný, je to človek, ktorého kreativita sa ani nedá definovať. Každý večer vyšiel na pódium a použil také tanečné prvky, ktoré sme dovtedy nevideli. Dokázal množstvo vecí meniť a stále prichádzal s novými, originálnymi nápadmi. Aj preto si ho veľmi vážim.“

Druhý prvý album

Po tejto dlhej, intenzívnej a aj únavnej skúsenosti speváčka upadla do depresie, ale nakoniec opäť zvíťazila hudba, a preto začala obchádzať hudobné vydavateľstvá so svojimi demonahrávkami. Pár rokov to trvalo, ale vďaka vytrvalosti a talentu vychádza v roku 1994 druhý prvý album s názvom Tuesday Night Music Club. Prečo druhý prvý? V skutočnosti už jeden album Sheryl dva roky predtým nahrala, ale ten nakoniec nevyšiel. Aj preto, že sa speváčka sama rozhodla album nevydať (údajne sa nestotožnila s hudobným štýlom, do ktorého ju hudobné vydavateľstvo dotlačilo). Prvý oficiálny album z roku 1994 obsahoval aj pesničku All I Wanna Do, ktorá Sheryl Crow preslávila po celom svete. Paradoxne sa tento najväčší hit začal v rádiách hrať až rok po vydaní albumu: „Bola to posledná skladba, ktorú sme zaradili na album. Dlho sme sa rozhodovali, či ju tam vôbec dáme. Zachytila som ňou jednu myšlienku, ktorú má zrejme viac Američanov – pocit apatie a neschopnosť zasiahnuť do toho, čo sa deje – ale stále som mala pocit, že by na albume nemala byť. Môj mladší brat mi hovoril, že to je hit a ja som sa mu smiala. Nakoniec to bol štvrtý singel, ktorý sa dostal do rádií, a stal sa hitom, keď sme už rok a pol boli na turné a ja som už rozmýšľala o novom albume.“ Tu sa začal úspech speváčky, ktorý sa doteraz neskončil. Držiteľka niekoľkých cien Grammy nahrala doteraz päť štúdiových albumov a už vo februári by mala predstaviť ďalší, s názvom Detours.

Kritika politiky

Pred Vianocami dostala Sheryl Crow otázku, čo by si želala pod stromček. Odpovedala, že svetový mier a nového prezidenta… Ako mediálne sledovaná osobnosť si pomerne často neodoprie kritiku súčasnej americkej vlády. Pred časom sa napríklad na pódiu objavila v tričku s nápisom I don´t believe in your war, Mr. Bush (Neverím vo vašu vojnu, pán Bush). Niekoľko hudobníkov už pre podobné vyjadrenia v USA skončilo svoju kariéru, pretože rádiá prestali hrať ich skladby. „Nikdy som nepovažovala za potrebné verejne deklarovať svoje názory a pocity, ani keď USA zaútočili na Irak. Ale prekvapili ma dve veci. Jedna, že sme šli do Iraku kvôli nenásytnosti a rope. A druhá, ktorá ma naozaj fascinovala a zároveň deprimovala, že ľudia o tom vôbec nehovorili. Nechceli, aby sa to zmenilo. Dnes už v tom vidím veľký pokrok, ale v tom čase mi prišlo veľmi potrebné vyjadriť sa a aspoň niektorým otvoriť oči. Vždy som sa zaujímala o politiku a uverejňovala som listy, články či eseje o svojich pocitoch z toho, čo sa vo svete deje. Lenže stále som sa pri svojich názoroch opierala o známych spisovateľov ako Toma Friedmana, takže každý si mohol nájsť zdroj, odkiaľ tie myšlienky pochádzajú. Iným slovom, nečaká ma osud zakázaných hudobníkov, pretože ku kritike pristupujem odlišným spôsobom. Ale vždy som hovorila to, čo si myslím, a našťastie som doteraz neprišla o hlavu…“

Ťažký rok 2005

V skratke by sa dalo povedať, že rok 2005 znamenal pre speváčku obrovskú skúšku pevnej vôle a vnútornej sily. Najskôr začiatkom februára, pár dní pred svojimi narodeninami verejne oznámila rozchod so svojím dlhoročným priateľom, cyklistom Lanceom Armstrongom. O dva a pol týždňa neskôr jej diagnostikovali rakovinu prsníka. „Myslela som si, že je to len zlý vtip. Niečo ako: Hej, počkajte, to nie je možné. Určite ste sa pomýlili… Ale jednoducho, aj takéto veci sa stávajú.“ Všetko odštartoval rutinný mamogram s nálezom v oboch prsníkoch. Jeden lekár odporučil ďalšiu prehliadku o pol roka, ďalší Sheryl našťastie okamžite poslal na biopsiu. Výsledkom bola diagnóza rakoviny, operačné odstránenie nádorov a liečba ožarovaním. Po absolvovaní všetkých spomínaných úkonov sa lekári vyjadrili, že liečba bola úspešná a Sheryl je opäť úplne zdravá. Na základe svojej skúsenosti začala v súvislosti s týmto ochorením verejne šíriť osvetu: „Pri mamograme sa nie je čoho obávať. V našej rodine sme rakovinu nemali, a tak som bola dosť nepravdepodobný kandidát. Veľa športujem, starám sa o seba a len rutinné vyšetrenie ako mamogram dokázalo odhaliť rakovinu. Nič nepokazíte, ak ho pravidelne absolvujete, vôbec to nebolí. Zoberie vám len polhodinu z celého dňa a minimálne mňa to zachránilo od oveľa horšej situácie, v akej som sa mohla ocitnúť. Snažím sa preto apelovať na ženy, aby sa nechávali pravidelne vyšetriť, pretože napríklad ja by som samovyšetrením určite nič nezistila. Je ťažké odhaliť rakovinu v počiatočnom štádiu, ktorú som mala, dokonca aj mamogramom. Takže pre mňa neexistuje dôvod, prečo sa takého vyšetrenia nezúčastniť.“

Sheryl a muži

Ako sme už spomínali, vzťahy s mužmi Sheryl úplne nevychádzajú. Medzi jej bývalými partnermi by ste našli také osobnosti, ako je hudobník Eric Clapton alebo herec Owen Wilson. Aj sama speváčka s povzdychom priznáva, že ju priťahujú muži, ktorí sú veľmi kreatívni: „A kreatívni ľudia, ako som vlastne aj ja, potrebujú určitú mieru nezávislosti a chvíle samoty. Okrem toho dokážu byť riadne sebeckí.“Osobitnou kapitolou v srdcových záležitostiach bol cyklista Lance Armstrong, sedemnásobný víťaz cyklistických pretekov Tour de France, s ktorým sa Sheryl stretla v roku 2003. V lete nasledujúceho roka pár oznámil zásnuby. Lance už bol raz ženatý a má z tohto manželstva tri deti, pre speváčku by to bolo prvé manželstvo. Preto sa o ich rozchode – pol roka po zasnúbení – dlho diskutovalo. Podľa Sheryl sa nerozišli kvôli otázke, či mať, alebo nemať deti, ani si žiadny z nich nenašiel iného partnera. Jednoducho medzi nimi začali narastať rozpory, a tak vzťah ukončili. „Naozaj sme sa mali veľmi radi a ešte stále sa máme. Nemôžem sa naňho hnevať za to, aký je. Je to úžasný človek a dosiahol toho veľa. Celé je to o tom, čo chce on a čo chcem ja. A to sme nejako nedokázali zladiť.“ Každý rozchod bolí a speváčka to poňala trochu filozoficky: „V podstate to je ako smrť. Alebo pocit, akoby vám amputovali časť tela, ktorá stále bolí, aj keď tam už nie je. Niekedy sa ráno zobudím, počujem niečo v rádiu a pomyslím si: Musím zistiť, či sa táto skupina Lanceovi páči. Nahrám mu to na jeho iPod. A potom si uvedomím, že už vlastne do môjho života nepatrí.“ Z lekcie o ďalšom skončenom vzťahu vyplýva poučenie, v prípade Sheryl Crow vlastne úspešná pesnička. „Pred niekoľkými rokmi som napísala skladbu Every Day Is a Winding Road (Každý deň je kľukatá cesta). Ľudia zažívajú smutné chvíle, napríklad stratu blízkych, ohrozujú ich choroby. Ale prejdú tým a to je vlastne tajomstvo ľudskej duše: na jednej strane je krehká, na druhej strane nádherná.“
A na záver jedna pozitívna správa. Minulý rok si Sheryl adoptovala dieťa, po ktorom už dlho túžila a pravdepodobne kvôli prekonanej rakovine by nemohla mať vlastné. Svoje šťastie vyjadrila aj prostredníctvom médií: „Mám radosť, že sa s vami môžem o túto novinku podeliť. Adoptovala som si chlapčeka, ktorý sa narodil pred dvoma týždňami. Volá sa Wyatt po mojom otcovi, Steven po mojom bratovi a spoločne si užívame vzácne chvíle rodinného života.“

Autor: 
Kristína Tarnóczy
Patrí do vydania: 
Február 2008