Najslávnejší speváci boli takmer vždy pod vplyvom nejakej závislosti a mnohí z nich svoju slávu nedokázali zvládnuť. Zoznam je pomerne dlhý: Elvis Presley, Janis Joplin, Jimi Hendrix, Jim Morrison z Doors, Kurt Cobain z Nirvany či Michael Hutchence zo skupiny INXS. Britská speváčka Amy Winehouse má tiež nepopierateľný talent a prvé väčšie úspechy zažila počas minulého a tohto roka. No rovnako ju sprevádza tieň podozrenia, či dokáže čeliť svojej popularite.
Speváčka s dátumom narodenia 14. septembra 1983, ktorá si sama píše pesničky, pochádza z mesta Camden a jej hlas by sa dal prirovnať k drsne hodvábnemu hlasu slávnych džezových speváčok Billie Holiday a Elly Fitzgerald. „Začala som písať pesničky ako výzvu, aby som videla, čo dokážem. V tom čase nebolo nič, čo by som dokázala počúvať. Potom, ako som počula skvelých autorov hudby ako James Taylor alebo Carole King, nebolo nič nové, čo by ma oslovilo, a tak som začala písať vlastné veci.“ Amyina hudba obsahuje všetko, čo dokázala absorbovať – od vášne jej otca pre džez až po nové, moderné hudobné štýly. „Moje piesne sú veľmi ovplyvnené džezom, no na druhej strane aj veľmi moderné. Základom je hip-hop a beat – jednoducho všetko, čo som počúvala posledných dvadsať rokov.“ Mnohí by hudbu Amy označili za retroštýl šesťdesiatych rokov. Odkiaľ vlastne pochádza jej záľuba v spomínanom období? „Je to hudba, ktorá znie z jukeboxov v mojich obľúbených baroch. A keďže som tam dosť často a hrám biliard, naučila som sa mať rada takéto pesničky.“ Biliard je, mimochodom, jej koníčkom. „Neexistuje nič, čo by som robila radšej. Boli časy, keď som ho hrala každý deň a, mimochodom, svojich posledných dvoch priateľov som tiež spoznala pri biliardovom stole.“
Spev je život
Úspech prišiel v jej prípade dosť rýchlo. Prvým albumom Frank si získala fanúšikov najmä v Británii, s príchodom druhého albumu Back To Black svoju popularitu rozšírila zrejme do celého sveta. Ako sa s tým vlastne žije? „Je to skvelé. Môj život sa príliš nezmenil. Lepší je to len v tom, že teraz viac pracujem. Asi poznáte ten pocit, že keď nepracujete, necítite sa úplne stopercentne. No a keďže teraz pracujem veľa, cítim sa, akoby som robila samé dobré veci.“ Je zvláštne, že sa taký talent neprejavil už skôr. Trebárs prostredníctvom v súčasnosti populárnych talentových súťaží typu Superstar. Speváčka tvrdí, že táto cesta k úspechu je jej cudzia. „Pravdou je, že som po niečom takom nikdy netúžila. Bola by som šťastná, aj keby som celý život spievala v nejakej malej, nepodstatnej kapele. A ani za milón by som nešla do žiadnej súťaže, pretože si myslím, že hudobný talent človeka nie je záležitosť, ktorú by mali iní hodnotiť a posudzovať. Hudba je vec, ktorú máte v sebe a nosíte ju všade so sebou. Väčšina ľudí, ktorí sa takýchto šou zúčastnia, nestojí za nič a nepríjemné je, že sa túto pravdu dozvedia pred kamerou.“ Texty jej pesničiek znejú úprimne, často aj trochu nahnevane. Amy si nedáva servítku pred ústa ani v živote a podobne to vyzerá aj v jej hudbe. Texty vypovedajú o radosti, sklamaní, alkohole a liečení, vzťahoch medzi mužmi a ženami. „Sú veľmi osobné a vyjadrujú moje pocity vo chvíli, keď som ich písala. Ale myslím si, že v nich je aj veľa humoru. Vždy som chcela vyjadriť svoj názor, ktorý je zároveň aj vtipný.“
Originál aj na pohľad
Keď prvýkrát počujete Amy Winehouse, predstavíte si päťdesiatročnú černošku. Potom vidíte jej fotografiu a neveríte, že príliš výrazne namaľované dievča by mohlo mať takýto hlas. Je to dieťa ulice a presne k tomu sa hodí aj jej mejkap. Vyzerá rovnako provokatívne, ako znejú texty jej piesní, a je zvláštne, že sa producenti nesnažili Amy zmeniť na „cukríkovú“ speváčku, ako to býva pravidlom. „Chvíľu to vyzeralo tak, že mi budú chcieť môj štýl diktovať nejakí stylisti. Keď som začala byť trochu známejšia, začali ma aj mierne obmedzovať. Lenže ak sa v mojom prípade styling a mejkap preženú, vyzerám ako niečia teta. Takže svoj imidž som nakoniec získala späť. Dala som producentom dosť právomocí, pretože čo sa týka hudby, tam som si istá, ale pri veciach, ako je promo nového albumu a osoby speváka, nemám žiadne skúsenosti, o tejto oblasti nemám potuchy. Preto som si povedala, že im budem veriť. Lenže to bolo to najhoršie, čo som mohla spraviť. Producenti dokážu len to, čo sa im osvedčilo v minulosti, no ja nechcem kopírovať nič a nikoho. Nechcem byť priemer. Nechcem byť zlá, ale keď počúvam skladby v dnešných hitparádach, cítim, že ich speváci nemajú dušu. Poučiť sa z hudby je ako jesť – nesmiete to uponáhľať. Nemá zmysel chcieť všetko naraz. A ja chcem byť iná ako ostatní, žiadna speváčka s jediným hitom. Minimálne s piatimi…“
Priemerná zrejme nikdy nebude, na to Amy Winehouse nemá absolútne žiadne predpoklady. Otázkou je, či ju vďaka veľkému záujmu verejnosti nezačnú sprevádzať hviezdne maniere a nenadobudne imidž rozmaznanej divy. O tom, či má nábeh na divu, si speváčka tiež myslí svoje: „Zrejme som sa ňou už stala, ak to znamená, že zvysoka kašlem na názory iných. K blbcom sa nesprávam prívetivo a nie som tu preto, aby som si získala nejakých nových priateľov. Naučila som sa byť tvdšia – predtým by som napríklad nepovedala niečo typu: trvám na tom, že vo svojom videu budem držať gitaru, pretože kedysi som sa snažila, aby ma mal každý rád. Ale dnes mi je to ukradnuté. Som tu na to, aby som robila svoju prácu, a nie aby som chodila na pikniky. Takže, ak toto je typické pre divu, tak áno, asi jednou budem.“
Závislosti
S rastúcou popularitou sa speváčka stala vďačnou témou bulváru, ktorý často píše o jej problémoch s alkoholom. Amy sa samozrejme netají svojím odporom k novinárom a k téme alkohol hovorí: „Píšu to, pretože si rada dám zopár drinkov. Samozrejme, že ide o absolútny nezmysel, ale je mi to v podstate jedno. Nevšímam si to a ani ma nezaujíma, čo o mne napíšu. Nie sú to moji priatelia a čo si o mne bude myslieť pár cudzích ľudí, je nepodstatné.“ Tých zopár drinkov sa ale v posledných mesiacoch prejavilo naozaj ako problém, čo nakoniec priznala aj sama speváčka. Dôvodom je nudný život, a preto počas horších dní svoje depresie a nudu „lieči“ alkoholom. Prišlo aj pár lepších dní, veď sa začiatkom roka vydala a odvtedy sa vo svojom voľnom čase rada venuje aj vareniu pre svojho manžela. „Ráno vstanem skôr, urobím svojmu chlapovi raňajky a idem do telocvične. Je to moja rutina a mám ju rada. Neplatí to len vtedy, keď som na turné, a občas to jednoducho bez pitia nezvládam.“ Nedávno musela Amy kvôli vyčerpaniu zrušiť časť svojho turné. Jej pozitívnemu vzťahu k alkoholu zrejme nepomohla ani svadba, pretože aj jej manžel Blake Fielder-Civile od svojich dvadsiatich rokov bojuje s drogovou závislosťou. Ale snaha zbaviť sa toho stále existuje, a tak sa v súčasnosti obaja nachádzajú v jednej z najlepších amerických kliník na liečbu závislostí, kde sa kedysi liečil (a asi aj vyliečil) napríklad aj Robbie Williams.